Dobrý nápad

V kategórii: List A - Vianočná pošta pre seniorov

V novembri šk. r. roku 2017 /2018 Hanka, ktorá chodievala do Domova dôchodcov tvoriť a rozprávať sa so seniormi, oslovila svoju mamu, ktorá je učiteľka, s nápadom, ako urobiť seniorom krajšie Vianoce. Už niekoľko rokov tam prichádzali spolu s mamou a jej triedou zo školy a zdobili so seniormi medovníky (domov má veľkú nemocničnú časť, seniori sú čiastočne aj úplne imobilní a nedostávajú sa k takým „bežným rodinným prípravám a bežnému rodinnému život“ ako je pečenie, zdobenie medovníčkov, chystanie darčekov). V novembri 2017 zrazu Hanka prišla s návrhom, čo keby sme tento rok pre nich urobili niečo, čo im na Vianoce tak naozaj chýba? „Vieš, ja som s nimi rozprávala a vlastne sa zhodujú v tom, že pre nich sú Vianoce o tom, že na nich niekto myslí. A že im začínali vtedy, keď im domov začali prichádzať vianočné pozdravy a pohľadnice. Tie im už teraz nikto nepíše... Všetci posielame sms-ky a správy... ale ICH Vianoce začínali tým, že si postupne vykladali „na výstavku“ pohľadnice od celej svojej rodiny. Pozerali si ich, čítali, tešili sa... A to im teraz chýba – dostať taký naozajstný pozdrav, od poštárky, ktorý im dá ten pocit, že na nich niekto naozaj myslí a praje im požehnané sviatky... V domove je 128 seniorov, ak každý deň napíšeme 7 pohľadníc, tak do Vianoc každý dostane svoj pozdrav. Pomôžeš mi“? Jasné! Povedala som si. No skôr, ako sme začali vyrábať pohľadnice, Hana dostala ešte jeden nápad: „Mami, podeľme sa o túto radosť! Dajme výzvu a možno sa ku nám niekto pridá. Ak to vyjde, každý senior dostane poštu od niekoho iného a bude to super“! A tak sme od soc. pracovníčky DD vypýtali kontakty na všetkých starkých, zoštylizovali spolu výzvu, Hankin ocko urobil zberný formulár, cez ktorý sa ľudia mohli prihlasovať a poslať Vianočný pozdrav niektorému zo seniorov. Potom sme museli na okamih odcestovať a keď sme za tri dni išli deliť adresy, zistili sme, že sa prihlásilo na písanie 3 000 dobrovoľníkov! „Tak oslovme aj iné domovy, cez ich sociálnych pracovníkov, či sa pridajú a či chcú dostať pozdravy pre svojich starkých“! povedala Hanka a odvtedy sme už všetci, celá rodina, boli v jednom kolotoči. Výsledok však stál za to, bol neskutočný, fantastický, vynikajúci! Nakoniec sa k Hankinmu nápadu pridalo 11 101 dobrovoľníkov a odoslali do domovov dôchodcov po celom Slovensku, ktoré nápad oslovil, viac ako 22 000 personalizovaných originálnych vianočných pozdravov. Pridali sa aj triedy materských, základných a stredných škôl (ktorých bolo cca 300), dokonca aj ľudia zo zahraničia. Aby bolo možné adresy seniorov a systematicky rozdeliť a zaslať mailom dobrovoľníkom, pridal sa ku nám aj IT dobrovoľník, ktorý všetko nastavil cez systém. Napriek tomu celá rodina celý november aj december pracovala na tom, aby sa pozdravy mohli seniorom dostať. Denne sme na striedačku odpovedali na 300 až 500 mailo, viedli skupinu na fb – kde ľudia začali svoje pozdravy pred odoslaním fotiť a potom tam zase DD pridávali fotky a poďakovania seniorov. O vianočnej pošte natáčali reportáže regionálne TV, písali o nej aj internetové médiá. Pôvodná výzva bola zverejnená tu https: //pohodovo.sk/ nase-projekty/vianocna-posta/, teraz sú tam výsledky, čo vlastne nápad a výzva spustili a mapa, ktorá zobrazuje všetkých zapojených dobrovoľníkov, ktorí posielali pohľadnice. Tento nápad oslovil množstvo ľudí, spustil obrovskú vlnu dobrovoľníckej aktivity a dal mnohým osamoteným seniorom chuť tých „ich pravých“ Vianoc a najmä pocit, že na nich niekto myslí spôsobom, ktorý je im blízky. Všetka tá pomoc vychádzala z jednoduchého skvelého nápadu jednej siedmačky, nápadu, ktorý oslovil až 11 001 dobrovoľníkov a obdaroval nespočetné množstvo seniorov v Domovoch dôchodcov tým najcennejším pocitom, že je na svete niekto, kto na nich myslí.

