Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

List C - Boris pomohol starej pani a zavolal záchranku

KATEGÓRIA: Záchrana ľudského života

„Zobudil som sa do sychravého októbrového rána a moja smutná nálada pokračovala. Včera mi zomrela prababka a moje myšlienky sa vracali na všetko, ako som si ju pamätal a čo všetko sme spolu zažili. Rozmýšľal som nad životom, ako môžeme byť jeden deň tu a na druhý deň už nemusíme. Potreboval som ísť von. Vybral som sa pozrieť môjho kamaráta na kolobežke po hrádzi popri Váhu. Hrádza bola pustá, až na jednu starú pani s dvoma taškami, ku ktorej som sa pomaly blížil. Videl som ako sa jej ide ťažko a kymácala sa. Prešiel som okolo nej a už som len počul – „Pomóc!“ Hneď som zastal, obzrel sa za seba a tá stará pani ležala s taškami na zemi. Zoskočil som z kolobežky a bežal za ňou. Pýtal som sa jej, čo sa stalo, ako sa cíti, či je jej zle, no veľmi nereagovala. Pamätám si, ako mi strašne bilo srdce a hovoril som si, že toto zvládnem. Začal som na ňu opäť hovoriť, že či berie nejaké lieky, prikývla a potom zo seba dostala, že ich nemá pri sebe. Neváhal som volať na 112. Po pár zvoneniach sa ozvala pani na druhej strane. Predstavil som sa jej a opísal čo sa stalo a ako potrebuje staršia pani pomôcť. Pani mi neverila a preverovala si to ešte raz, presne kto som a čo sa stalo a kde sa nachádzam. Všetko som jej zopakoval ešte raz a keď mi uverila, tak mi začala radiť a vysvetľovať, ako mám pomáhať. Ak mám pri ruke vodu, mám jej dať napiť, ovlažiť jej tvár, komunikovať s ňou a čakať na záchranárov. Strašne som sa bál, aby táto pani prežila, nechcel som, aby zomrela aj keď som ju nepoznal. Čakal som a konečne sa pristavil pri mne cyklista, začal mi pomáhať a všetko som mu vyrozprával, ako pani padla a že už čakám záchranku. Keď som započul zvuk sanitky, hneď som vybehol za nimi ku ceste. Doktor ma pochválil a opýtal sa ma, ako sa cítim. Odpovedal som mu, že je to celkom adrenalín a že som na seba trochu pyšný, že som to zvládol. Starú pani naložili do sanitky a ja som naskočil na kolobežku a rýchlo išiel za kamarátom. Bál som sa o tú pani. Večer som poprosil tatina a on volal do nemocnice, kde sa dozvedel, že tá pani dôchodkyňa žije a je v poriadku. Celý večer som mal dobrý pocit, že som dokázal niekomu zachrániť život. Číslo 112 si už pamätám od malého detstva, často som s maminou cestoval autom a rozprávali sme sa o tom, čo musí človek robiť v situáciách, keď je niekto zranený a potrebuje pomoc. Ponaučenie: Buď kľudný a nepanikár, keď voláš 112.“

List napísal a skutok vykonal Boris Eliáš, v šk. roku 2016/2017, žiak 6. triedy, ZŠ Ul. L.Novomeského 11, Trenčín


späť

Partneri projektu

Strategický partner:
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka