Skutočné príbehy o dobre: Detský čin roka 2015

KATEGÓRIA: Tlačové správy

Rekordných 163 223 detských hlasov rozhodlo, ktoré skutky získajú ocenenie.

15 jubilejný ročník projektu sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku a pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

Každý detský skutok nesie v sebe posolstvo dobrej vôle a ochoty byť nápomocný. Dobré skutky detí si zaslúžia byť povšimnuté a ocenené, aby sa nestratili v každodennom zhone a všednosti.

V dnešnej dobe plnej neistoty, intolerancie a násilia získava táto výnimočná schopnosť detí nezištne pomáhať tam, kde je to potrebné, ešte väčšiu váhu a zmysel.

1 502 205 detí, ktoré sa do projektu zapojilo počas 15 rokov trvania, dokázalo, že robiť dobro má význam pre všetkých, detí i dospelých.

35 nominovaných príbehov

Výberová komisia a Občianske združenie Detský čin roka vybrali z 5265 skutkov detí i kolektívov 35 nominácii v týchto kategóriách : Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin.

Detská porota

Na jeseň deti a pedagógovia čítali nominované skutky na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka či v školskom klube a cez reálne príbehy iných detí sa učili ako pomáhať ľuďom i prírode. Zároveň mohli dať hlas tomu skutku, ktorý v danej kategórii považovali za najcennejší.

163 223 hlasov detí z 845 slovenských škôl tak rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách.

Online Anketa pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk

Anketa pre verejnosť bola pripravená predovšetkým pre dospelých, ktorí tou-to formou mohli prispieť na projekt, podporiť dobro a hlavne sa inšpirovať dobrými skutkami detí.

Spolu 36 475 hlasov rozhodlo, ktorý skutok za všetky kategórie získa ocenenie Cena ĽudiaĽuďom.sk.

Výberová komisia

• PaedDr. Mária Tekelová, zástupca Ministerstva školstva, vedy, výsku-mu a športu SR
• Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., Ústav humanitných štúdií
• Mgr. Halka Marčeková, scenáristka programov pre deti
• Patrícia Jariabková, moderátorka
• Ľubica Zelizňáková, psychológ - LVS Bratislava
• Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátorka projektu

Partnermi projektu Detský čin roka 2015 sú:

• Generálny partner: Nadácia ORANGE
• Mediálny partner: Rádio Expres
• Partneri:
• Alejtech
• Dixit
• Liga za duševné zdravie
• ĽudiaĽuďom.sk
• Národné osvetové centrum
• NAY Elektrodom
• Slovenská pošta
• Slovenské elektrárne-ENEL

Magdaléna Fábryová, koordinátor projektu
tel: 0907 797 236
magda.fabryova@detskycin.sk

Saša Broadhurst-Petrovická,štatutár OZ Detský čin roka
tel:0033 671 70 4580
sasa.petrovicka@detskycin.sk

www.detskycin.sk

OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2015

KATEGÓRIA: ZÁCHRANA ŽIVOTA

Viktor Dezider Dani a Gabriel Horváth

SZŠ Galatická 9 Košice

Za záchránu kamaráta, ktorý spadol do výťahovej šachty

„Chlapci sa hrali na skrývačky v bytovke, ktorá už bola pred zrúcaním. Vonku sa zvečerievalo. Chlapci pobehovali po poschodiach. Na 4. poschodí sa im zdalo, že akási handra spadla do výťahovej šachty. V tom okamihu začuli krik, zahliadli tvár a videli, ako Tomáško pri páde do výťahovej šachty naráža na železnú konštrukciu vo vnútri šachty. Utekali dolu schodmi do pivnice. Tomáško ležal v šachte na kope odpadkov a kričal: „Viktor, Gabo, pomôžte mi!“. Viktor zoskočil do šachty. Tomáška si položil na ruky a zdvihol ho a Gabo ho vytiahol za ruky. On kričal a plakal. Tam už bola Tomáškova babka a spolu so susedom z 5. poschodia zavolali RZP a oni privolali políciu. Chlapci sú príkladom pre všetky ostatné deti. Pre mňa sú hrdinami a ich pohotové jednanie zachránilo Tomáškovi život. Právom im patrí prejav uznania.”

