2. kategória - Pomoc v rodine

KATEGÓRIA: Zaujímavé príbehy

Pomáhal ockovi so zlomenou nohou

Tatík si zlomil nohu. Ja, mamka a sestra sme za ním chodili do nemocnice. O dva týždne prišiel domov. Potreboval pomáhať snáď so všetkým, lebo mal sádru až po pás. Pripravoval som mu raňajky a pomáhal aj s prípravou obeda. Chodil na nákupy, vyhadzoval smeti. Umýval som mu prsty na nohe, nosil som mu vatu, pretože si každý deň musel pichať injekciu do brucha. Keď mu dali dole sádru, veľakrát som mu doniesol lavór vody, aby si nohu mohol vyčistiť. Tatík už bol viac samostatný, ale stále potreboval pomôcť. Mal nohu kratšiu o dva centimetre a tak som išiel do obchodu a kúpil závažie na nohu a tak si tu nohu každú druhú hodinu naťahoval, po týždni sa mu natiahla o 0,7 centimetra. Taktiež som mu držal biolampu na mieste, kde mal zlomenú nohu, aby sa to lepšie zahojilo. Mám môjho tatka veľmi rád preto chcem, aby bol čo najskôr zase v poriadku.

Napísal a skutok urobil Dárius Rusiňák, VII.C., ZŠ Nejedlého 2, Spišská Nová Ves

Pomáhala ochrnutému chlapcovi

Stala sa havária. 22-ročný Braňo narazil v plnej rýchlosti do traktora a zostal lezať ďaleko od svojej motorky. Prišla záchranka s vrtuľníkom a odviezli ho do nemocnice v Bratislave.

Prežil, ale zostal ochrnutý na vozíku. Pre mladého chlapca niečo hrozné. Vedeli sme, že musíme niečo urobiť na jeho podporu. Začali sme ho navštevovať, pomáhať mu s jednotlivými úkonmi. Nevedel sa sám posadiť na vozík, urobiť základné hygienické potreby. Mojou úlohou v tej situácii bolo zabávať ho, robiť mu spoločnosť, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny robili bezbariérové bývanie. Bol na tom psychicky veľmi zle, preto viíal každú moju spoločnosť a rozprávanie o škole, kamarátoch a tak. Pomoc celej rodiny bola zavŕšená, keď zmaturoval. Dnes ma Braňo frajerku, vďaka ktorej sa zaradil do plnohodnotného života ako chlapec na vozíku.

Napísala a skutok vykonala Ema Práznovská, 7.A, Pata

Pomoc prababke

Vyrastala som v úplnej rodine a bola som vychovávaná k tomu, aby som pomáhala, slušne sa správala, neklamala. Ešte pred niekoľkými rokmi pre mňa pomoc znamenala odniesť ťažký nákup či v autobuse uvoľniť miesto starším. Až neskôr som vďaka mojej mamine zistila, že to nemusí byť iba ten-to druh pomoci.

Moja prababka žila v malom domčeku, hneď vedľa mojich starých rodičov. Vždy, keď som mala možnosť , navštevovala som ju a pomáhala ako som vedela. Často išlo o maličkosti, ako podať pohár vody, či zohriať obed. Tie náročnejšie veci robievala pravidelne moja mamina, ako nakupovanie, upra-tovanie a kúpanie. I kvôli tomu som maminu obdivovala a vážila si ju. Moja mamina sa mi stala príkladom a ukázala mi, že pomoc nie je iba o ťažkom nákupe, či uvoľnení miesta v autobuse, ale dôležitá je i psychologická stránka pomoci: cítiť blízkosť a záujem okolia, spoločnosť blízkych alebo pochvala, či povzbudenie, ktoré si starší ľudia v tomto veku zaslúžia.

Napísla a skutok vykonala Simona Polakovičová, VII.trieda, ZŠ s MŠ Ulica 1. mája 3, Báhoň

Pomoc ockovi so zlomenou rukou

Boli sme sa s rodičmi bicyklovať. No cestou domov sa stalo veľké nešťastie. Prudko som zabrzdila a môj ocko, ktorý išiel tesne za mnou, preletel cez bi-cyke, len aby mi neublížil. Ostal ležať na zemi a ja som sa snažila zistiť, čo ho bolí a ako mu môžem pomôcť. Zistila som, že ho veľmi bolí ľavá ruka. Nevedel ju vystrieť ani ňou pohnúť. Mala som obrovské výčitky svedomia, pretože táto nehoda sa stala mojou vinou.

Doma som mu ruku obviazala a dala do trojcípej šatky. Pomohla som mu prezliecť sa, ošetrila som odreniny po tele a sprevádzala som ho na pohotovosť. Ruka bola zlomená a musel ju mať v dlahe. Od tej chvíle som sa mu snažila so všetkým pomôcť. Pomáhala som mu s obliekaním, chystaním jedla, skrátka so všetkým, s čim si nevedel poradiť sám.

List napísala a skutok vykonala Soňa Šagátová, žiačka 4.B, ZŠ Tbiliská 4, Bratislava

Veľké srdce pre babku

Moju babku mám veľmi rada. Je ťažko chorá a má problém s chodením, chodí veľmi málo. Hovorí mi, že ja som jej pravá ruka.Veľmi rada jej pomáham. Podávam jej jedlo, vodu, chodím na nákupy.

Keď bola babka v nemocnici, bola som ju navštíviť. Babka má 75 rokov a dúfam, že bude dlho žiť a že jej budem môcť pomáhať. Babka trpí Alzhaimerovou chorobou. Pýtala som sa pani učiteľky, aká je to choroba a ako by som mohla babke pomôcť. Pani učiteľka spolu s našimi žiakmi nav-rhla, aby sme vyrobili pre babku pekný darček. Bolo to veľké červené srdce, do ktorého sme napísali svoje mená, aby babka nezabudla, že na svete je veľa detí, ktoré ju majú radi. Ale ja ju mám najradšej a budem jej vo všetkom pomáhať.

Napísala a skutok vykonala Simona Holubová, VIII.C, ZŠ Spišský Hrušov

Šikanovanie

Jedného dňa som išla k bratrancovi a videla som ako k mojej sesternici Lucii pribehla skupina mladých ľudí a začali sa jej smiať. Nadávali jej a začali jej robiť zle. Bolo to päť dievčat a jeden chlapec. Začali sa jej vyhrážať, počula som to. Tak som utekala za Luciou, čo sa stalo a prečo plače. Ona mi povedala, že jej robila skupina detí zle, začali sa jej vysmievať a šikanovať ju. Chcela som sa ich spýtať, prečo to robia, ale rozutekali sa, no potom zase pribehli. Znovu s tým začali, tak som začala Lucku hájiť. Do mňa si už tak nedovoľovali, lebo som mala dobré argumenty. Hovorila som, že sa to nepatrí, a ze to co robia, nema vyznam.Akurat si ublizia sebe,ked budu inych šikanovať, pretože nebudú mať kamarátov. Oni sa zrejme zamysleli a odišli. Lucka je taká stará ako ja, ale veľmi hanblivá. Veľmi mi poďakovala, že som jej pomohla, lebo ona by to vraj nezvládla.

Napísala a skutok vykonala Diana Petríková, 8.B.

Moja babička

Pred rokom sme zistili, že moja babka trpí vážnou chorobou.

Babku zobrali do nemocnice. Aby sme jej spríjemnili dlhé chvíle. Išli sme ju so sestrou navštíviť. V prvom momente som sa zľakla a nedalo sa mi k nej priblížiť. Mala vychudnuté telo a trčiace kľúčne kosti. No potom som musela svoj strach prekonať a vojsť. Sadla som si k nej na posteľ a začala konverzáciu. Porozprávala som jej najnovšie klebety z dediny a okolia.Nasmiali sme sa.Trávila som s ňou dlhé týždne a stále viac a viac som si uvedomovala vážnosť jej zdravotnej situácie a že ak toto sú jej posledné chvíle, mala by som ich stráviť s ňou. Začala som k nej chodiť častejšie. Strávili sme spolu veľa krásnych chvíľ. O pár mesiacov ju poslali domov z nemocnice. Keď som ju navštívila, pritiahla si ma bližšie a do dlane mi vtlačila náhrdelník a povedala: “Nezabudni na mňa. Mala som ťa veľmi rada “. Nechcela som pred ňou plakať ale slzy sa mi tlačili do očí. Za pár dní babička umrela. Veľmi ťažko som to znášala. No tešilo ma, že som posledné chvíle strávila s ňou.”

Napísala a skutok vykonala Mária Krajčovičová, 8.B

Starostlivá Terezka

Moja kamarátka Terezka má 64 ročnú starkú, ktorá už nevládze tak ako predtým. Je pre ňu ťažké vidieť, keď sa trápi, a preto sa jej vždy snaží čo najviac pomôcť. Hlavne na ich obľúbenej záhrade, kde je vždy kopec práce. Naplno sa usiluje byť jej oporou a ako ona sama hovorí, jej pravou rukou, aj keď je ľaváčka ako jej ocino. S radosťou sadí hrach, reďkovku, fazuľu i veľa iných plodín. Vždy ju poteší, keď si schuti jej najdrahšia starká vychutnáva a vychvaľuje posadenú úrodu. No ona jej nepomáha len so sadením, taktiež vypomáha s prácami okolo chatky. Napríklad pozametá chodník, poukladá drevo alebo pohrabe lístie, ktoré napadne. Vždy bez rečí a s láskou. Je veľmi usilovná. Lieta všade sem a tam ako taká včielka. Vie, že niektoré práce sú už pre starkú namáhavé, tak sa ju snaží zastúpiť v každom prípade i počasí, či už svieti slnko alebo prší, stále jej je na blízku.

Napisal Petra Gerö a skutok vykonala Tereza Kontúrová,8.A, ZŠ Sitnianska 32, Banská Bystrica

Pomoc chorej mame

Jedného dňa, keď som vošla do spálne ku mame, bola v hroznom stave. Nevedela rozprávať a preto mi posunkovou rečou nejako naznačila, aby som jej doniesla pero a papier. Mama napísala, že jej mám doniesť obklad lebo ju bolí hrdlo. Doniesla som jej ho a sadla som si hneď k počítaču. Po niekoľkých minútach som pribehla za mamkou a oznámila som jej, že má hnisavú angínu. Rýchlo som zobrala malú sestru, aby nebola s mamkou v izbe. Mama mi napísala zoznam a všetko som spravila aj s pomocou malej sestry. Deň rýchlo zbehol a už bol večer. Sestra spala so mnou v izbe. Ráno som sestre urobila raňajky. Vošla som k mame a bolo to ešte horšie. Nevládala sa ani postaviť. Tak som jej na raňajky zohriala vývar, ktorý sme mali v chladničke. Takto som sa o ňu starala štyri dni. A do konca týždňa už bola fit. Poďakovala sa mi a dala mi božtek. Na tento deň nikdy nezabudnem. Som rada, že som mamke mohla pomôcť.

Napísala a skutok urobila Kristínka Nováková, V.C., ZŠ Z.Nejedlého , Spišská Nová Ves