Tel.: +421 907 797 236

Príbehy 2011


OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2011

V kategórii: Pomoc prírode
za záchranu opustených zvierat

„...Moja dcéra Šarlota má už od malička silný vzťah k prírode a zvlášť k zvieratám, píše pani Bibiána Šabeková. Stále u nás boli morčatá, rybičky, papagáj aj psík. Aj keď bývame v rodinnom dome, náš pes (pudel) nikdy nebýval v búde na dvore, ale mal výsostné postavenie v byte. V časti mesta, kde bývame, sú rodinné domy, kde sa každú chvíľu narodia nejaké mačiatka, alebo šteniatka. Nezodpovední majitelia tomu nie vždy venujú pozornosť a tak sa z nich stávajú túlavé mačky a túlaví psi. V lepšom prípade končia v útulkoch. Moju dcéru to vždy veľmi trápilo a tak po narodení šteniatok u niektorej z jej kamarátok, obchádza všetky domy, oslovuje náhodných, známych i neznámych ľudí, či si nechcú zobrať šteniatko. Aj domov priniesla jedno a úpenlivo prosila a presviedčala nás, aby sme si ho nechali, pretože ho majitelia chcú odniesť do útulku. A hoci sme psa mali, súhlasili sme, aby u nás zostalo. Chvíľu sme doma mali dvoch psov, no pudel bol starý a uhynul a tak nám zostal tento „oriešok“, ktorý je neuveriteľne múdry pes, aj keď trochu uštekaný. Neskôr Šarlotka našla na ulici mačiatko, ktoré malo zlomené zadné labky. Aj keď som mala od detstva panický strach z mačiek, slzami ma obmäkčila, aby u nás zostalo. Vravela, že keď ho odnesie do útulku, určite ho tam utratia, pretože také si nikto neosvojí. Bola s ním u veterinára, ten potvrdil zlomeniny a poučil ju, ako sa má o zvieratko starať. Po čase sa vyliečilo. Volá sa Kitty a je veľmi milá a vďačná za záchranu. Po niekoľkých týždňoch nám auto doviezlo stavebný materiál a z jeho plošiny zoskočilo malé tigrované mačiatko. Bolo krásne, no veľmi ťažko a chrapľavo dýchalo, ako keby zhltlo píšťalku. Evidentne ho niekto vyhodil (možno z dôvodu choroby), pretože neprejavovalo plachosť, aká býva u mačiek, ktoré rastú na ulici, ale tlačilo sa do vnútra domu. Šarlotka sa ho ujala a pravidelne s ním chodila k veterinárovi, podávala mu liek. Choroba trvala veľmi dlho. Mačiatko malo z tohto dôvodu zastavený rast. Po celú dobu ho Šarlotka mala u seba v posteli a pozorne ho sledovala a strážila, aby nešlo do mrazu. Mačiatko, ktoré sa volá Tigra, medzitým vyzdravelo a svojimi nezbednými kúskami zabáva celú rodinu. Vytvorilo sa medzi nimi zvláštne puto, stačí aby malá Tigra počula Šarlotkin hlas a v tom momente je pri nej. Môj vzťah k mačkám sa upravil. Aj keď ich neberiem do náručia, už z nich nemám obavu. Šarlotka je úžasné dieťa. Aj svojim kamarátkam radí, ako sa majú starať o zvieratá. Vie veľmi citlivo odhadnúť, čo práve ktoré zviera potrebuje a čo prežíva. Vzorne sa o ne stará. Kŕmi ich, chodí venčiť psa, čistí mačacie venčiská doma, zabezpečuje im hygienu, cvičí psa aj mačky. Ktovie, kde by boli skončili tieto zvieratá, ak by sa ich nebola ujala? Toto sú dôvody, pre ktoré navrhujem svoju dcéru na ocenenie Detský čin roka.“

Skutok vykonala: Bibiána Šarlota Šabeková, ZŠ Československej armády 22, Prešov




V kategórii: Záchrana ľudského života
za záchranu kamarátov po zásahu bleskom

Pani učiteľka Mgr. Gabriela Maňková vo svojom liste píše : „... Bol pekný slnečný deň. Teplo nabádalo troch kamarátov, žiakov školy, ochladiť sa v rieke Topľa. Kúpanie a šantenie nemalo konca kraja. Po čase si štrnásťroční chlapci všimli prichádzajúcu búrku. Všetci sa rýchlo obliekli a hybaj domov. Domov však nestihli doraziť, pretože prešli len niekoľko metrov, keď sa spustili hromy – blesky. Zrýchlili krok, no zrazu blesk zasiahol skupinu troch kamarátov. Všetci padli na zem. Jeden z nich, Marek sa prebral, zdvihol hlavu a zistil, že jeho kamaráti nehybne ležia. Otrasený, so silnými bolesťami nôh sa zo všetkých síl snažil pomôcť svojim kamarátom a privolať pomoc. O niekoľko minút prišla záchranka a zobrala chlapcov do nemocnice. Vystrašení rodičia oboch chlapcov napätí očakávali výsledok vyšetrenia. Prvé prognózy neboli najlepšie. No postupne lekári konštatovali, že chlapci budú v poriadku a šťastie majú len preto, že ich spolužiak Marek sa zachoval hrdinsky, keď zavolal pomoc. V opačnom prípade sa to mohlo skončiť s vážnymi následkami. Hoci Marek bol sám otrasený, nestratil duchaprítomnosť, nepodľahol panike, ale hneď vedel, čo má robiť. Hlavou mu preblysla jediná myšlienka – zachrániť kamarátov. A to sa mu podarilo. Zachrániť človeku život – to môže urobiť len hrdina. A Marek ním určite je.“

Skutok vykonal: Marek Minčák, ZŠ Družstevná 222, Kurima




V kategórii: Pomoc v rodine
za obetavú podporu a pomoc svojim súrodencom

„Na ocenenie Detský čin roka 2011 chceme zapojiť našu žiačku – Natáliu, píše pani učiteľka Mgr. Anna Svoreňová. Minulý školský rok nastúpila do 1. ročníka. Hneď v prvých mesiacoch začala veľa vymeškávať. Po rozhovore s matkou sme sa dozvedeli, že Natálka má vážne chorú sestričku. Má zriedkavú diagnózu – leukémiu krvi. Natálku pripravovali na darovanie kmeňových buniek, ktoré jej brali z rúčky. Keďže sa kmeňové bunky neprijali, rozhodli sa na darovanie kostnej drene. Dochádzka našej žiačky sa opäť zhoršila, pretože musela zostať doma, aby v kolektíve detí neochorela a mohla pomôcť chorej sestričke. Chirurgický zákrok absolvovala v bratislavskej onkologickej nemocnici. Zákrok bol pre ňu veľmi bolestivý, lebo ho absolvovala pri vedomí. Po návrate do školy musela Natálka dobiehať zmeškané učivo. S pomocou triednej učiteľky sa jej to podarilo. Na konci školského roka sa zúčastnila školského výletu v Levoči. Kým ostatní žiaci sa bavili, nakupovali, ona sa v kostole modlila za sestričkino uzdravenie. Aj my sme sledovali zdravotný stav malej Sandričky. Prišiel október, keď nám oznámili, že sa zdravotný stav zhoršil, kostná dreň ktorá vyhovovala na 100% sa neprijala. Natálka denne cestovala 100 km do nemocnice za sestričkou, ktorá si priala, aby boli spolu. V daždivom novembri sme sa s našou budúcou žiačkou Sandričkou rozlúčili. Hoci Natálka urobila pre svoju sestričku nesmierne veľa, jej život sa nepodarilo zachrániť. Často ju spomína a teší sa, že v posledných dňoch života bola pri nej. Jej pomoc sa však neskončila. Má ešte mladšieho brata, ktorý je telesne postihnutý – má detskú mozgovú obrnu. Aj jemu prejavuje sesterskú lásku. Natálka končí druhý ročník. V škole sa snaží dosahovať výborné výsledky, lebo jej túžbou je stať sa lekárkou, aby mohla zachraňovať ľudské životy. Je z Rómskej rodiny, ale je výnimočná svojou vrodenou inteligenciou, zmýšľaním a všetkým, čo doteraz urobila a robí pre svojich súrodencov.“

Skutok vykonala: Natália Balogová, ZŠ Kráľovohoľská 413, Šumiac




V kategórii: Pomoc rovesníkom
za priateľskú pomoc a podporu spolužiaka

„Sme žiaci 7.B triedy a v triede je nás 20 žiakov, ale od 12. apríla 2011 sa pozeráme na jednu prázdnu lavicu, v ktorej chýba náš spolužiak Lukáš. Jeho počiatočným signálom, ako boli bolesti hlavy, či nejaké zabudnutie termínu, sme neprikladali veľkú váhu, veď všetci zabúdame, či už úlohu, alebo sa niečo naučiť... Všetky lekárske vyšetrenia boli v poriadku, čakalo ho ešte jedno. Keď na druhý deň po tomto vyšetrení prišla do triedy naša pani učiteľka triedna a pre slzy nám nedokázala súvisle povedať, čo sa stalo. Vedeli sme, že to bude niečo, čo nás všetkých zasiahne. Lukášovi diagnostikovali nádor v hlave... Všetci sme, aj napriek vážnej správe verili, že sa mladý organizmus s touto prekážkou vyrovná. Hneď sme rozmýšľali, ako mu pomôžeme. Dohodli sme sa, že tí, ktorí pekne píšu, mu budú prepisovať zošity z dôležitejších predmetov. Čo však ďalej? Po prvej operácii sme s ním telefonovali, hovorili sme mu zážitky z triedy, povzbudzovali ho, aby vedel, ako nám chýba a že mu držíme palce. Sám bol relatívne v pohode a odhodlaní bojovať. 4. mája sme sa zúčastnili súťaže „Supertrieda“ v Banskej Bystrici s divadielkom, ktoré s nami nacvičoval aj Lukáš. Keďže bol hospitalizovaný na detskej onkológii v Banskej Bystrici, rozhodli sme sa, že ho pôjdeme navštíviť. Deň pred touto súťažou sa však podrobil druhému, závažnejšiemu zákroku a v noci nastali komplikácie. Aj napriek tomu sme sa do nemocnice vybrali... Oznámili nám, že je v umelom spánku a nemôžeme ho vidieť. Bolo nám veľmi ťažko a všetci do jedného sme tomu nemohli uveriť. Nechali sme mu v nemocnici darčeky, našu fotku na tričku ako mu držíme palce, loptu, ktorú sme vyhrali, náramok priateľstva s jeho prezývkou a iné drobnosti a poprosili sme sestričku, aby mu určite povedala, že sme všetci boli za ním. Naša cesta domov bola veľmi smutná. Nové správy o jeho zdravotnom stave nám prinášala pani učiteľka triedna, ktorá je v kontakte s rodičmi. Každý deň sa pochytáme za ruky a posielame mu na diaľku energiu, nahrali sme mu CD s našou rozprávkou a druhé so spomienkami a zážitkami, ktoré sme spolu zažili. Pýtate sa prečo? Pretože aj keď sa Lukáš prebral, jeho životné funkcie sú zatiaľ porušené a všetko sa začne učiť odznova pomocou rehabilitačných metód. Zostáva nám veriť, že sa medzi nás vráti, všetci to veľmi chceme. V duchu si možno každý kladieme otázku : Prečo? Len odpovede sa nedočkáme...“

Skutok vykonal: Kolektív žiakov 8.triedy, ZŠ Hviezdoslavova 822/8, Trstená




V kategórii: Pomoc ľuďom
za poskytnutie prvej pomoci pri požiari

„ V jednu sobotu sme sa s kamarátmi vybrali čakať našich bratov, ktorí mali prísť z turistického krúžku. Počas čakania nám kamaráti povedali, že na kopci horí. Nás táto informácia pritiahla a išli sme na miesto činu. Tráva bola v plameňoch, všade bol dym a nám pohľad padol na odpadnutého pána. Ležal vo vysokej tráve v strmom svahu. Bezvládne ležal a my sme s Lukášom neváhali a okamžite sme ho ťahali zo strmáku dolu, aby záchranári mohli ľahšie zachraňovať. Hneď sa k nám prirútilo množstvo ľudí, ktorí okamžite volali záchranku. Volajúcemu pánovi zamrzol mobil a ja som mu požičal svoj. Prišli asi o 15 minút. Keď už záchranári prišli, ja s kamarátom sme im ukazovali cestu k odpadnutému pánovi. Záchranári nás pochválili za našu odvahu a za to, že sme nestratili hlavu a konali rýchlo. Nikdy nevieme, kedy sami budeme potrebovať pomoc a tak by sme mali nezištne pomáhať druhým.“

Skutok vykonali: Ivan Cádrik a Lukáš Kubala, ZŠ Lietava 216




V kategórii: Dobrý nápad
za pomoc zvieraciemu útulku

„ My sme žiaci 2.A triedy zo Základnej školy v Pezinku. Rozhodli sme sa, že vám napíšeme o jednom dobrom nápade. Náš spolužiak Adam nám raz v triede rozprával o tom, že jeho babka sa stará o psíkov a mačičky. Vlastní útulok, v ktorom sú choré a týrané zvieratká. Niektoré sú ranené, nemajú labku alebo prišli o oko. Už ich nikto nechce. Potrebujú starostlivosť, lieky, krmivo... Bez pomoci by zomreli. Všetci sme dali hlavy dokopy – Adamova babka, mamina, pani učiteľka i celá 2.A. A vymysleli sme toto : na hodine výtvarnej výchovy sme namaľovali obrázky psíkov a mačičiek. Potom nám už pomáhali dospeláci. Obrázky sme umiestnili na internete a rozbehla sa aukcia. Každý, kto chcel si mohol obrázky vydražiť. A podarila sa nám úžasná vec. Pre útulok Stanica Nádej v Malom Záluží sme vyzbierali 330 EUR. Z týchto peňazí bola zakúpená nová voliéra pre psov. Ale čo je ešte úžasnejšie, dozvedeli sme sa, že náš nápad zaujal aj iné útulky na Slovensku. Tiež plánujú osloviť deti a školy. Tak im držíme palce, nech sa im to podarí tak ako nám. Sme veľmi radi, že sme pomohli bezmocným a slabším a dúfame, že náš nápad bude pomáhať i naďalej.“

Skutok vykonal: Kolektív žiakov 3.triedy, ZŠ Fándlyho 11, Pezinok




Partneri projektu

Generálny partner:
nadacia-orange2
Mediálny partner:
nadaciaorange
Partneri:

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2019. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka