List A - Trieda pomáha slabozrakému Rasťovi a Rasťo pomáha triede

KATEGÓRIA: Pomoc rovesníkom

„Som triedna učiteľka VI.B triedy. Je nás spolu 27 veselých a bláznivých teenagerov. No jeden z nás je výnimočný. Je to náš spolužiak Rastík, ktorý je nevidiaci. Zhoršené videnie mal Rastík už od narodenia, no tento školský rok sa to rapídne zhoršilo. Začal používať bielu palicu pre nevidiacich. My, jeho spolužiaci, sa zo všetkých síl, každý deň, snažíme Rastíkovi zjednodušiť jeho čas strávený v škole. Pomáhame mu najmä pri presunoch do iných tried, či na toaletu. No táto pomoc nie je jednosmerná. Rastík nám tiež každý deň ukazuje svoju odvahu, elán a chuť, s akou chodí do školy a váži si pre nás tak samozrejmé a bežné veci, ako je napr. čítanie kníh. Jeho vysporiadanie so svojím zdravotným stavom je obdivuhodné, je skromný a všetko pokorne prijal. Každý deň je veselý a usmiaty a nezamýšľa sa, prečo práve on nevidí. Je pre nás všetkých veľkým vzorom. Napriek jeho hendikepom je to veľmi múdry a šikovný chalan. Vie sa naučiť rôzne veci a učivá a dokáže nám to vysvetliť tak, ako sa to nepodarí ani učiteľovi. Nielen my, jeho spolužiaci pomáhame jemu, no predovšetkým on pomáha nám. Naučil nás vážiť si skutočné hodnoty. A preto mu budeme vždy ochotne pomáhať.
Ako to vníma sám Rastík: “Volám sa Rastislav Kiss. Mám 12 rokov. Môj zrak je na úrovni, na ktorej sa na neho nedá spoľahnúť. Vidím len niektoré farby a rozoznávam len svetlo a silné kontrasty. O čítaní nemôže byť ani reči. Musím sa pohybovať s bielou palicou. Moji spolužiaci sú pre mňa neoceniteľní. Architektúra školy nie je veľmi uspôsobená pre nevidiacich. Niekedy ku mne smerujú aj otázky, ktoré ma pobavia, napr. keď sa ma niekto spýta, čo sa mi stalo s nohou, keď idem s palicou. Takých je ale málo, lebo žiaci si privykajú na výjav chlapca s bielou palicou. Sú situácie, kedy si sám neviem poradiť a vtedy sú mi moji spolužiaci veľmi nápomocní. Nebyť mojich ochotných spolužiakov, ktorí mi pomáhajú najmä pri presune do iných tried, by sa mohlo stať, že zostanem v prázdnej triede a mal by som po vyučovaní. Tak isto mi ale poskytujú rozptýlenie pred hodinami, kedy sa spolu zabávame, alebo sa spoločne učíme a pripravujeme na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Moji spolužiaci sú pre mňa fakt neoceniteľní. Sú vždy nablízku, keď ich potrebujem a vždy mi ochotne pomôžu. Nikdy im to nezabudnem.“

List napísala Mgr. Hana Janičová, pedagóg a kolektív žiakov, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2013/2014 žiaci 6. triedy, ZŠ Hradná 22, Nové Zámky