Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Príbehy 2008


8 280 detí, triednych a školských kolektívov zareagovalo na výzvu a napísalo o svojich dobrých skutkoch.
104 924 detí dobré skutky svojich rovesníkov hlasovaním v detskej porote podporilo.
Do projektu Detský čin roka 2008 sa spolu zapojilo 113 204 detí, triednych a školských kolektívov.

OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2008


V kategórii: Záchrana ľudského života
za duchaprítomnú pomoc pri úraze babičky

„Robko je obyčajný chlapec – prvák ZŠ. Býva na dedine so svojou mamkou, ockom, sestrou Karinkou, babkou a dedkom, ktorí im všemožne pomáhajú. Bol február, všade zima, ako to v tom čase býva, veľa detí ochorelo na chrípku. Medzi nimi i náš Robko. Ostal s babkou doma, kým všetci ostatní odišli do práce. A vtedy sa to stalo. Robko ležal vo svojej izbe v posteli pri telke a babka mu chystala raňajky a lieky. Išli rozprávky a zrazu „bum!“ Robko začul buchot. Najprv si to nevšímal, no niečo mu hovorilo, aby vyšiel von z izby. Otvoril dvere a vtedy uvidel babku nehybne ležať na zemi a pri nej kaluž krvi. Ani na chvíľu nezaváhal, nezdržiaval sa obúvaním ani obliekaním a len tak v pyžame a v papučkách vybehol von na ulicu a bežal do obchodu a popri tom volal o pomoc. V obchode povedal pani predavačke, že babka odpadla a že treba volať záchranku. Ďalej to už šlo veľmi rýchlo. Babke v nemocnici zašili rozbitú hlavu, zo všetkého sa vyliečila i ona i Robko. A keď sa ho neskôr pýtali, ako vedel čo mal robiť, odpovedal: „Veď pozerám Medicopter 117 a v obchode vždy niekto musí byť!“

List napísala: Mgr. Zolotová, pedagóg
Skutok vykonal: Róbert Kunč, v šk. roku 2007/2008 žiak 1. triedy, ZŠ T. J .Moussona 4, Michalovce




V kategórii: Pomoc v rodine
za výraznú pomoc a podporu v rodine

„Rozhodla som sa na Detský čin roka navrhnúť svojich dvoch synov. Som matkou štyroch detí vo veku 14,12, 6 a 2,5 roka. Poviete si, prečo chce matka navrhnúť svoje deti na čin roka? Tak Vám to napíšem. Do 22.12.2005 sme boli úplne normálna rodina. V ten deň mal najmladší synček len štyri mesiace. Tak ako každá rodina, aj my sme sa tešili na Vianoce. Náš ocko bol na nákupe a viac sa nevrátil. Večer, asi okolo 16:00 nám prišli povedať krutú správu. Ocko mal ťažkú autonehodu, pri ktorej bol na mieste mŕtvy. V ten deň sa nám zrútil celý svet. Od toho dňa zvádzame krutý boj so životom. Je to zlé, keď rodina ostane bez matky, ale je to zlé, keď príde rodina o otecka. Môj manžel bol veľmi starostlivý a dobrý človek. Ľubko a Peťko od toho dňa museli na seba vziať všetku ockovu prácu. Spolu sa to snažíme zvládať, hoci je to niekedy ťažké. Pred týždňom som dostala vysoké teploty a nevládala som sa o nich vôbec postarať. Najstarší syn Ľubko ostal s nami doma. Hral sa so sestričkou a bračekom. Dal im jesť, piť a všetko, čo potrebovali. Staral sa príkladne aj o mňa. Nosil mi piť, obklady, chodil so mnou na toaletu. Peťko, keď prišiel domov zo školy, navaril, aby bolo na druhý deň čo jesť. Peťko rád varí... Prečo boli rozdelený takto? Ľubko vymeškáva veľmi málo a Peťko je dosť často chorý, niekedy má problém dohnať učivo. Môžem Vám povedať, že mám doma tie najväčšie poklady. Finančne sme na tom dosť zle, ale ja som aj tak najbohatšou matkou na svete. Aj oni majú svoje chyby, tak ako všetci, ale som na nich právom hrdá. Nie sú s nimi problémy ani v škole, radi pomôžu. Najmenší si nepozná ocka, ale chlapci aj malá mu stále vravia, čo všetko s ním prežili a tak mu to chcú vynahradiť. Moniku naučili minulý rok bicyklovať, s malým hrajú futbal... Verte, sú to „naj“ deti a veľmi ich ľúbim. Dopriala by som takéto deti všetkým rodičom. To, akí sú, je zásluha hlavne manžela, ktorý chlapcom vždy vravel, že sa majú vedieť postarať o rodinu a nie deliť prácu na mužskú a ženskú... Preto budem šťastná, keď sa o ich čine dozvie čo najviac ľudí, nech vedia, že sú deti, ktorým záleží na rodine.“

List napísala: Anna Bieliková, matka
Skutok vykonali: Ľuboš a Peter Bielikovci, v šk. roku 2007/2008 žiaci 1. ZŠ Angyalova 401/26, Kremnica




V kategórii: Pomoc ľuďom
za pohotovú reakciu pri spozorovaní vlámania do predajne

„Písať o detskom čine roka v mojom veku nie je naozaj jednoduché. Žijeme v hektickom svete. Každý sa neustále niekam ponáhľa, snaží sa zarobiť peniažky na bežný život a často krát sa pri tomto tempe zabúda na obyčajné radosti života. Ochota pomôcť, či poradiť iným, akoby zostávala zabudnutá a v ústraní. Ale vždy sa nájdu ľudia, ktorí ochotne pomáhajú a to aj bez očakávania akéhokoľvek zisku. Tento rok, bolo to presne vo februári, sa u nás na ulici stala dosť nepríjemná vec. Bola noc a všetci v dome už spali. Zobudila som sa na veľký hluk. Vstala som z postele a išla sa pozrieť, či mamina spí. Spala. Nechcela som ju zobudiť, tak som potichu otvorila dvere. To, čo som videla, som zatiaľ poznala len z filmov. Pri vchode na poštu je totiž jedna predajňa. Predávajú tam elektroniku, počítače a iné drahé veci. Pred predajňou boli dvaja muži a snažili sa ju otvoriť a vykradnúť ju. Mali rôzne nástroje, ktorými si pomáhali otvoriť dvere. Nevedela som, čo mám urobiť. Chvíľu som ich prikrčená na balkóne pozorovala. Nedarilo sa im. A práve v tom momente som sa rozhodla. Išla som si do izby pre mobil. Vytočila som bezplatné číslo 158. O chvíľu sa mi v telefóne ozval príjemný hlas. Policajtovi som oznámila, čo sa deje pred našim domom. Medzitým sa zobudila aj mamina a ona dokončila rozhovor s políciou. Ani nie o päť minút prišli policajti. A chytali zlodejov, ktorým sa už podarilo otvoriť dvere. Nachystali si dve DVD prehrávače a digitálne fotoaparáty. Policajti im dali na ruky putá, posadili do auta a odviezli na policajnú stanicu. Ostatní policajti zavolali majiteľovi predajne. Spísali zápisnicu o krádeži. My sme museli vypovedať tiež. Majiteľ predajne spolu s policajtmi nám veľmi pekne poďakoval. Povedal mi, že vďaka mojej odvahe a duchaprítomnosti som mu zachránila tovar za 100 000.- Sk. Na druhý deň večer niekto zazvonil na bytový zvonček. Bol to majiteľ obchodu. Prišiel nám ešte raz poďakovať. Mne priniesol veľkú čokoládu a mamine toustovač. Mala som naozaj dobrý pocit. A mamina povedala, že už nie som dieťa, že som sa vedela rýchlo rozhodnúť, zachovala som si chladnú hlavu a že je na mňa nesmierne hrdá.“

List napísala a skutok vykonala Dominika Krajmerová, v šk. roku 2007/2008 žiačka 8. triedy, ZŠ Podzáhradná 51, Bratislava




V kategórii: Pomoc rovesníkom
za priateľskú pomoc a podporu spolužiaka

„V školskom roku 2007/2008 k nám do triedy pribudli dvaja spolužiaci, Tibor a Viktor. Najprv sa nám to vôbec nepáčilo. Boli sme tretiaci, zohratá partia. Nepotrebovali sme žiadnych nových spolužiakov. Hneď na začiatku sme zistili, že Tibor je celkom fajn, len Viktor chodil stále zamyslený, vyhýbal sa nám. „Prečo?“, pýtali sme sa sami seba, no nikto nevedel odpovedať. Až jedného dňa nám pani učiteľka vysvetlila, že Viktor je z detského domova, pretože otec sa o nich nedokáže postarať a mamka je veľmi chorá, leží v kóme. Všetci sme jej držali prsty, aby sa čo najskôr vyliečila a Viktor mohol bývať spolu so súrodencami doma. Od toho dňa sme Viktorovi pomáhali, ako sa len dalo. Razom sa stal najobľúbenejším žiakom v triede. Bol zhovorčivejší, veselší, zabúdal na svoj smútok. Krátko na to jeho mamka zomrela. Všetci sme sa zúčastnili na poslednej rozlúčke s ňou hlavne preto, aby sme podržali Viktora. Videli sme, že napriek veľkému žiaľu bol rád, že sme tam boli. Každý vraví, že čas je najlepší lekár. Platí to aj vo Viktorovom prípade. Na detský domov si pomaly zvyká, v triede patrí k tým lepším žiakom, je obľúbený a my všetci dúfame, že ostane medzi nami čo najdlhšie. Viktor, sme radi, že si náš spolužiak.“

