Tel.: +421 907 797 236

VEĽKÉ SKUTKY MALÝCH HRDINOV
Ocenenia Detský čin roka 2018

KATEGÓRIA: Tlačové správy

18. ročník projektu sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku a pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Projekt Detský čin roka je ľudskou výzvou svetu. Reálne príbehy detí, ktoré sú schopné nezištne pomôcť ľuďom i prírode, obstáť v náročných životných situáciach a citlivo vnímať ľudí i prostredie okolo seba prispievajú k zlepšeniu života okolo nás. Skutočné príbehy o detských skutkoch sú svedectvom ľudskej prináležitosti, výzva k napodobeniu a podnet k zamysleniu o poslaní človeka. V týchto dňoch v našej spoločnosti mimoriadne rezonuje práve nezištnosť detí, ktoré pomáhajú a konajú dobro nie pre materiálnu odmenu, ale z prirodzenej radosti rozširovať okolo seba atmosféru spolupatričnosti a spolupráce.       

„Dieťa a dospelý, tvárou v tvár obrátení k sebe, pripomínajúci potrebu vzájomného rešpektu. Správanie tých malých nás nabáda,aby sme si ich vážili a rovnako nástojčivo vyzýva správať sa tak, aby si aj oni mohli vážiť nás, dospelých. V humanite nemusí byť dieťa vždy slabším partnerom.“

Prof Ivan Štúr, dlhoročný predseda výberovej komisie Detský čin roka, 2003, Archív OZ Detsky čin roka.

Priebeh projektu Detský čin roka 2018

V prvej etape projektu občianske združenie Detský čin roka motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu príbehov o dobrých skutkoch detí. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli. Dobré skutky urobili deti z 90 slovenských škôl.

35 nominovaných príbehov

Počas leta výberová komisia vybrala 35 nominovaných skutkov v nasledovných siedmych kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin.

Detská porota - Čítanie príbehov na školách

V druhej etape projektu učitelia s deťmi čítajú príbehy na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka, náboženskej výchovy či v školskom klube. Spoločne sa rozprávajú s deťmi o príbehoch a hodnotách, ktoré detské skutky prinášajú.

Každé dieťa má právo vybrať a oceniť jeden z príbehov v každej kategórii, čo je podľa pedagógov mimoriadne zaujímavá skúsenosť pre deti. Uvedomujú si rozdiely vo výbere príbehov, učia sa chápať rozdielnosť vo vnímaní, navzájom o príbehoch hovoria. Právo individuálneho hlasu dáva každému dieťaťu možnosť si uvedomiť vlastnú hodnotu a akceptáciu zo strany ako kolektívu, tak i celej spoločnosti.

40 477 detí zo 673 slovenských škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách.

Online Anketa pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk

Anketa pre verejnosť je pripravená predovšetkým pre dospelých, ktorí touto formou podporiť dobro a hlavne sa inšpirovať dobrými skutkami detí. Je to tiež cesta ako scitlivieť verejnosť k témam, ktoré projekt prináša a zároveň je to prejavenie rešpektu a akceptácie detí zo strany verejnosti .

V roku 2018 detské skutky získali spolu 70381 hlasov a 12197 zdieľaní na Facebooku.

Výberová komisia

  • PaedDr. Mária Tekelová, zástupca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
  • Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., Ústav humanitných štúdií
  • Mgr. Halka Marčeková, dramaturg programov pre deti
  • Patrícia Jariabková, moderátorka
  • Ľubica Zelizňáková, psychológ - LVS Bratislava
  • Arnold Kiss, konzultant v Maxman Consultants a ambasádor Teach for Slovakia
  • Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátorka projektu

Partneri projektu Detský čin roka 2018

Generálny partner: Nadácia ORANGE

Mediálny partner: Rádio Expres

Partneri:

  • Alejtech
  • Dixit
  • DNES 24 Spravodajský portál
  • Liga za duševné zdravie
  • ĽudiaĽuďom.sk
  • Národné osvetové centrum
  • NAY Elektrodom
  • Slovenská pošta

Viac informácií o projekte nájdete na našej stránke www.detskycin.sk

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie, kontaktujte, prosím:

Magdaléna Fábryová, tel: 0907 797 236
magda.fabryova@detskycin.sk

Saša Broadhurst-Petrovická, tel: 0033 671704580
sasa.petrovicka@detskycin.sk

OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2018

KATEGÓRIA:  ZÁCHRANA ŽIVOTA

Marco Kopáč

Spojená škola, M. R. Štefánika 1, Vrútky

OCENENIE za záchranu života starkého

Volám sa Marco a som žiakom 3. B triedy. Mám písať o čine roka, no nebol to len čin, bolo to o záchrane môjho milovaného človeka, môjho starkého. So starkým sme šantili, bicyklovali, varili. Moji rodičia boli v práci a tak ma varoval on, môj starký. Pomáhal som starkému robiť večeru. Spoločne sme sa najedli i dali lieky, ako vždy. Starký je chorý na srdiečko. A ja tiež užívam veľa liekov. Vždy, keď som u neho, spoločne si ich nachystáme a užijeme. No už včera som videl, že je trošku iný. Myslel som si, že je unavený z tepla, tak si ľahol a ja som ho nechal, nech si oddýchne. Moja maminka mi ešte pred spaním volala, či je všetko v poriadku. A ja som jej s úsmevom porozprával zážitky zo dňa a zapriali sme si dobrú noc. Noc bola fajn. No nad ránom som začul strašné chrčanie. Veľmi som sa zľakol, čo sa deje. Bolo asi 4:30 ráno. Hneď som sa pozrel na môjho starkého a videl, že jeho tvár bola bordová až fialová. Strach som mal obrovský, až ma triaslo. No hneď mi prišlo na rozum, čo mi vravela vždy moja maminka pozrieť, či nie je zapadnutý jazyk, tak som to tak spravil. Jazyk som mu nevyberal, aby ma neuhryzol. Mal strašné kŕče, ruky mu lietali a nohami kopal, z úst som videl, ako sa mu valí pena. Rýchlo som utekal do kúpeľne namočiť uterák. Začal som ho utierať a silno kričať, aby sa prebral. Plakal som od strachu, bál som sa. Schytil som telefón a okamžite zavolal svojej mamine. Opísal som jej všetko, čo sa stalo. Bola v šoku. Rozospatá mi ani nevedela povedať adresu starkého. Mamina okamžite zavolala záchranku a bežala hneď za nami. Ja som starkého do jej príchodu a príchodu záchranárov stále ovlažoval a dával pozor či dýcha. Otvoril som vchod i dvere. Keď som ju uvidel, veľmi mi odľahlo. Záchranári prišli hneď po mamine a starkému pichli injekciu. Po čase sa prebral a kŕče prestali. No vzali ho do nemocnice. Bol to epileptický záchvat. Zo sanitky mi povedali, že som bol statočný a podali mi ruku. Vždy, keď budem u starkého sa už budem báť, či sa to nezopakuje. Ale viem, že vždy mu s láskou pomôžem.

List podľa rozprávania Marca napísala Mgr. Eva Holečková – pedagóg, skutok vykonal Marco Kopáč, v šk. roku 2017/2018 žiak 3. triedy, Spojená škola, M. R. Štefánika 1, Vrútky

KATEGÓRIA: POMOC V RODINE

Kristína Kroková
ZŠ Čaklov 
Ocenenie za pomoc ťažko chorému dedkovi

Asi pred dvoma rokmi sme si všimli, že s našim dedkom sa niečo deje. Naše podozrenie, že je chorý neustále odmietal. Lenže po čase sa to už nedalo utajiť a babka po dlhšom presviedčaní s ním zašla k lekárovi. V nemocnici zistili, že dedko má nádor. Ihneď ho museli objednať na operáciu. Toho sa veľmi bál. Lenže ako sa blížil deň operácie, dedko bol stále smutnejší, bolo vidieť, že sa bojí a je smutný. Mal obavy, že to nemusí dobre dopadnúť. Ráno, predtým ako som odišla do školy som sa s ním išla rozlúčiť. Jeho objatie bolo také, ako by sa s nami lúčil posledný krát.

Operácia trvala päť hodín. Lekári nás informovali, že operácia dopadla dobre, ale neskôr začal krvácať a previezli ho na ARO, kde za neho dýchali stroje. Bol v umelom spánku. Asi po týždni sa prebudil, no po odobratí strojov sa začal dusiť. Lekári mu dávali tri dni, aby sám začal dýchať, no ani po troch dňoch to nedokázal, preto mu urobili dierku v hrdle, aby cez ňu mohol dýchať. Všetci čakali na to najhoršie. Nedokázala som si predstaviť, že by som mala stratiť svojho milovaného dedka. Každý deň sme ho navštevovali a čakali na zázrak. A ten napokon prišiel. Pomaly otvoril oči, ale akoby nás nepoznal. Má len krátkodobú pamäť. Keď ma zbadal, rozplakal sa. Mne tiež vyhŕkli slzy. Zrazu sme sa objali a dedko sa usmial. Spoznal ma. Celý čas som sa s ním rozprávala, veľmi som sa tešila, lebo po takom dlhom čase som uvidela jeho úsmev, ktorý mi tak chýbal. Chytila som ho za ruku, pomaly vstal a pomalými krokmi sme sa prechádzali po izbe. Počas operácie sa dedkovi poškodili hlasivky. Každý deň mu pomáham s obliekaním, navštevujem ho a nosím mu do nemocnice domácu stravu. Všetko, čo má rád. Hoci nepočujem jeho hlas, viem že mi chce povedať, že ma má rád. Aj napriek tomu prežívame spolu nezabudnuteľné chvíle. Vážim si každú minútu strávenú spoločne. Od tohto dňa sa jeho stav zlepšuje a ja sa teším na deň, kedy sa vráti domov medzi všetkých, ktorí ho majú radi. A možno sa stane ďalší zázrak a budem opäť počuť jeho hlas.

List napísala a skutok vykonala Kristína Kroková, v šk. roku 2017/2018 žiačka 6. triedy, ZŠ Čaklov 495, Čaklov

KATEGÓRIA: POMOC ROVESNÍKOM

Karol Vonšák
Cirkevná základná škola sv. apoštola Pavla, Sihelné
Ocenenie za pomoc zranenému chlapcovi

Každý sa vyčerpane náhli domov. Jedni debatujú, iní len tak postávajú. Zrazu plač! Všetci zbys- tria pozornosť. Oči všetkých deviatakov i tých malých sa upriamia na cestu. Erik havaroval na bicykli. Nevyzerá to vôbec dobre. Na ceste leží malý asi 6-ročný chlapec a strašne kričí, zvíja sa od bolesti. Je celý od krvi a nad ním bezmocne stojí smrteľne bledý Erik. Čo sa to vlastne stalo? Veď ho chcel iba odviezť na zmrzlinu a on urobí toto. Vloží nohu do kolesa! Chlapček stále plače od bolesti, Erik mu nedokáže pomôcť, je v šoku, tiež doráňaný a všetci len nemo stoja na zastávke autobusu a pozerajú na tú hrôzu. Len jeden z nich, Kajo, nestráca duchaprítomnosť. Rozbehne sa ku zakrvavenému chlapcovi. Zo všetkých, čo tam stoja, jediný. Snaží sa mu pomôcť, utešuje ho, zotiera mu z doškriabanej tváre krv, dá mu napiť, zisťuje stav situácie. Chlapec má nohu zaseknutú v kolese bicykla a tváričku celú dodriapanú od asfaltu. Kajo sa mu neustále venuje. Neprestáva ho utešovať, pomôže mu vystrieť sa. Je pri ňom až dovtedy, kým sa nezbehnú dospelí a neodvezú ho na pohotovosť. Kajo celý čas drží chlapca za ruku, hladí mu boľavú nôžku, čistí zakrvavené líce. Reaguje okamžite bez toho, aby mu to niekto prikázal. Neváha a beží, lebo vie, že treba pomôcť. A čo my? Hovorí sa, že každý v strese reaguje inak. Áno, Kajo naozaj reagoval ináč ako my ostatní. Snažil sa pomôcť. Chcel pomôcť. Ten malý chlapec tam v tej chvíli nemal nikoho. Iba Kajovi v tej chvíli dôveroval. Náš spolužiak, Karol Vonšák, má za to náš úprimný obdiv.

List napísal kolektív, v šk. roku 2017/2018 žiaci 9. triedy, skutok vykonal Karol Vonšák, v šk. roku 2017/2018 žiak 9. triedy, Cirkevná základná škola sv. apoštola Pavla, Sihelné 214, Sihelné

KATEGÓRIA: POMOC ĽUĎOM

Kolektív žiakov
ZŠ Júliusa Juraja Thurzu, Detva
Ocenenie za pomoc bezdomovcovi Milanovi

V meste máme bezdomovca Milana. Bezdomovcom sa stal pred asi piatimi rokmi. Tak ako aj mnohých iných ho do tejto zlej situácie zaviedol alkohol a preto o neho mnoho ľudí teraz nezakopne ani pohľadom. Nám v 7. B. ho prišlo ľúto, lebo vieme aký je milý a poznáme jeho umelecký talent. No bohužiaľ si ľudia jeho obrazy nevážili a viacerí ich ani nevideli. Veľa detí v puberte mu robievalo zle hlavne tak, že mu tie obrazy roztrhali. No to nebol jediný dôvod prečo sme sa mu rozhodli pomôcť. Najviac nás dorazilo, keď v zime skoro zamrzol. Prišiel o nohu, no stále s tým nikto nič nerobil. Jedného dňa sme videli uja Milana sedieť na lavičke, ako vždy s pochmúrnym výrazom na tvári. Vedeli sme, že mu nedokážeme zohnať nocľah, tak sme sa rozhodli, že mu pomôžeme ako vieme. Skupina spolužiakov sa mu zložila na jedlo: rožky, horalky, vodu a šunku a tí ostatní mu kúpili pomôcky na maľovanie: ceruzky, farbičky, gumu, papiere a strúhadlo. Najprv namietal, že to nemôže prijať no nakoniec to so slzami v očiach prijal a každému z nás venoval síce malý, ale pre nás citovo dôležitý obrázok. Boli sme radi, že sme ho po mnohých mesiacoch videli znovu sa usmiať. A tak som dnes na svojich spolužiakov a aj na seba hrdá, že sme vykonali správnu vec a dobrý skutok.

List napísala Kristína Jančíková a skutok vykonal kolektív v šk. roku 2017/2018 žiačka 7. triedy, ZŠ Júliusa Juraja Thurzu, A. Bernoláka 20, Detva

KATEGÓRIA : POMOC PRÍRODE

Marko Grnáč
ZŠ a MŠ, Školská 1575 Hriňová
Ocenenie za záchránu malého psíka

Beny a Aja boli malé šteniatka, keď sme ich s bratom Markom dostali na výchovu, mali necelé tri mesiace. Šteniatka rástli ako z vody. Beny si obľúbil najmä Marka, stále spolu vystrájali. Keď mali šteniatka päť mesiacov, stala sa malá tragédia. Sučka Aja prestala jesť a nechcela ani piť. Len stála, triasla sa a zvracala. Diagnóza bola strašná. Aja mala psinku a paravirózu. Napriek veľkým dávkam liekov a infúziám, ktoré Aja dostala, stav sa stále zhoršoval. Zverolekár nám povedal na rovinu, že Aja má len malú šancu na prežitie. Lieky a injekcie dostal aj Beny, u neho sa choroba ešte neprejavila. Aja sa rána nedožila. Beny len smutne hľadel a všetko pozoroval. Prešli ešte dva dni, počas ktorých Beny smútil za Ajou a čakali sme, kedy sa aj u neho ochorenie prejaví. Na tretí deň to prišlo. Nejedol, nepil, len sedel a smutnými očami hľadel do neznáma. Na nič nereagoval. Aby sme mu aspoň trochu pomohli, dávali sme mu injekčnou striekačkou vodu cez zadné zuby. Skúšali sme aj mlieko, aj lieky, niečo prežul, niečo vyvrátil. Keď sme mu dávali injekciou penicilín, kožu mal už takú suchú, že injekcia preskakovala cez kožu von. Po desiatich dňoch bol už taký chudý, že ledva stál na nohách. Volieru sme mu nechali otvorenú, aby sa mohol voľne pohybovať. Mali sme pocit, že si vonku hľadá miesto, kde by sa mohol utiahnuť a zomrieť. Napriek zlému stavu, sme sa stále snažili dostať aspoň trochu vody do jeho úst a zboku cez zuby nasilu krupicovú kašu alebo kúsky mäsa. Nastal víkend, jedenásty deň choroby. Ocko nám povedal, že ideme všetci hore na chatu, že spoločne pochováme Benyho. Mysleli sme, že už bude po smrti. Keď sme vystúpili z auta pred chatou, Beny ležal v búde a hlava mu visela cez otvor. Keď Beny otvoril oči a zbadal môjho brata Marka, ťažko sa postavil a pomalými krokmi kráčal k Markovi. Prišiel k nemu, sadol si na zem, zdvihol hlavu a smutnými očami hľadel na Marka. Beny zdvihol labku a škrabkal Marka po kolene. Akoby sa s ním lúčil. Vtedy Marko povedal ockovi, aby mu podal kúsok mäsa z konzervy pre Benyho. S mäsom na dlani sa Benymu prihováral a vtedy sa stal zázrak. Beny si mäso vzal a zhltol ho. Dali sme mu ďalší kúsok, znovu a znovu prehltol ďalšie kúsky mäsa. Potom mu Marko nafŕkal do úst aj trochu vody, Beny si spokojne ľahol Markovi k nohám a prižmúril oči. Marko sa mu stále prihováral, vravel mu, aby zostal s nami a nikam neodchádzal.

Ako sa to skončilo? Beny už po týždni behal ako strela, síce chudý, ale živý. Môjmu bratovi veľmi ďakujem, lebo keby nebol išiel s nami v ten deň na chatu, Beny by už asi nebol s nami. Dnes je z neho krásny, veľký pes. Keď ideme s ním na vychádzku, nepohne sa od nás, je šťastný a teší sa zo života.

List napísala sestra Zorka Grnáčová, skutok vykonal Marko Grnáč, v šk. roku 2017/2018 žiaci 6. a 7. triedy, ZŠ a MŠ, Školská 1575 Hriňová 

KATEGÓRIA: DOBRÝ NÁPAD

Kolektív žiakov
ZŠ za vodou 14, Stará Ľubovňa
Ocenenie za zber vecí pre psíkov v útulku

V jeden deň prišla k nám naša pani učiteľka a opýtala sa nás, či by sme nechceli trošku rozbiť tieto zasnežené dni. Samozrejme, že sme chceli a čakali sme, čo nám povie. Navrhla nám urobiť zbierku pre psíkov v miestnom útulku. Vtedy bol ešte v provizórnych podmienkach a nový bol len vo výstavbe. Opýtali sme sa tak jeho správkyne, čo môžeme zbierať a doniesť psíkom. Oboznámili sme všetkých žiakov našej školy a zbierka začala. Zbierali sme päť mesiacov. Krmivo, koberce, deky, hračky, misky... kto čo mohol. V júni sme darčeky odniesli do útulku. Odmenou nám bola ukážka psíkov, výcviku a samozrejme mohli sme sa s nimi pohrať. Naše nadšenie tak nadobudlo nový rozmer a po prázdninách sme v zbierke pokračovali. Tento krát nám teta povedala, že by na zimu pomohli piškóty. Do Vianoc sme nazbierali 230 balíkov. A pomohli sme aj s výrobou plagátov. Správkyňa tak chcela zdieľaním našich dielok, na ich FB stránke, upozorniť na kúpu psa. Aby si ľudia dobre rozmysleli, či sa dokážu o psíka postarať, aby potom neskončil v útulku. Tesne pred Vianocami sme im odovzdali piškóty a dvaja havkáči prišli až k nám na školský dvor aj s tetou. Šantili sme, behali, hladkali... a veľmi ťažko sa nám lúčilo. Tak sme sa rozhodli pomáhať naďalej. Opäť zbierame granulky i piškóty a keď nás útulok požiada o niečo, čo psíky potrebujú, hneď sa dáme do zháňania. Po poobediach chodíme psíkov venčiť. Tieto zážitky sú pre nás mnohých neopakovateľné. Sme radi, že môžeme pomáhať a vidieť šťastných psíkov... zmierniť im ich smútok v duši, za ktorý môže človek, v ktorého lásku spočiatku verili.

List napísali Barbora Bulková a Laura Schurdáková, v šk. roku 2017/2018, žiačky 7. triedy skutok vykonal kolektív v šk. roku 2017/2018, žiaci 7. triedy, ZŠ za vodou 14, Stará Ľubovňa

CENA SAŠKY FISCHEROVEJ - MALÝ VEĽKÝ ČIN

Maxim Bušfy
ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica
Ocenenie za darovanie vypestovanej fazuľky kamarátovi 

Som triednou učiteľkou veľmi výnimočnej druháckej triedy. Jedného dňa sme na hodine prvouky zasadili semienko fazule. Naším cieľom bolo zistiť, aké podmienky semienko potrebuje, aby sa z neho stala krásna rastlina. Žiaci deň, čo deň do triedy kráčali s nadšením a nevedeli sa dočkať, kedy sa z hliny ukáže prvá zelená stonka. Po pár dňoch sa tak stalo. To bolo radosti! Bolo vidieť, ako jedna malá rastlinka dokáže urobiť takú radosť. Každý sa o tú svoju svedomito staral, zalieval ju, dokonca ju hladkal po listoch a rozprával sa s ňou. Prišiel deň, keď sa už pokus skončil a žiaci si mohli svoju rastlinku vziať domov – ukázať ju rodičom. Veľkú radosť však vystriedalo sklamanie a smútok. Jakubko si pri prenose svoju fazuľku zlomil. Nešťastný sedel v lavici a všetci stíchli, pretože to každému prišlo ľúto. Než som stihla akokoľvek reagovať, Maximko vstal, zobral svoju fazuľku a postavil ju na lavicu pred Jakubka so slovami: ,,Tu máš, Jakubko, chcem, aby si bol šťastný. Vezmi si moju fazuľku.“ Tento raz ostalo ticho, nie z ľútosti, ale od dojatia, čoho sme práve všetci boli svedkami. Niečo, čo Maximko týždeň polieval, niečo, s čím sa chcel hrdo pochváliť svojim rodičom, nezištne a bez akéhokoľvek zaváhania daroval. Len aby urobil niekomu radosť. A možno by som tento príspevok nepísala, keby to bola jednorazová záležitosť. No tento príbeh je len jedným z mnohých situácií, kde Maxim ukázal svoje obrovské a dobré srdce. Ide o malého chlapca s veľkým srdcom. Ide o chlapca, z ktorého by sme si mali všetci, nielen deti, zobrať príklad. Možno by svet vyzeral úplne inak. Možno by rástol zdravšie. Tak, ako rastie tá Maximkova fazuľka v Jakubkovej izbičke.

List napísala Mgr. Eva Krabáčová – pedagóg, skutok vykonal Maxim Bušfy, v šk. roku 2017/2018 žiak 2. triedy, ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica

CENA ĽUDIA ĽUĎOM.SK

Ema Jalčová
ZŠ pri zdravotníckom zariadení, Nám. L. Svobodu 4, Banská Bystrica
Ocenenie za láskyplnú pomoc nepočujúcim rodičom

Volám sa Emka a mám 13 rokov. Moji rodičia sú obaja nepočujúci. Keďže posunkovú reč v našej krajine málokto ovláda, často pomáham mojim rodičom s tlmočením. A tých situácií je v bežnom živote strašne veľa. Posunkovú reč ma naučila moja mamka, ešte keď som bola úplne malá. A tak odmalička fungujem ako tlmočníčka v našej rodine. Našťastie mám aj krstnú mamu, ktorá tiež ovlá- da posunkovú reč, tak teraz, keď som vážne chorá a mamka býva často v nemocnici so mnou, pomáha ocinovi s tlmočením ona. V živote je mnoho situácií, v ktorých je potrebné mojim rodičom pomôcť. Chodievam s nimi na úrady vybavovať rôzne potvrdenia, niekedy musím s nimi ísť aj do práce. Keď sme mali v škole rodičovské združenie, aj tam som musela s mamkou ísť a prekladať jej všetko, čo pani učiteľka rozprávala. Pomáham aj pri nakupovaní, aj pri vybavovaní reklamácií. Keď sa mamka potrebuje objednať alebo preobjednať k lekárovi, je mojou úlohou telefonicky to vybaviť. Aj teraz v nemocnici musím mamke prekladať všetko, čo hovoria lekári. Od rôznych vyšetrení cez objednávanie na kontroly až po dávkovanie liekov. A nie je to jednoduché tlmočenie, pretože sa dozvedám všetko, čo sa týka mojej onkologickej diagnózy, otvorene a priamo od lekárov. Často má tieto informácie zaskočia, potrebujem ich sama spracovať, ale nie je čas na plač, lebo mamka čaká na moje ruky a tlmočenie... A tak spolu bojujeme už rok v nemocnici s mojou chorobou a jej hendikepom. Od malička som pre mojich rodičov ako taký spojovník medzi svetom nepočujúcich a svetom zdravých. Beriem to s nadhľadom, som rada, že im môžem takto pomáhať. Mám pocit, že tým, že sú naši na mňa odkázaní, máme medzi sebou akési silnejšie puto ako v bežných rodinách.

List napísala a skutok vykonala Ema Jalčová, v šk. roku 2017/2018 žiačka 7. triedy, ZŠ pri zdravotníckom zariadení, Nám. L. Svobodu 4, Banská Bystrica


späť

Partneri projektu

Generálny partner:
nadacia-orange2
Hlavný partner:
nay
Mediálny partner:
nadaciaorange
Partneri:

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2019. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka