5. kategória - Pomoc v prírode

KATEGÓRIA: Zaujímavé príbehy

Živé prekvapenie v krabici

Na prechádzke s kamarátkou a mojím psíkom Edkom sme našli krabicu. Bojazlivo a opatrne som ju otvárala. Zrazu som niečo započula. Bolo to tiché skučanie. Z krabice na mňa vykukli dve malé, milé, čierne, chlpaté, okaté psíčatká. Boli vyhladované, smädné a strašne sa triasli. Po príchode domov sme im dali granulky, okúpali sme ich a skontrolovali sme, či nemajú kliešte. Napapané a voňavučké psíky zaspali. Na druhý deň sme šteniatka išli zaniesť do útulku, pretože my sme si ich nechať nemohli. S Aďou sme ich do útulku chodievali často navštevovať. Nosili sme im hračky a granule. Jedného dňa sme opäť prišli do útulku, kde nám povedali, že oboch psíkov si zobrala jedna milá a starostlivá rodinka.

Napisala a skutok vykonala Lenka Uličná, 8.A, Základná škola Východná

O malej mačičke

Jeden večer naši strážni psy veľmi brechali, išli sme sa pozrieť a zbadali sme malé trasúce sa mača. Mača sme vybrali, dali do krabice a dúfali sme, že sa nájde mačacia mama a všetko bude v poriadku. Ale nestalo sa tak. Dali sme misku s mliečkom a zistili sme, že ono nevie samo chlípať mliečko. Doma sme našli starú dojčeneckú fľašu s cumľom a takto sme jej dávali piť. Pani veterinárka nám povedala, že jej máme dať posekané varené kuracie mäsko. Takto sa postupne naučila jesť. Stala sa z nej veľká mačka nezbedníčka. Nemohli sme si ju nechať ale zobrali si ju naši kamaráti. Dnes je z nej už maminka štyroch mačiatok. Inak dali sme jej meno Saivi z anglického Saver-záchranca, lebo sme ju zachránili.

Napísala a skutok vykonala Tamara Forgáčová, 5.B., ZŠ Andreja Kmeťa, Levice

Psík prisťahovalec

Okolo nášho domu sa potulovali túlaví psy a jeden zostal. Aj môj psík Bady si ho všimol… Bolo mi psíka ľúto. Niekedy prisťahovalec prišiel aj na náš dvor a vyspal sa v Badyho búde. Psík bol ona a bola vo veľmi zúboženom stave . Vychudnutá, hladná, smädná, miestami mala vytrhanú srsť. Začala som sa o ňu starať a dala som jej meno Munda. Po čase som sa jej mohla aj dotknúť a tak som mala dvoch psíkov. Starala som sa o ňu ako o vlastného psíka. Aj moji súrodenci si ju obľúbili, iba ocko nebol rád, že som si zobrala prisťahovalca. Keď prišla zima, ocko povedal, že musí ísť do útulku, ja som protestovala, mala som ju príliš rada. Nakoniec sme sa s ockom dohodli, že ju zavezieme do útulku do Kežmarku. Vedela som, že tam sa o ňu dobre postarajú. Keď si na ňu dnes spomeniem, zahreje ma pri srdci, lebo moja Munda nám priniesla do života trochu svetla a radosti.

Napísala a skutok vykonala Terézia Sirilová, žiačka 8. ročníka, ZŠ Z.Nejedlého, Spišská Nová Ves

Môj psíček Rexo

Cudzí pes uhryzol môjho psíka Rexa do brucha. Moj psík bol vážne zranený a musel ísť k zverolekárovi, aby mu zašil bruško. Pán doktor ho chcel utratiť ale ja som nechcel. Plakal som a povedal som, že ho odvediem a budem sa o neho starať celú noc. Chvíľku bol v útulku, kým sa zotavil. Bolo mu veľmi zle a trpel som s ním. Bol som šťastný, že všetko dobre dopadlo. Zistil som, že v živote sa netreba vzdávať a treba bojovat do poslednej chvíle. Môj Rexík je môj priateľ a priateľ sa v chorobe ani v ťažkostiach nesmie opustiť.

Napísal a skutok vykonal Adam Tancoš, 7.A., ZŠ Spišský Hrušov

Zachránila som život malému zajačikovi

Môj otec si pri kosení nevšimol a poranil zajačie mláďa. Matka i jeho súrodenci utiekli a iba on zostal. Ja som sa ho ujala a začala som sa o neho starať. Kŕmila som ho striekačkou, dávala som mu piť kravské mlieko. Po 3-4 týždňoch začalo jesť aj pevnú stravu. Dávala som listy z kapusty, kalerábu, trávu, mrkvu a iné. Zajačik podrástol a ja som ho doniesla k babke, ktorá má klietku, kde chovala predtým králikov. Klietku som mu čistila, dávala som mu jesť. Jedného dňa dedo drgol do klietky a zajačik utiekol. Ale ja som rada, že som ho zachránila lebo viem, alebo si myslím, že utiekol za svojimi do priíody.

Napísala a skutok vykonala Katarína Dezsö, ZŠ P.O.Hviezdoslava, Veľké Kapušany

Uhasená chatka

Boli sme na turistike a trochu sme sa stratili, keď sme videli v lese niečo červené. Išiel som sa tam pozrieť a videl som ako nejakí muži v čiernom zapaľujú chatku. A potom zutekali. Rýchlo som zavolal mojich kamarátov, aby mi pomohli uhasiť oheň. Hasili sme asi hodinu a potom sme ten požiar zdolali. Išli sme to niekomu oznámiť. Keď sme našli triedu, povedali sme, čo sa stalo. Starosta dediny nás za dobrý čin pochválil a odmenil medialou za chrabrosť a odvahu.

Napísal a skutok vykonal Erik Bašista, 6.B., ZŠ Z.Nejedlého, Spišská Nová Ves

Záchrana týraného netopiera

Jedného dňa pri bicyklovaní sme videli dvoch chlapcov z našej školy ako týrajú malého netopiera, ktorý ležal na zemi. Prišli sme tam, tým chlapcom sme vynadali a oni odišli. Toho malého netopiera sme zobrali do papierovej vreckovky. Mal hnedú srsť, malé pazúriky, veľké uši a veľké krídla.Odniesli sme ho k veterinárovi. On ho vyšetril a povedal, že nemáme netopierov chytať holými rukami a že na tých chlapcov môžeme podať trestné oznámenie. Ujo veterinár nás poslal k ochrancom zvierat, ktorí sa ho ujali a vyšetrili. Po prehliadke sa nám poďakovali a my sme boli rady, že mu nič nie je.

Napísala a skutok vykonala Katarína Vroncová, ZŠ Z.Nejedlého, Spišská Nová Ves

Jeden zo siedmych životov

Už ako malé dievčatko som chcela byť veterinárkou, pretože milujem zvieratká. Vždy ma bavilo blázniť sa s naším psíkom, ochraňovala som ho, starala som sa o neho a hovorila som, že keď bude chorý, tak ho vyliečim. Čas plynul a náš psík už bol starý a odišiel. Veľmi som plakala, lebo strata najlepšieho priateľa bolí. Ocino mi priniesol ďalšieho miláčika, bola to tá najkrajšia mačička, akú som kedy videla. Dala som jej meno Špageta. Milovala som ju najviac na svete a nechcela som o ňu prísť. Špagetka začala čoskoro objavovať neznámy svet a keď som ju videla z okna, tešila som sa aj ja. Keď vtom… šiel nejaký blbec prirýchlo. Nestihol zabrzdiť a moju Špagetu zrazil. Hneď som vybehla von a snažila som sa ju prebrať. Zobrala som ju dnu a dala do tepla. S maminou sme potom išli rýchlo k veterinárovi. Špageta mala narazenú nôžku, ale nič vážnejšie to nebolo. Doktor mi povedal, že Špageta môže byť rada, že ma má, pretože to mohlo byť oveľa horšie. Tak dúfam, že môj sen byť veterinárkou sa mi raz vyplní.

Napísala a skutok vykonala Dominika Sopuchová, 8.A, ZŠ Pata

Zachránený sokol

Prednedávnom dedko priviezol domov zraneného mladého orla. Ako člen poľovníckeho združenia cíti povinnosť pomáhať ohrozeným zvieratám. “Má zlomené krídlo”, informoval nás. Hneď som vedel, čo mám robiť. Zbehol som dole po obväz na spevnenie krídla a po klietku, v ktorej kedysi boli andulky.

Tak sme mu postavili nemocnicu a ja som bol jeho ošetrovateľom. Nosil som mu jedlo a vodu, aby nebol hladný a smädný. Čas ubiehal a krídlo sa hojilo. Po čase sme mu dali obväz dole a vypustili sme ho z klietky. Roztiahol krídla a začal nimi normálne mávať. Nad naším domom urobil dve kolečká, aby sa rozlúčil a odletel. Snáď sa na nás ešte niekedy príde pozrieť. Ja ho čakám ale už dlho nebudem, lebo dedko mi sľúbil, že ma cez prázdniny zoberie so sebou na horu. Sokol tam vraj prebýva.

Úlohu ošetrovateľa plnil a písal Samuel Cerula, 7.B., ZŠ Dargovských hrdinov 19, Humenné

Príbeh odhodeného šteniatka

Keď som vyšiel von, uvidel som malé šteniatko. Kamarátka môjho brata išla po ulici okolo nás na bicykli. Toto šteniatko stále za ňou utekalo. Bratova kamarátka podala šteňa môjmu bratovi. Brat ho zobral a dal mu mlieko s granulami. Nechal ho u nás. V stredu sme nechali vyhlásiť v obecnom úrade informáciu o tom že sa našlo šteňa. Nikto sa nehlásil. V stredu večer som dal na internet ( na bazár aj na facebook) oznam o tom, že darujeme šteňa, ktoré malo cca 2 mesiace. Nikto sa nehlásil. Potom sme zistili, že šteniatko bolo vyhodené z bytu. Malo veľmi ostré pazúry. Toto šteniatko bolo v byte na parketách. Niekto z mesta ho tu v našej dedine vyhodil. Vo štvrtok som vytlačil plagáty a rozvešal som ich v Trenčíne po meste. Keď som navečer prišiel domov šteniatko už nebolo u nás. Zrejme utieklo cez nejaku dieru pod plotom. Hladal som ho vsade, az som uvidel decká,ktore mali na rukách to šteniatko. Takto sa našiel nový majiteľ šteniatka. Keď som vošiel dnu, rozplakal som sa. O čo by bol náš svet pevnejší keby sa niektorí ľudia umúdria, a nerobili takéto veci a neubližovali zvieratám.

Napisal a skutok vykonal Michal Bulejko, 8.A. ZŠ s MŠ Rudolfa Hečku, Dolná Súča

Mnoho drobných dobrých skutkov je jeden velikánsky dobrý čin

Som babinka 9 ročnej Sofinky. Od mala má veľmi dobrý vzťah k zvieratám. Vždy jej rodičia dovolili mať rybku v akváriu, morča, škrečka, papagája o ktoré sa vzorne starala. S mamkou, ockom čistila prostredie zvieratkám, dávala im stravu, s láskou ich hladkala, nosila morča i škrečka do prírody.

Táto láska Sofie k zvieratkám vyústila v záchranu psíka-šteniatka, o ktoré sa už nechcel alebo ani nemohol nikto starať. Prežila s ním rôzne patálie-častokrát bol u tety veterinárky a hoci je iba tretiačka, stalo sa, že pri ochorení bola s ním dlho do noci hore. Aby toto dobro a ochranu zvieratiek šírila, rozhodla sa svoju prezentáciu ku koncu školského roka venovať práve tomuto psíkovi a ukáže tiež šteniatko deťom.

Dojala ma táto starostlivosť malého dievčatka. Láska v rodine je jedinečná a prvoradá. Nebývajú takýto ľudia oveľa ľudskejší, lepší a dobrí aj v dospelosti?