List napísal a skutok vykonal kolektív spolužiakov, v šk. roku 2007/2008 žiaci 3. triedy, ZŠ s MŠ SNP 412, Stakčín




V kategórii: Pomoc prírode
za záchranu mláďaťa kuny lesnej

„Keď sme so štvrtákmi čítali text Ruda Mórica Na cudzom mlieku, nik z nás netušil, že po krátkom čase si naň spomenieme... Pod strechou našej školskej jedálne si pravidelne robia hniezdo kuny. Občas nejaké mláďa z hniezda vypadne a zahynie. Stalo sa to aj nedávno, ale mláďa nezahynulo. Bolo ešte slepé a bezbranné. Všetci ho obdivovali, ale nik nevedel, čo s ním. V tom prišiel na scénu náš Erik. Erik má pozitívny vzťah k prírode, je rybár a v oblasti prírodovedy je suverén. Spomenul si na príbeh Ruda Mórica a malú kunu zobral domov. Ich mačka mala práve mačiatka a keďže jej jedno uhynulo, Erik jej malú kunu podstrčil. Bál sa, či to bude fungovať a napodiv – fungovalo! Mačka malú kunu prijala za svoju. Dnes sa už tmolí po dvore spolu so svojim nevlastným súrodencom. O tom sme sa presvedčili osobne, keď sme sa boli na najdúšika pozrieť. Erik dokonca zistil, že ide o kunu skalnú. Veríme, že malá kuna vyrastie a vráti sa späť do prírody. Veď tam má predsa svoje miesto tak, ako všetko, čo stvorila príroda – aj keď je to taký malý zbojník.“

List napísala: Mgr. Ivana Betková, pedagóg
Skutok vykonal: Erik Kadeřábek, v šk. roku 2007/2008 žiak 4. triedy, ZŠ s MŠ Župkov




V kategórii: Dobrý nápad
za zorganizovanie divadelného predstavenia na podporu spolužiačkinej ťažko chorej sestry

Volám sa Frederika a mám 15 rokov. Pred pol rokom diagnostikovali mojej sestre leukémiu. V deň, keď jej lekári oznámili jej diagnózu, sa zrútil nielen mne, ale aj celej mojej rodine svet. Veď Dominika je mladá, má len 16 rokov, iste je to omyl... Toto všetko nám behalo po mysli. Lekári na nič nečakali a ihneď začali s liečbou. Mňa za sestrou zo začiatku nepúšťali. V kontakte sme boli len vďaka mobilu. Veľkou oporou mi boli a sú kamaráti. Ja som podporovala rodičov a kamaráti zase mňa. Jedného dňa im napadlo, že pomôžu mojej rodine netradičným spôsobom. Keďže chodia na divadelný krúžok, rozhodli sa vystupovať pred celou školou a vstupné, ktoré vyzbierali, poslali mojej sestre na účet. Ja som o ničom nevedela. Keď zavolali našu triedu pozerať divadielko, veľmi ma prekvapilo, za akým účelom sa divadielko hrá. Pani učiteľka – vedúca krúžku, mala dojímavý príhovor, ktorý ma dojal k slzám. Niekto si pomyslí, ako môžu v takejto situácii peniaze pomôcť? Verte, môžu. Sestrička leží v Banskej Bystrici a my sme z Lučenca. Tie peniaze sme použili na benzín a na lieky. No nebola to „len“ finančná pomoc. Bola to najmä pomoc psychická. Ten pocit, že na vás niekto myslí a snaží sa pomôcť vám, je na nezaplatenie. Veľké ĎAKUJEM patrí mojim spolužiačkam za nápad pomôcť a samozrejme aj pani učiteľkám, ktoré ten nápad podporili a pomohli uskutočniť.“

List napísala: Frederika Csabová, v šk. roku 2007/2008 žiačka 9. triedy,
Skutok vykonali: členovia divadelného krúžku, v šk. roku 2007/2008 žiaci 9. triedy, ZŠ L. Novomeského, Rúbanisko II 3079, Lučenec




Partneri projektu

Strategický partner:
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka