3. kategória - Pomoc rovesníkom

KATEGÓRIA: Zaujímavé príbehy

Posledný lyžiarsky

Sme žiaci športovej triedy a minulý rok sme mali absolvovať posledný spoločný lyžiarský výcvik. No náš spolužiak Jakub bohužial z finančných dôvodov tohto lyžiarskeho nemohol zúčasniť. Tak sme sa spolu s triedou rozhodli , že sa mu na lyžiarský poskladáme. Vybrali sme určenú sumu a lyžiarský sme zaplatili. Jakub bol veľmi šťastný a vďačný, že sa mohol zúčasniť výcviku a zažiť s nami veľkú zábavu. Posledný deň sme mali spoločenský večer na ktorom nám Jakub z celého srdca poďakoval. Nám však stačil jeho šťastný úsmev že mohol byť s nami.

List napísala Aďa Štefinová, skutok vykonal kolektív 8.C, ZŠ Školská 235/10, Považská Bystrica

Pomoc onkologickým pacientom

Na hodine náboženskej výchovy sme mali úlohu: Čo môžem urobiť dobre pre druhého človeka? Spoločne sme premýšľali. Ninka navrhla „ prispejme zo svojho vreckového na onkologických pacientov.“ Katechétka nechala kolovať papier a my sme písali sumu, koľko sme ochotní prispieť. Potom katechétka pokračovala, že to môžeme venovať konkrétnej rodine. Vo vedľajšej triede je žiačka Karolínka z 3.C, ktorá ide na 1 sv. prijímanie a tiež na krst spolu so svojimi dvoma súrodencami. Mamina týchto troch deti je momentálne po operácii rakoviny v umelom spánkuSme radi, že sme mohli aspoň trocha pomôcť. Karolínke, jej dvom súrodencom a hlavne mame držíme palce a modlíme sa za nich.

List napisala Ferdinanda Pazúrová, skutok vykonali žiaci 4.C., ZŠ J.A.Komenského,ul.Komenského 1227/8, Sereď

Ako pomáham

Mám 9 rokov. Mamina vraví, že rastiem ako z vody. Preto mi je z oblečenia každú chvíľu niečo malé. Všetko malé oblečenie dávam menšiemu kamarátovi. Vždy sa poteší. Veľmi mi za to ďakuje. Najviac mi je smutno, keď sú mi malé kopačky. Ale aj tak mu ich dám a poteší ma, že som spravil dobrý skutok.

Skutok vykonal Stanislav Rédeky, ZŠ Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou

Poznámky pre spolužiaka

Môj spolužiak Peter spadol a zlomil si obe ruky. Dostal ortézy. Do školy síce chodil, ale písať nemohol, nemal v zošite poznámky a to by mu doma pri príprave chýbalo. Rozhodla som sa pomôcť. Všetko, čo sme v škole písali, som písala cez kopírovací papier. Na konci hodiny som mu pomohla nalepiť poznámky do zošita. Pomohla som mu aj pri iných činnostiach. Písala som to takto asi 3 týždne. Dnes je Peter zdravý a vďačný za to, že som mu pomohla.

Napísala a skutok vykonala Anna Nemessanyiová, 5.C, ZŠ Podzáhradná, Bratislava

Pomoc spolužiačke bez domova

To, že Katka má problém, nám dochádzalo postupne. Videli sme ju na autobusovej zastávke, hoci nikam necestovala. V škole nebola a po meste sa pohybovala. Keď sme ju viackrát videli spolu s mamou s taškami presúvať sa z miesta na miesto, dovtípili sme sa, čo sa deje. Aj spolužiačky súhlasili s návrhom, že treba pomôcť. Akým spôsobom, to nám poradila triedna učiteľka, hoci zbierku-finančnú pomoc-sme rozbehli my, spolužiaci v škole a doma. Na istý čas sa naša spolužiačka i s mamou stali ľuďmi bez domova. Vzápätí však pomohlo mesto, sociálny úrad a postupne sa začali veci riešiť. Dnes je problém z časti vyriešený a Katka vie, že sa na nás, spolužiakov, druhú rodinu, môže spoľahnúť.

Napísal Richard Szarka, skutok vykonala 7.B, s triednou učiteľkou Mgr.A Šalatovou, ZŠ Ľudovíta Štúra, Šaľa

Zbierka pre spolužiačku v krízovom centre

Sme trieda šibalov. V septembri k nám do triedy vstúpilo útle dievčatko Žofka. Zo začiatku veľa nerozprávala, bola pravým opakom nás šibalov. Dievčatá sa osmelili prvé a začali sa so Žofkou rozprávať. A tak sme sa dozvedeli, že Žofka má ešte osem súrodencov. Fúha! To si ani neviem predstaviť. Žofka teraz býva v krízovom centre SOS . O rodičoch nám vôbec nerozprávala, lebo s nimi zrejme nežije. Bolo nám jej i jej súrodencov ľúto. Preto sme sa rozhodli, že urobíme spolu s učiteľmi a rodičmi zbierku pre deti v tomto centre. Prispel každý, kto mal nejaké veci, hračky či oblečenie pre mladších súrodencov. Máme obrovské šťastie, že máme rodičov, ktorí sa o nás starajú. Týmto deťom chýba to, čo my považujeme za samozrejmé, lásku a starostlivosť rodičov. Chceli sme prispieť troškou, čo vykúzli úsmev a drobné ĺudské šťastie na tvári našej spolužiačky Žofky. A verte, že sa nám to podarilo.

Napísal Matej Baník, skutok vykonali žiaci 6.A, ZŠ Kukučínova, Vranov nad Topľou

Požičanie bundičky

Náš prvý školský výlet bol do jaskyne. Pani učiteľka povedala, že sa máme teplejšie obliecť, lebo je tam zima, len 8 stupňov. Lenže jedna naša prváčka z toho veľkého očakávania na to zabudla. Mala oblečené len ramienkové tričko, tenkú sukničku a holé nohy. V jaskyni bola po prvý krát a vôbec na nejakom výlete, lebo žije s mamičkou a piatimi súrodencami. Keď som videl ako je slabo oblečená, neváhal som, vyzliekol som svoju bundičku a s úsmevom som jej ju podal. Vďačne sa na mňa pozrela. Viem, ako sa na výlet tešila. Bola by škoda, keby jej zima v jaskyni radosť prekazila. Krásna prehliadka skončila. Za požičanú bundičku mi pekne poďakovala. Som rád, že som to urobil.

Napísal a skutok urobil Jakub Osuský, II.A, ZŠ Štúrova , Malacky

Tenisky pre Peťku

Vyzvala som svojich žiakov, aby napísali o svojich snoch, ktorým veria a po splnení ktorých by veľmi túžili. V triede je 14 žiakov, ktorí sú veľmi šikovní a empatickí. Jednou z nich je Peťa, úžasná sebavedomá baba, ktorá sa ocitla spolu so svojou maminkou a piatimi súrodencami v zložitej životnej situácii. Ich otecko ťažko ochorel. Peťa na otázku o snoch preto odpovedala: “Veľmi by som chcela, aby sa môj ocko vyliečil a ešte by som túžila po teniskách. Ja síce doma mám veľa topánok, ale tie tenisky sú také krásne, že sa na ne chodím pozerať.” Žiakom som navrhla, aby sme Petre splnili aspoň sen o teniskách. A tak každý kto mohol, prispel sumou, ktorú dokázal poskytnúť. Podstatou bolo, aby sme Peťke dokázali, že sny sa plnia a že má v triede skutočných priateľov. A tak sme kúpili Peťke nové tenisky všetci spoločne. Podstatou tohto skutku však neboli tenisky ale neskutočný duch spolužiakov, ich úprimný prejav úcty, pokory a pochopenia. Dokázali sa vzdať niečoho v prospech niekoho, kto to momentálne potreboval. Som vďačná, že som mohla byť súčasťou tohto splneného sna, tohto manifestu priateľstva, lásky, pokory, pochopenia.

PS: Peťkin otecko sa na nové Peťkine tenisky už pozerá z neba.

Napísala PaedDr. Zuzana Birčáková, skutok vykonali žiaci 6.A, Spojená cirkevná škola, Dlhé Hony, Poprad

Skutočný kamarát

Volám sa Jozef a chodím do 5.B triedy. Chcem Vám napísať o tom, ako mi môj spolužiak Adam Labach pomáhal po vyučovaní s aktovkou. 5.marca 2014 som bol operovaný na slepé črevo. Po 2 týždňoch od operácie som nastúpil do školy, avšak nemohol som nosiť ťažké veci. Naše školské aktovky nezriedka vážia aj viac ako 7-8 kg, A tak som mal problém, čo so školskou taškou. Každé ráno mi ju vyniesol pred triedu otec, no poobede sú rodičia v práci. A tak som poprosil Adama, či by mi po vyučovaní nemohol zaniesť aktovku do družiny k mojej sestre, kde ju potom vyzdvihla mama. Trvalo to 3 týždne a Adam každý deň po vyučovaní najskôr zaniesol moju aktovku do družiny, potom sa vrátil späť do triedy pre svoje veci a až tak mohol ísť na obed a domov. Robil to veľmi ochotne a s úsmevom, že jemu to nerobí žiaden problém. Som veľmi rád, že mám takého dobrého kamaráta, ktorý sa o mňa postaral aj vo 4. triede, keď som mal zlomenú ruku a v školskej jedálni som si viac ako mesiac nemohol sám nosiť obed. Adamov detský čin je príkladom obetavosti a ochoty pomôcť, ktorý si zaslúži pochvalu a uznanie. Ďakujem Ti Adam ! Si skutočný kamarát!

Napisal Jozef Kušnier, skutok vykonal Adam Labach, V.B, ZŠ Dunajská Lužná

Kamarát Patrik

Tento príbeh je o Patrikovi Bohunčákovi zo 6. A, ktorému zistili, že má nádor pod kolenom. Keď mi to povedal, nebolo mi do smiechu, nevedela som ako zareagovať. Či plakať alebo ho utešovať, že to zvládne, jednoducho, vtedy som to nevedela. V škole baby z jeho triedy napadlo, že urobia zbierku. Hneď bežali za pánom riaditeľom a on to odsúhlasil. Skoro všetci na škole Paťovi pomáhali. Buď finančne alebo mu priniesli nejaké darčeky. A aj ja som sa k tomu pridala. Aj finančne, ale aj malými darčekmi. Chodila som k nemu na návštevy, bavili sme sa, smiali. Zbierka nebola len tu na našej škole, ale bola aj v evanjelickom a v katolíckom kostole, ale aj v obchode Coop Jednota. Všetci mu pomáhali ako len mohli. Onedlho čaká Paťa operácia. A ja mu držím palce ako aj všetci ostatní.

Napisala a skutok vykonala Ivona Lukáčová, VII.A, ZŠ Východná

Misijný jarmok

Tak, ako každý rok, aj tohtoročný október sa niesol v duchu misií. Aj na našej škole konal misijný jarmok, ktorému predchádzala beseda s riaditeľom pápežských misijných diel. Pán riaditeľ Viktor Jakubov si pre nás pripravil kratší film o africkej krajine – Burkina Faso. Počas filmu sme poznávali kultúru, jazyk, zvyky a rôzne náboženstvá tamojšieho ľudu. Tiež sme sa dozvedeli niečo o afrických kresťanských školách. Tieto školy nenavštevujú len kresťanské deti, ale skoro polovica triedy je moslimov. Títo ľudia si však vedia pomáhať, podporujú jeden druhého a rešpektujú sa. Po hodinke sme sa presunuli do veľkej telocvične, kde sa odohrával medzitriedny súboj – kto zarobí najviac. Každá skupinka mala svoj stánok naplnený rôznymi dobrotami a výrobkami. Niektorí predávali náušnice a náramky, iní drobné výrobky, či odznaky. Na každom stole sa našli minimálne tri druhy koláčov. Za študentmi nezaostávali ani profesori, ktorí mali svoj vlastný stánok. V telocvični vládla príjemná atmosféra. Určite si každý z prítomných odniesol aspoň jednu vec, ktorá mu bude pripomínať tohtoročný misijný jarmok. Triedam sa spolu podarilo vyzbierať cca 300 €, ktoré poputujú do Burkiny Faso.

Napisala Mgr Kristína Stýblová, skutok vykonali žiaci tried prima, sekunda, tercia, kvarta, SKŠ- Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, Nitra

Horiaca tráva

Boli sme sa s kamarátom bicyklovať, keď sme počuli na bočnej ulici nejaké dieťa úpenlivo a hlasito plakať. Keď sme sa išli pozrieť, zbadali sme požiar.To horela suchá tráva a stromčeky okolo malého domčeka. V dome, v malej komôrke, sme našli vystrašeného malého chlapčeka. Opýtali sme sa ho, ako sa volá, ale museli sme ho najskôr upokojiť. Považovali sme za potrebné zavolať rýchlo pomoc. Ale ako, prebehlo nám mysľou… V tej panike sme si rýchlo nevedeli spomenúť na telefónne číslo požiarnikov. Našťastie sa v diaľke objavil nejaký pán,ktorý nám pomohol. Zavolal hasičov telefonicky. Hasiči rýchlo prišli a oheň uhasili. Chlapcovi sme povedali, že oheň je uhasený a už sa nemusí báť. Pre istotu sme oslovili lekára, ktorý tam medzitým prišiel, lebo sme nevedeli, či je chlapec v poriadku. Chlapec sa nám po krátkom čase prišiel poďakovať a stali sme sa dobrými kamarátmi.

Napísal a skutok vykonal Matej Šipek, 8.B