Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin


Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin

V kategórii: List A - Maximko daroval svoju vypestovanú fazuľku kamarátovi aby bol šťastný

Som triednou učiteľkou veľmi výnimočnej druháckej triedy. Jedného dňa sme na hodine prvouky zasadili semienko fazule. Naším cieľom bolo zistiť, aké podmienky semienko potrebuje, aby sa z neho stala krásna rastlina. Žiaci deň, čo deň do triedy kráčali s nadšením a nevedeli sa dočkať, kedy sa z hliny ukáže prvá zelená stonka. Po pár dňoch sa tak stalo. To bolo radosti! Bolo vidieť, ako jedna malá rastlinka dokáže urobiť takú radosť. Každý sa o tú svoju svedomito staral, zalieval ju, dokonca ju hladkal po listoch a rozprával sa s ňou. Prišiel deň, keď sa už pokus skončil a žiaci si mohli svoju rastlinku vziať domov – ukázať ju rodičom. Veľkú radosť však vystriedalo sklamanie a smútok. Jakubko si pri prenose svoju fazuľku zlomil. Nešťastný sedel v lavici a všetci stíchli, pretože to každému prišlo ľúto. Než som stihla akokoľvek reagovať, Maximko vstal, zobral svoju fazuľku a postavil ju na lavicu pred Jakubka so slovami: ,,Tu máš, Jakubko, chcem, aby si bol šťastný. Vezmi si moju fazuľku.“ Tento raz ostalo ticho, nie z ľútosti, ale od dojatia, čoho sme práve všetci boli svedkami. Niečo, čo Maximko týždeň polieval, niečo, s čím sa chcel hrdo pochváliť svojim rodičom, nezištne a bez akéhokoľvek zaváhania daroval. Len aby urobil niekomu radosť. A možno by som tento príspevok nepísala, keby to bola jednorazová záležitosť. No tento príbeh je len jedným z mnohých situácií, kde Maxim ukázal svoje obrovské a dobré srdce. Ide o malého chlapca s veľkým srdcom. Ide o chlapca, z ktorého by sme si mali všetci, nielen deti, zobrať príklad. Možno by svet vyzeral úplne inak. Možno by rástol zdravšie. Tak, ako rastie tá Maximkova fazuľka v Jakubkovej izbičke.

List napísala Mgr. Eva Krabáčová – pedagóg, skutok vykonal Maxim Bušfy, v šk. roku 2017/2018 žiak 2. triedy, ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica





V kategórii: List B - Sandra pomáha a pravidelne navštevuje susedu so zlomenou nohou

Na našej chate máme veľmi dobrú susedku. Je to staršia vdova a volá sa Melánia. Vždy ku každému veľmi milá. Pred mesiacom nešťastne spadla a zlomila si nohu. Je po operácii a pohybuje sa v dome na barlách. Nevychádza von. Preto som ju začala častejšie navštevovať. Keď sme na chate, vždy jej odnesiem teplé jedlo. Pomáham jej s drobnými domácimi prácami. Robím jej spoločnosť, aby nebola sama a nemyslela na svoje problémy. Veľa sa rozprávame, lúštime krížovky, čítame. Teta vraví, že jej veľmi pomáhajú moje návštevy. Vďaka mne tri mesiace, pokiaľ má ortézu na nohe, jej zbehnú veľmi rýchlo. Mám z toho dobrý pocit, lebo pomáhať si navzájom sa dá aj svojou prítomnosťou.

List napísala a skutok vykonala Sandra Tymurová, v šk. roku 2017/2018 žiačka 3. triedy, ZŠ, Staničná 13, Košice





V kategórii: List C - Lukáš mal nápad a odvážne podojil kozu, keď sa ostatní báli

Náš žiak Lukáš je taký malý – veľký chlap. Aj keď je medzi svojimi spolužiakmi najmenší, vyniká svojou vrtkosťou, duchaprítomnosťou a nemalou odvahou. Svojou šikovnosť a rozvahu preukázal aj jedného večera koncom novembra. Lukášov ocko odišiel na služobnú cestu. Predtým ale poprosil suseda, aby pomohol podojiť kozy – Evu a Sivku. Sused však nevedel, ako to má urobiť. Lukášova mamka aj jeho brat sa kôz boja, preto sa Lukáš ponúkol, že to skúsi sám. Chcel len, aby sused išiel spolu s ním do chlieva. Koza Eva má totiž rohy a Lukáša už nimi niekoľkokrát „terkla“ do brucha. Na vyšších ako ona si však nedovolí a tak mal byť sused zárukou, že sa Lukášovi pri dojení nič nestane. Lukáš šťastlivo nadojil z oboch kôz liter mlieka a od rodičov si vyslúžil pochvalu.

List napísala Mgr. Katarína Ciprusová – pedagóg, skutok vykonal Lukáš Kocúrek, v šk. roku 2017/2018 žiak 4. triedy, ZŠ s MŠ Margecany, Školská 20, Margecany





V kategórii: List D - Lea si pripravila program, aby mohla vystúpiť na predstavení pre Emku

Volám sa Lejka a mám kamarátku ktorá sa volá ako ja Lea. Jedného dňa sa ma mama opýtala, či chcem ísť na predstavenie Malachovskej školy. Ja som súhlasila. Na druhý deň prišla ku nám na návštevu aj Lea a oznámila mi, že bude vystupovať v predstavení. Ich Základná škola Malachov sa rozhodla, že pomôže Emke, ťažko chorému dievčatku. Nacvičí si divadlo alebo ľubovoľné predstavenie, na ktoré pozve obyvateľov Malachova a vyzbiera dobrovoľné vstupné na pomoc Emke. Vtom ma napadlo, že by som aj ja mohla vystupovať. Ja s mojou sestrou Emily do Základnej školy Malachov nechodím, ale rozhodla som sa, že aj tak chcem pomôcť chorej Emke. S mojou kamoškou Leou a sestrou Emily sme si vymysleli vlastnú pesničku a k tomu tanec. Nacvičený program sme ukázali riaditeľke školy Malachov, ktorá súhlasila, aby sme s ním vystú- pili. Všetci sa nám najprv vysmievali, že je to hlúpe predstavenie, ale nakoniec to predstavenie bolo asi najlepšie zo všetkých. Pre Emku sme spoločne so všetkými účinkujúcimi vyzbierali viac ako štyristo eur. Riaditeľka školy Malachov peniažky slávnostne odovzdala Emke. Som na seba hrdá, že som aj ja mohla pomôcť.

List napísala a skutok vykonala Lea Hlaváčik, v šk. roku 2017/2018 žiačka 3. triedy, ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica





V kategórii: List E - Hanka s láskou chodieva za chorým starým dedkom

Ako každé dieťa, aj ja rada trávim čas u starých rodičov. Môj dedko je vážne chorý, nemôže chodiť, ťažko sa mu rozpráva. Viem, že nás má všetkých veľmi rád a chcel by nám toho veľa povedať. Preto za ním často chodievam ja. Rozprávam mu, čo som zažila v škole, čo nového doma, aké huncútstva vyvádza náš pes Čaky. Dedka často rozosmejem, dokonca sa mu podarí povedať mi niečo pekné. Viem, že je šťastný, keď som s ním. Aj mňa robí šťastnou, keď môžem potešiť jeho srdiečko a urobiť mu krajší deň. Myslím si, že to, čo robím pre svojho dedka, by malo byť samozrejmosťou. Veď naši starí rodičia si zaslúžia našu pozornosť a lásku.

List napísala a skutok vykonala Hana Tuchyňová, v šk. roku 2017/2018 žiačka 3. triedy, ZŠ Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou





Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka