Príbehy 2001

V kategórii: Záchrana ľudského života
Zahynula pri záchrane topiaceho sa chlapca

Prečo si myslíme, že aj keď je to udalosť spred dvoch rokov, chceme o nej písať teraz? Prečo práve k „Činu roka“? Pretože až neskôr sme sa dozvedeli, čím sa Daniela Talápková, naša spolužiačka, zaslúžila, aby sa o nej hovorilo. Veď zachránila ľudský život.

Bolo to tesne pár dní pred ukončením šiesteho ročníka. V jedno popoludnie sa Daniela spolu s deťmi od susedov vybrala na prechádzku k Ontáriu. Chcela chlapca, ktorý bol s ňou, naučiť plávať. Pri tom, ako ho Daniela učila plávať, chlapec sa zamotal do akýchsi rias a začal sa topiť. Daniela hneď k nemu priplávala a dostala ho odtiaľ von, ale pritom sa tam zamotala sama a nedokázala sa vyslobodiť. Pod vodou bola pridlho, a keď sa k nej dostal chlap, ktorý to zistil dosť neskoro, bola už mŕtva. Daniela chlapca zachránila, ale ona pri tomto čine zahynula. Táto smutná udalosť nami veľmi otriasla. A preto, Daniela, naše spomienky na teba ostanú vždy v našich srdciach.

Z listov Lindy Lahhamovej a Kataríny Jandíkovej, v šk.r.2000/2001 8.B trieda, ZŠ Hurbanova, Martin
Skutok vykonala: Daniela Talápková

V kategórii: Pomoc v rodine
Po smrti otca prebral na seba mužské práce v rodine

Keď mal Rasťo asi desať rokov, narodil sa mu súrodenec – brat Peter. Po jeho narodení sa Rasťo so svojou rodinou presťahoval do rodinného domu s veľkou záhradou na dedinu.

Peter bol mimoriadne živý chlapec a niet sa čo čudovať, že domov chodil celý poubíjaný. Mama mu stále hovorievala, že to raz zle dopadne. A naozaj. Keď sa raz Peter popoludní vracal domov zo školy, skončil pod kolesami auta. Mal ťažký otras mozgu a zlomených pár rebier. Keď sa

po dlhom pobyte z nemocnice vrátil domov, bol na vozíčku. Jeho otec bol veľmi šikovný, porobil bezbariérové úpravy, takže sa Peter mohol pohybovať po celom dome. Rasťovi pribudli starosti. Zvládol to. O pár dní u nich bývalo zase veselo. Život im však udelil ďalší krutý úder. Otec, ten ich mocný a zdravý otec, sa jedného dňa nevrátil domov z práce. Smrteľný pracovný úraz.....Rasťo prebral na seba mužské práce, lebo nemal kto. Aj keď otcovi často pomáhal, nemal to ľahké. Každé ráno musel veľmi skoro vstávať, aby pomohol svojmu bratovi. Keď prišiel domov zo školy, zasa ho čakali domáce práce. Učiť sa mohol len neskoro večer. Žil celkom iným životom ako jeho rovesníci. Veľmi ťažko znášal stratu otca. Veril, že ho otec vidí, a že je s ním spokojný. V tom našiel uspokojenie a radosť.

List napísala: Katarína Šebová v šk.r.2000/2001, 8.trieda, ZŠ Tovarné.
Skutok vykonal: Rasťo Cichý, v šk..r.2000/2001 8.trieda, ZŠ Tovarné

V kategórii: Pomoc rovesníkom
Pomohla kamarátke dostať sa spod vplyvu zlej partie

Pomohla som svojej bývalej najlepšej kamarátke, ktorá sa dostala do veľmi zlej partie, kde sa drogovalo. Jedného dňa ju kamaráti nahovorili, aby na ďalší deň nešla do školy, aby išla s nimi na „výlet“ k Hornádu. Ale, bohužiaľ, nebol to výlet, ale išli si tam nazbierať a zjesť tzv. drogu durman. No a ona urobila tak, ako oni povedali, zjedla asi 100 semiačok a celý svet sa jej začal točiť.

Zo začiatku to, že vraj, bolo veľmi zábavné, no prišiel osudný večer. Ľahla si, bolo jej veľmi zle, celú noc zvracala, zozelenela a celá sa triasla na posteli, nikoho nevnímala. Mala halucinácie. Ráno sa zobudila a mama sa jej pýtala, kde bola. Už musela povedať celú pravdu, pretože rodičia si to všetko večer všimli a celú noc kvôli tomu nespali. No lenže ona sa nechcela priznať, že zobrala durman a rodičia si mysleli, že jej bolo len tak zle. Mňa to veľmi naštvalo, že nepovedala pravdu, lebo by si to zobrala ešte raz a navykla by si na to. A tak som to povedala jej rodičom. Jej rodičia sa mi za to poďakovali a poprosili ma, aby som bola stále s ňou, aby už do tej partie nešla. Bola na protidrogovom teste, no a ja som jej pomohla tým, aby sa už do tej partie nevracala, pretože ona aj po tejto udalosti chcela ísť tam. Chodila som stále k nej, všade som bola s ňou a ona pomaly na partiu zabudla. Teraz je z nej pekné dievča a už aj známky si zlepšila. Povedala, že už nikdy žiadnu drogu nezoberie, a tým čo drogujú, bude pomáhať s tým prestať. Tento príbeh sa stal v novembri 2000.

List napísala a skutok vykonala: Tamara Vargová v šk.r.2000/2001, 9.B trieda, ZŠ Maurerova 21, Košice.

V kategórii: Pomoc ľuďom
Pomáhajú telesne postihnutému mužovi

Budem písať smutný príbeh o telesne a čiastočne i duševne postihnutom chlapcovi Braňovi. Spoznal som ho vtedy, keď jeho mama ešte žila a bola učiteľkou na škole, ktorú navštevujem. Vo všetkom bol odkázaný na svoju mamičku a invalidnú trojkolku, lebo choré nohy ho nechceli poslúchať. Stalo sa však, že Brankova mamička zomrela a on zostal sám, bez otca a blízkej rodiny. Stretol som sa s ním asi rok po tej hroznej udalosti. Mal niečo vyše dvadsiatky. Sťažoval sa mi, že je stále sám, iba teta mu nakupuje a nosí obedy. Trápil ma jeho osud, dlho som premýšľal nad tým, čo by som mohol pre neho urobiť.

Pri ďalšom stretnutí som mu navrhol, že mu budem chodiť pomáhať. Pridala sa aj moja sestra. Cestou do školy sa u neho zastavíme a pripravíme raňajky. Popoludní chodíme s ním na vychádzky, poupratujeme byt, vysávame, utierame prach, umyjeme riad, keď treba aj okná. Keď príde rad na umývanie schodišťa, urobíme to za neho. V nedeľu si zvykol chodiť s nami do kostola. Dobre mu padne i to, že nemusí byť stále sám. Je rád, že nás spoznal a za pomoc je nám veľmi vďačný. Nás to hreje pri srdiečku a máme dobrý pocit z toho, keď môžeme byť pre niekoho užitoční. Ľudia by si mali viac pomáhať. A nielen peniazmi a darmi. Veď všetko je lacné, čo sa dá kúpiť za peniaze.

List napísal: Michal Lipovský v šk.r.2000/2001, 8.B trieda, ZŠ Tribečská, Topoľčany.
Skutok vykonali: Michal Lipovský a Monika Lipovská, ZŠ Tribečská, Topoľčany.

V kategórii: Pomoc prírode
Kŕmia opustené vtáčie mláďatá

S mojím kamarátom Jozefom sa podieľame na viacerých dobrých činoch. Jeden z nich absolvujeme každý deň. Oproti nášmu činžiaku sú kopce a stromy.

Na jednom z konárov stromu je vtáčie hniezdo. Matka zniesla vajcia, vysedela ich a skapala. Ostali po nej siroty. O tie sa s Jozefom každodenne chodíme starať. Či je pekné, alebo škaredé počasie, musíme liezť na nebezpečný kopec a kŕmiť vtáčence mravcami, červíkmi či muchami. Keď načiahnem rukou do hniezda a pohladkám jedno z vtáčatiek, vykuknú von dve ďalšie hlávky. Vtedy vyberáme z hniezda vtáčatká a po jednom ich kŕmime. Dávajú nám zabrať, ale snažíme sa, aby všetky dostali rovnakým dielom. Vieme, že onedlho vyletia z hniezda a nám bude za nimi smutno. Ale ktovie, možno nás opäť zavolajú na pomoc nejaké sirôtky.

List napísala: Veronika Nagyová v šk.r.2000/2001, 6.A trieda, ZŠ M. R. Štefánika 17, Žiar nad Hronom.
Skutok vykonali: Veronika Nagyová a Jozef Haring

V kategórii: Dobrý nápad
Spolu s rodinou pomáha deťom z detského domova

Dňa 23.3. 1996 som ležala v nemocnici na detskom oddelení. Na izbe som ležala s jedným dievčaťom. Volala sa Terka a vtedy mala 12 rokov. Boli sme tam dobré kamarátky. Keď som odchádzala domov, vypýtala som si jej adresu a telefónne číslo. Neskôr mi ju dala a ako som ju čítala, zistila som, že je z detského domova. Stále sme si volali a písali listy, až raz mi ocino povedal, aby som jej zavolala a spýtala, či by sme mohli prísť. Keď sme tam prišli, privítala nás Terka aj spolu s pani vychovávateľkou. Sadli sme si do návštevnej izby a rozprávali sme sa. Neskôr nás Terka previedla po celom domove a ukázala nám jej izbu. Keď nastal čas letných prázdnin, navrhli sme Terke, aby prišla ku nám na celé dva mesiace. Najskôr sa hanbila, ale neskôr súhlasila. Veľmi sme dobre s ňou vychádzali - ja, moje dve sestry Maťa a Aďa a aj rodičia. Zatiaľ nevymeškala ani jedny prázdniny, či sú to jesenné, alebo vianočné, to je jedno. Dnes má Terka už 17 rokov a stále sa navštevujeme. Môj otec organizuje každoročne na Mikuláša akcie pre deti z Detského domova v Domaniži. Približne členovia piatich rodín sa poskladáme, kúpime sladkosti a deti spoločne obdarujeme. Niekedy nám deti pripravia program. Na začiatku sme brávali s Terkou aj Barborku, ale ju si adoptovali. Len málo detí má také šťastie ako Báška. Ja si myslím, že by sa malo takým deťom pomáhať.

List napísala: Monika Sirvoňová v šk.r.2000/2001, 8.E trieda, ZŠ Slovenských partizánov 53, Považská Bystrica.
Skutok vykonali: Monika Sirvoňová a jej rodina.