Napísala babička dievčatka s dobrým srdcom, skutok vykonala Sofia Mečárová, 3.A, ZŠ Pohraničná, Komárno

Ako sme zachránili Fany

Chcela som veľmi psíka, najradšej yorkshira. Medzi inzerátmi som našla krásnu dvojročnú fenku. Mama súhlasila a dohodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť. Ukázali nám však úplne inú fenku ako bola na obrázku v inzeráte. Volala sa Fany. Zistili sme, že je od množiteľa. Bola úplne vychudnutá a nos mala až na kožu zodratý od toho, ako sa každý deň pokúšala dostať von z klietky. Chovali ju vonku v klietke. Bolo tam asi 20 psov, ktorí jej vždy všetko zožrali a ona po nich len vylizovala misky. Mala dredy na srsti a celá sa triasla od strachu. Tí ľudia ju chovali len pre šteniatka, ale vždy jej všetky zahynuli a tak ju chceli dať utratiť. Hneď sme ju zobrali domov. Doma sme ju umyli, odčervili, ostrihali, učesali a nakŕmili. Zverolekár nám povedal, že môže mať tak do 2 rokov a keby sme ju odtiaľ nezobrali, tak by do týždňa zahynula od hladu. Dnes už má Fany tri roky, je zdravá a šťastná a ja som tiež šťastná, že ju máme.

Napísala a skutok vykonala Ivana Paulíková, žiačka 5. ročníka, ZŠ Podzáhradná 51, Bratislava

Smutný príbeh Beniho

Takmer každý z nás má svojho miláčika, svoje zvieratko. Dokážu nám prejaviť neskutočné množstvo lásky. Medzi domácimi miláčikmi vyniká svojími osobitými vlastnosťami psík. Dokáže byť nielen úžasným spoločníkom, strážcom, záchrancom, pomocníkom, sprievodcom nevidiacich, ale i najlepším a najobetavejším priateľom. Je preto smutné, že mnohí ľudia sa k nim nevedia správať. S jedným takýmto smutným príbehom sme sa stretli na stránke Slobody zvierat. Je to príbeh malého psíka Beniho. Mal nešťastie na majiteľa, ktorý ho zbil doskou tak, že ostal nevládne ležať s otrasom mozgu a vyliatym očkom. Beniho našli dobrí ľudia a postarali sa o veterinársku starostlivosť. V súčasnosti je na doliečení na klinike a vráti sa to útulku. Náš kolektív sa rozhodol adoptovať tohto psíka. Navštívili sme útulok, kde bude Beni po doliečení. V útulku sa na nás pozeralo veľa smutných zvieracích očí. Doniesli sme im krmivo a maškrty. Útulok sme sa rozhodli pravidelne navštevovať a keď sa náš Beni vráti, dať mu veľa, veľa lásky.

Napísali a skutok vykonali žiaci V.A, ZŠ Milana Mravca v Rakovej

Mačka a päť mačiatok

Raz sa okolo našej školy potulovala čierna kotná mačka. Ja, Michal Koštúr, Matúš Goral a Števo Fifík sme tú mačku zobrali k mini ihrisku. Bola vyhladovaná a strašne chudá. Urobili sme jej zo sena domček a tam sme jej nosili mlieko, salámu, párky. Vždy, keď sme išli do školy aj zo školy, chodili sme ju pozerať. Keď sme boli na ihrisku, tak sme boli väčšinu času s ňou. Pri tom domčeku, ktorý sme jej postavili, stále sme sa o niečom rozprávali, jeden mal na rukách mačku a hladkal ju, ostatní sa hrali s telefónmi. Nakoniec porodila 5 mačiatok a my me si ich zobrali domov. Teraz už má 25 cm, mačka je živá a zdravá a my sme radi, že sme urobili dobrú vec.

Napísala a skutok vykonala Monika Hamarová 6.A spolu s Michalom Koštúrom 5.A, Matúšom Goralom 3.A a Števom Fifíkom 7.A, ZŠ s MŠ Osloboditeľov 30, Žemberovce