Nominované príbehy DETSKÝ ČIN ROKA 2014
1. kategória: Záchrana ľudského života

List A - Marián privolal pomoc ku kamarátovi, ktorý sa ťažko zranil na bicykli

„Po vyučovaní som sa vybral s bratrancom a spolužiakmi zahrať si futbal na ihrisku. Kým sme sa hrali, prišiel na BMX-ke Miško a skákal s ňou na druhej polovici ihriska. Po krátkej chvíli sme začuli hlasné výkriky. Obzreli sme sa a zazreli sme Miša, ako leží vedľa bicykla. Veľmi kričal. Keď som pristúpil k nemu bližšie, všimol som si, že má krvavú dieru na bruchu. Schmatol som mobil a vytočil 112. Na druhej strane sa mi ozvala operátorka a spýtala sa, čo sa stalo a kde sme. Odpovedal som jej, že jeden chlapec si zrejme napichol brucho na bicykel..."

List B - Tretiak Denis duchaprítomne zavolal pomoc pre tetu, ktorá ho opatrovala

„Som Mária Valentová, 66-ročná dôchodkyňa, bytom v Abraháme. Píšem Vám preto, aby ste vedeli, akých múdrych, šikovných a hlavne odvážnych máte žiakov. Stala sa mi takáto vec, stále to mám pred sebou. A ešte dlho budem mať. Varovala som Deniska Gašhi, žiaka 3.C triedy . V noci sa mi Denisko prihováral a keďže som mu neodpovedala, na nič nereagovala, duchaprítomne zavolal z môjho mobilu pomoc. Týmto činom, keďže som diabetička, mi zachránil život. Aj záchranari, ktorí ma prebrali, prejavili obdiv nad konaním takého malého chlapca..."

List C - Janko, žiak špeciálnej školy, už viackrát zachránil život svojho otca diabetika

„Žiak Janko Martančík, je toho času umiestnený v Detskom domove. Rád chodí na návštevy k svojej babičke a k otcovi. Vždy sa teší a po návšteve rozpráva svoje zážitky. Jeho otec ma nedávno navštívil v škole a porozprával mi, ako mu Janko zachránil život. Je diabetik a práve v čase návštevy Janka sa necítil najlepšie, až upadol do kómy. Janko nespanikáril a pohotovo zavolal mobilom babičke a informoval ju, čo sa deje. Babička ihneď zavolala pohotovosť a tá po úspešnom zásahu priznala, že nebyť Janka, mohlo to dopadnúť zle..."

List E - Filip zachránil pána na invalidnom vozíku, ktorý sa zasekol na železničnom priecestí

„Môj spolužiak Filip Jurga sa za svoj odvážny čin stal hrdinom pre celú triedu. Celý príbeh mi vyrozprával a oslovil ma natoľko, že som sa ho rozhodla zapísať: “Bolo popoludnie vo štvrtok a mama ma zavolala do záhrady, aby som jej pomohol. Záhrada za naším domom je neďaleko vlakovej zastávky. Zrazu som uprel pohľad na nášho suseda, ktorý nemôže chodiť a tak je na invalidnom vozíku, ako sa snaží prejsť cez železničné priecestie. Z diaľky bolo počuť, ako prichádza vlak. Keď už bol pán skoro na konci priecestia , jedno koleso vozíka sa zaseklo v medzere medzi drevenými doskami..."