List napísala Mgr. Eva Dedinová, pedagóg, skutok vykonali Viktor Dezider Dani a Gabriel Horváth, v šk. roku 2014/2015 žiaci IV. B triedy SZŠ Galatická 9 Košice

KATEGÓRIA: POMOC V RODINE

Andrej Babín

ZŠ Topoľová 8, Nitra

Za obetavú pomoc mame ťažko postihnutej chorobou

„V nákupnom centre som stretla nášho žiaka. Nieže obyčajne stretla, on mi priam udrel do očí. Prečo Andrej nie je prihlásený do projektu? Tlačil invalidný vozík so svojou mamou a spoluobstarávali nákupy. Andrej je deviatak z Nitry. Sám je zdravotne postihnutý – trpí sluchovou poruchou od narodenia. Ako malý musel navštevovať špecializovanú MŠ v Nových Zámkoch, nespočetné vyšetrenia, rodičia mali pred sebou dilemu – naučiť ho posunkovú reč, alebo… nakoniec ho integrovali medzi zdravé deti a zvláda to perfektne. Má vynikajúce študijné výsledky, jeho prospech je vždy na výbornú. Je skromný, slušný, pozorný, kamarátsky. A prečo o ňom píšem? Nevykonal jeden skutok – on ich koná denne hneď niekoľko – pomáha mame ťažko postihnutej chorobou, sprevádza alebo vozí ju tam, kde treba, zaobstará nákupy a popri tom sa učí na samé jednotky. Ak ide okolo Vás, usmieva sa, v triede ho nikto nepočul sťažovať sa na osud, je milý k spolužiakom, nevyhovára sa na zlý sluch, alebo, že včera musel niečo doma... Jeho choroba a mamina choroba trvajú už dlhé roky, napriek tomu nezaliezol do ulity, vzdeláva sa, študuje a pomáha. Okrem toho perie, vysáva, pomáha starej mame v záhrade. Ako malý prváčik sa musel vyrovnať s tým, že nielen o neho sa treba starať, chodiť po logopédiách a iných odborných vyšetreniach... ale že mama, tá najdrahšia bytosť má svoj veľký problém menom Nádor na mozgu. Po viacerých operáciách sa jej stav nezlepšil – zostala odkázaná na pomoc invalidného vozíka. Ale je bojovníčka, rehabilituje, učí sa chodiť. Pred Andrejom rodičia nič netajili, od začiatku vedel, o čo ide. Nevadilo mu namiesto hier s kamarátmi sedieť pri mame v nemocnici. Keď jej bolo lepšie, tak sa spolu učili. Po mame získal úžasnú bojovnosť a usilovnosť. Keď videl, ako bojuje ona, bola to výzva pre ťažko sluchovo postihnutého chalana, aby životu ukázal, ako to zvládne. S mamou tvoria nerozlučný pár, radi chodia na prechádzky do parku alebo do kníhkupectiev. Jeho denno-denná opatera mamy, starostlivosť o domácnosť – a popri tom vynikajúci školský prospech, slušná výchova, úcta k hodnotám, ľudskosť – tam vidím potrebu oceniť Andreja. Andrej dospel oveľa skôr ako jeho rovesníci.”

List napísala Erika Pisarčíková, pedagóg, skutok vykonal Andrej Babín, v šk. roku 2014/2015 žiak 9. triedy, ZŠ Topoľová 8, Nitra

KATEGÓRIA: POMOC ROVESNÍKOM

Eliška Ištoková a kolektív triedy

ZŠ s MŠ A.Merici, Halenárska 45, Trnava

Za podporu kamaráta pri liečbe nádorového ochorenia

„Stalo sa to minulý rok. Jakub začal mať problémy s videním. Nevnímal ľudí a narážal do stien. Zistili, že má na mozgu veľký nádor, ktorý mu blokuje jeho očné centrum. Lekári sa dlho dohadovali, či Jakuba budú operovať, alebo nie. Medzi tým som ho bola pozrieť. Jeho mama ho viezla na vozíčku veľmi slabého a nevidel ma. Snažila som sa ho rozveseliť. Hovorila som mu ako našim spolužiakom chýba, že ho všetci podporujú a modlia sa za neho. Povedal mi, že lekári ešte nevedia čo s ním bude, ale že tam dobre varia. Keď som sa vrátila späť do školy, rozhodli sme sa, že sa Jakubovi zložíme na pár darčekov. Každý prispel. Strašne som sa bála, že sa operácia nepodarí. Celý deň sme sa s mojimi spolužiakmi nevedeli upokojiť. Na druhý deň mi prišla SMS, že operácia prešla bez väčších komplikácií. Všetci sme sa tešili. Za vyzbierané peniaze sme mu kúpili dosť užitočných vecí, napr. vankúš, lampičku, tričko s našimi podpismi, nutelu atď. Jakuba pár dní po operácii prepustili domov, kde čakali na ďalšie inštrukcie lekárov. Tam som mu darčeky doručila. Bol nahnevaný za to, že sme mu niečo kupovali, ale zá-roveň bol šťastný. Vedel, že na neho myslíme a máme ho radi a aj to, že nám chýba. ...Po dlhom uvažovaní sa Jakub rozhodol prísť do školy pozrieť spolužiakov. Tam nám zároveň oznámil, že ho lekári poslali na ožarovanie do Prahy na dva mesiace. Odtiaľ mi často volával. Sťažoval sa mi, že mu býva veľmi zle a trápia ho isté nevoľnosti. Dokonca mu vypadali všetky vlasy. Keď sa Jakub vrátil začal sa snažiť dohnať čo cez rok zmeškal. Dnes Jakub chodí pravidelne do školy, učí sa, má dobrý priemer. Bohužiaľ však stále nevidí a chodí so slepeckou paličkou. Spolužiaci ho však berú ako seberovného a pomáhajú tak ako to ide. Jakub je šťastný a to je hlavné. Chodieva jazdiť s mamou na tandemovom bicykli. A ja verím, a nie som sama, že raz Jakub znova uvidí a bude si užívať život naplno tak ako nikdy.“

List napísala a skutok vykonala Eliška Ištoková, v šk. roku 2014/2015 žiačka 7. triedy, spolu s kolektívom 7. triedy ZŠ s MŠ A.Merici, Halenárska 45, Trnava

KATEGÓRIA: POMOC ĽUĎOM

Adam Kreškóci

ZŠ Nábrežná 95, Nové Zámky

Za darovanie peňazí k narodeninám deťom z Ugandy

„Adamko je obyčajný chlapec, ktorý vyrastá v rodine s dvoma bratmi a veľmi ma prekvapil jeho čin. Myslím si, že vyrastá z neho chlapec, ktorý je síce malý, ale svojim činom je už dnes veľký a píšu o ňom aj noviny v zahraničí. Teším sa, že už dnes môžeme hovoriť o ňom, ako o človeku s veľkým srdcom, pretože pomohol piatim bratom z Ugandy, ktorých videl iba na fotografiách. Ich smutný a ťažký životný príbeh, ktorý sa Adamko dozvedel od tety Margriet Mikkelsen, ktorá žije v Holandsku a pracuje v nadácii na pomoc deťom v Ugande, ho tak zaujal a aj dojal, že urobil niečo, čo si zaslúži pozornosť nás všetkých. Na svoje narodeniny si od nikoho z rodiny neprial žiadne hračky ani žiadnedary, ale všetkých poprosil, aby mu darovali peniaze. Tak sme sa celá rodina dohodli, že mu vyhovieme. Domnievali sme sa, že si chce kúpiť novú hokejku alebo dres, keďže hrá hokej. Veľkým prekvapením pre nás všetkých bolo, že Adamko po svojej narodeninovej oslave dal svoje peniaze mamke a povedal jej: „Mamička, rád by som daroval tieto peniažky deťom z Ugandy, tí ch viac potrebujú ako ja. Ja mám všetko, čo potrebujem a týmto spôsobom by som im rád pomohol v nešťastí.“ V ten deň aj tak urobili, napísali tete Margriet do Holandska mail a darovanú sumu 120,- eur preposlali na účet nadácie. Za tieto peniaze bola pre chlapcov zabezpečená zdravotná starostlivosť, dostali nové matrace na spanie a sieťku na komáre, jedlo a pitnú vodu, ktorá je pre nich najväčším darom. Adamko o svojom skutku porozprával svojej pani učiteľke a pripravil prezentáciu, v ktorej tieto chudobné deti z Ugandy predstavil aj svojim spolužiakom. Jeho čin ich inšpiroval a celý kolektív sa rozhodol pomôcť mu v jeho iniciatíve. Triedna pani učiteľka zorganizovala v triede zbierku školských potrieb a oblečenia a spoločne všetko zabalili do balí kov a poslali do humánnej nadácie v Holandsku. Odtiaľ už veci putovali k novým priateľom z Ugandy. Samotný Adamko bol nadšený zo záujmu svojich spolužiakov, ktorí chceli tiež pomôcť a povedal: „Som šťastný, že som chlapcom pomohol. Určite to nebolo poslednýkrát. Chcel by som, aby čo najviac šťastných detí urobilo radosť druhým. Veď myslieť na iných a pomáhať im, je najkrajšia vec“. Je úžasné, že sa malý deväťročný chlapec podieľal na niečom humánnom, čo v dnešnom svete je vzácnosťou a neobyčajným prejavom ľudskosti a „človečenstva“.

List napísala Ľudmila Držíková, Adamova teta a Mgr. Renáta Goriláková, pedagóg, skutok vykonal Adam Kreškóci,v šk. roku 2014/2015 žiak 4. triedy, ZŠ Nábrežná 95, Nové Zámky

KATEGÓRIA: POMOC PRÍRODE

Laura Antolová

Gymnázium Párovská 1, Nitra

Za starostlivosť o zranenú srnku

„Môj ocino je poľovník. Raz, keď šiel do lesa, videl na lúke malú srnku, ktorá plakala, pretože vedľa nej ležala jej mŕtva mama. Bolo obdobie žatvy a keď srnky vybehli na lúku, akurát vtedy tadiaľ prešiel kombajn a mamu zabil. Malá srnka stihla uniknúť, ale mala vážne zlomenú nohu. Toto sŕnča malo sotva 5 dní a nevedelo sa o seba postarať. Tak sme ju teda vzali domov, pretože s takýmito zraneniami máme skúsenosti. Spravila som jej miesto, kde si môže odpočinúť a každú hodinu jej zarábala mlieko. Potom som ju kŕmila z fľašky. Nohu som jej raz za dva dni previazala a natrela. Postupne sa jej noha začala hojiť. Bývame pri lese a tak sme ju začali púšťať aj tam. Keď mala rok, pustila som ju do lesa už navždy, lebo som vedela, že sa o seba dokáže postarať už sama. Doteraz nás chodí navštevovať aj so svojimi malými. Ja jej nosím jedlo doteraz a ona sa mi za to odvďačuje tak, že sa chodí sem – tam ukázať až na náš dvor.”

List napísala a skutok vykonala Laura Antolová, v šk. roku 2014/2015 žiačka II. OG, Gymnázium Párovská 1, Nitra

KATEGÓRIA: DOBRÝ NÁPAD

Kolektív žiakov

ZŠ Ul.energetikov 242/39, Prievidza

Za podporu bývalého spolužiaka v detskom domove

„Každý rok začiatkom decembra u nás v škole prebieha finančná zbierka pre deti z detských domovov nášho okresu. No a vtedy sme si povedali : „A prečo neurobíme my v 4. B zbierku pre nášho Filipka?“ Aby ste vedeli, kto je Filipko. Je to normálny chlapec, ako ktorýkoľvek z nás, len nežije s rodičmi. Bol našim spolužiakom a teraz, od októbra žije v detskom domove v Hriňovej. A tak to vypuklo. Nazvali sme ju – Filipkove Vianoce. Doma sme rozbili prasiatka a s rodičmi sme vyrazili na nákupy – hračky, knihy, športové potreby, školské pomôcky, oblečenie, aj novú pyžamu. To preto, aby na nás pri zaspávaní myslel a spomínal na všetky pekné dni v našom kolektíve. Vznikol nám veľký balík, ktorý sme sviatočne zabalili, priložili sme pre Filipka list a veľa pozdravov. Pred Vianocami spolužiak Lacko, jeho ocino a pani učiteľka vyštartovali z Prievidze smer Hriňová. Filipka sme prekvapili, lebo návšteva bola dohodnutá tak, aby o tom nevedel. Mal veľkú radosť z toho, že kamaráti z Prievidze na neho nezabudli. S množstvom darčekov sa podelil aj so svojimi tromi bratmi, ktorí sú v detskom domove spolu s ním. Pekné Vianoce mal nie len Filipko, ale aj všetci jeho bývalí spolužiaci. Po tejto akcii sa nám pri srdiečku rozlievalo krásne teplo a začali sme rozmýšľať, ako Filipka prekvapíme nabudúce.“

„Na konci školského roka sa pani učiteľka 4. B žiakov spýtala, či by na výlet do Bratislavy pozvali aj ich bývalého spolužiaka Filipka,ktorý býva teraz v detskom domove. Všetci žiaci s jej návrhom súhlasili. „Bol v tom však háčik“. U niekoho musí Filipko prespať. Bez zaváhania sa prihlásil Lacko Zorad. „U nás! Ja to doma vybavím!“ Rodičia súhlasili. Aj sa podujali, že pre Filipka do Hriňovej pôjdu. A tak Filipko so svojimi bývalými spolužiakmi navštívil Bratislavu. Na druhý deň Lacko zobral Filipka na opekačku i na strašidelné spanie v škole. Celá trieda spolu zažila veľa zábavy. Aj keď sa večer trošku báli, bolo im spolu veselo. Ráno deťom pani učiteľka urobila raňajky a Filipko ešte celý deň zostal so svojimi spolužiakmi. Veľmi sa mu páčili tri dni, ktoré prežil v svojej bývalej škole. Do detského domova si Filipko odnášal nie len zážitky z výletu, ale aj obrovského plyšáka, novú mikinu a policajné lego, po ktorom veľmi túžil. Obdarovali ho Lackovi rodičia, jeho spolužiaci a pani učiteľka. Najväčším hrdinom je pre mňa Lacko, jeho výborní rodičia a sestrička Monika. Nie každý len tak prichýli na tri dni spolužiaka.“

List napísala Želmíra Nováková vychovávateľka, skutok vykonal kolektív detí v šk.roku 2014/2015
ZŠ Ul.energetikov 242/39, Prievidza

CENA SAŠKY FISCHEROVEJ-MALÝ VEĽKÝ ČIN

Levente Bényi

ŠZŠ Hradná 7, Komárno

Za vytvorenie radostného ovzdušia a šírenie láskavosti medzi ľuďmi

„V septembri začalo navštevovať našu školu malé chlapčiatko – drobné, milé, stále dobre naladené. Jeho diagnózou je Downov syndróm. Bol ku každému prívetivý a jeho drobné rúčky boli poväčšinou pripravené objať spolužiaka či učiteľa. Každý ho mal rád – spolužiaci v triede, učitelia. Všetci sa mu prihovárali. Časom sa jeho prejavy pohody, priateľstva a lásky preniesli na celú školu. Sme malá školička, žijeme ako jedna rodina a zrazu... Žiaci ráno miesto poloospalého odvrkovania, strohého pozdravu sú k sebe milší, dávajú prednosť jeden druhému pri rôznych situáciách. A čože je to, aj učitelia sú viac priateľskejší, objímajú žiakov, sú láskaví, trpezlivo vysvetľujú, nenápadne usmerňujú, komentujú... A aha, učiteľka Danka sa zvíta s kolegyňou objatím. Pán učiteľ Paľko zmierni správanie deviataka ukľudňujúcim objatím okolo pliec. A o malých ani nehovoriac, tam sa všetci majú radi ako jedna rodina a tiež je časté objatie. Levike, čo si to porobil s našou školou? Veď sme všetci k sebe oveľa milší! Príjemné správanie veľkých i malých je veľmi dôležité pre celkovú atmosféru prostredia. Tento malý žiačik nám ukázal, že môžeme byť i dobre naladení a aké je dôležité v živote objatie. Ako pôsobí upokojujúco, ovplyvňuje náš charakter, schopnosť popasovať sa s problémom a veľmi ovplyvňuje náš vzťah k iným ľuďom. Vďaka náš malý žiačik. Tvojim príkladom si nás za ten školský rok naučil vytvárať radostné ovzdušie a byť k sebe láskaví...”

Skutok napísala Mgr. Helena Mečárová, špeciálny pedagóg, skutok vykonal Levente Bényi, v šk. roku 2014/2015
žiak 3. triedy B variant, ŠZŠ Hradná 7, Komárno

Cena Ľudia Ľuďom

Kolektív žiakov

Spojená škola F. Hanáka, A. Hlinku, 44 Prievidza

Za pomoc ťažko chorému spolužiakovi Kubkovi

„Pred štyrmi rokmi mali do našej školy prestúpiť trojičky, jedno z tých detí má mozgovú obrnu a mamička by chodila s dieťaťom na vyučovanie. ...Za útlou maminkou vošla drobná Janka, za ňou Danka a v tom to prišlo. Za pomoci starého otca vošiel Kubko. Zoznámili sme sa. Rozplakala som sa, mamka tiež a Kubko so sestričkami bol prijatý na našu školu... A tu sa začína príbeh: Bubo Kubko nebehal sám. Keď sa niekam presúval, tak mu to najlepšie išlo po štyroch. Deti boli asi prvú prestávku prekvapené a potom to začalo a pokračovalo ďalších tri a pol roka. Predbiehanie v tom, kto bude Kubkovi pomáhať, kto bude Kubkovi vybaľovať desiatu, kto ho nakŕmi keď mal jogurt, kto mu nachystá knihy, kto bude držať zmrzku, aby sa mu podarilo úspešne lízať... Dievčatá ho častokrát zaviezli na toaletu bez toho, aby ma požiadali o pomoc, umyli mu ruky. A tie hry! Zabávali ho, aby to bolo jemu prirodzené, častokrát mu až doteraz robievali „opičky“, len aby ho pobavili. Bola som v šoku a dojatá. Boli neuveriteľní. Keď Kubko prišiel z inej školy, nepísal, čítal slabúčko. Mal prepadnúť a odporúčali ho na špeciálnu školu. Pokúsili sme sa o iný systém a zabral. A čo s tým má spoločné hrdinský čin detí zo štvrtej bé? Každý jeden Kubkov úspech, keď aj nepatrný až doteraz odmieňali potleskom, až ováciami. Bol to preňho hnací motor pri jeho neuveriteľnej snahe učiť sa. Dievčatá majú v sebe asi prirodzený materský cit, tak to som ešte brala. Ale keď som počas tých štyroch rokov sledovala chlapcov, ako im Kubko nie je ľahostajný, ako vždy mu boli oporou. A to mali 7, 8, 9 rokov. Kubko potreboval špeciálnu lavicu. Polohovateľnú. Keď k nám prišiel, mal starú s vyrobenou drevenou zarážkou, aby mu nepadali veci. Lavica, ktorú potreboval, bola príliš drahá. A tak sme si s deťmi povedali, že s tým niečo musíme urobiť. Zorganizovali sme benefičnú zbierku. Vyzbierali sme 400 Eur. Vyšlo nielen na lavicu, ale aj na špeciálnu stoličku, čo má pre neho veľký význam, vzhľadom na to, že väčšinu dňa presedí. Vždy mám slzy v očiach, keď ho vezmeme do telocvične. Sú úžasní! Okolo neho, ako ochranka. Všetci. Aj Kubo, aj oni. Sú to priateľské a dobré deti s veľkým srdcom. Tento rok sme sa rozlúčili, idú do piateho ročníka. A ja viem, že ich pomoc bude pokračovať. Som si istá. A prečo sa môj príbeh volá BUBO ? Lebo tak voláme trojíčky, ktoré nesmierne obohatili našu triedu. Jaja, Dada a BUBO. Moji štvrtáci už nie sú JA, ale krásne MY !”

List napísala Beáta Jamrišková, pedagóg, čin vykonal v šk. roku 2014/2015
kolektív žiakov 4. triedy, Spojená škola F. Hanáka, A. Hlinku 44 Prievidza