List napísala matka PeadDr. Ľubica Noščáková, skutok vykonala Hana Noščáková, v šk. roku 2017/2018 žiačka 7. triedy, Súkromná základná škola Waldorfská, Vihorlatská 10, Bratislava

V kategórii: List B - Zber papiera na pomoc Tiffany

Sme žiakmi malej dedinskej školy. Všetci sa poznáme a sme dobrí kamaráti. Poznáme sa odma- lička a navzájom si pomáhame. Budúci školský rok by sa mala stať súčasťou nášho super kolektívu aj naša kamarátka Tiffany. Veríme, že sa tak naozaj stane. Prečo to nehovoríme s istotou? Tiffany nedávno zistili škaredú chorobu, ktorá jej spôsobila viaceré problémy. Pred chorobou sa Tiffany správala tak ako my – chodila, rozprávala, smiala sa, hrala sa s nami na ulici. Bola šikovná a stále sa usmievala. Ten úsmev jej zostal aj naďalej, ale ostatné činnosti postupne prestala vykonávať. Choroba spôsobila, že malá Tiffany prestala rozprávať, chodiť a hrať sa s nami. Nevedeli sme, čo sa deje. Postupne zabúdala všetko, čo sa doposiaľ naučila. Lekári zistili, že je vážne chorá a potrebuje liečbu, ktorá je však príliš drahá. A tak sme dostali v škole nápad. Zorganizovali sme zber papiera a získané peniaze sme venovali našej Tiffany na liečbu. Ale pekne poporiadku. Najprv sme na informatickej výchove spolu s pani učiteľkou vytvorili plagáty a malé letáčiky, ktoré informovali o zbere papiera Na pomoc pre Tiffany. Plagáty sme vylepili v obci na verejných miestach a letáčiky sme poroznášali do každej poštovej schránky v dedine. V krátkom čase sa naša telocvičňa začala zapĺňať kopami papiera, ktoré sem privážali dobrí ľudia, aby prispeli Tiffany na liečbu kmeňovými bunkami. Tešíme sa, že sa nám podarilo zberom papiera získať financie, ktoré jej pomôžu. Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorí nás v tom podporili.

List napísal a skutok vykonal kolektív v šk. roku 2017/2018 žiaci 1 – 4. triedy, ZŠ Lastomír 144, Lastomír

V kategórii: List C - Spolužiaci mali nápad a pripravili zbierku pre kamaráta Paťa

Som sociálnou pedagogičkou základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským Chcela by som prihlásiť a zároveň vysoko oceniť našich žiakov 7. B triedy i žiakov celej našej školy a podeliť sa s Vami o príbeh o neuveriteľnej sile, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci našich rómskych detí. Prostredníctvom vedenia našej školy, mojou pomocou a predovšetkým skvelého nápadu našich detí, sme sa všetci rozhodli pomôcť nášmu spolužiakovi Paťovi, ktorý bohužiaľ trpí veľmi ťažkou chorobou. Keďže nám jeho ďalší život i osud nie je vôbec ľahostajný, pretože je to náš kamarát, sused a spolužiak, a máme ho veľmi všetci radi, rozhodli sme sa po dohode našej celej triedy – školy, že mu chceme pomôcť v tejto jeho ťažkej životnej situácii a to tým, že sme vyhlásili na našej základnej škole „Zbierku pre Paťa“. Zbierka prebiehala na oboch stupňoch základnej školy. Všetci žiaci, priniesli svoje skromné peniažky a samozrejme prispel aj pedagogický zbor. Zo sŕdc našich všetkých žiakov sa vyslovili priania, prečo chcú Paťkovi pomôcť, preto Vám niektoré sprostredkujem, osobne si myslím, že ich „malé želania“ majú obrovský „význam“. Veľmi si prajeme, aby vedel: „že v tom nie je sám a preto ho podporujeme, že aj zo školských lavíc na neho myslíme, že veľmi chceme, aby tu bol stále s nami, že dúfame, aby sa pomocou našich vyzbieraných peňazí uzdravil, že bude mať peniažky na tabletky, aby bol na nás hrdý“. Deti vyslovili so silnými emóciami a so slzami v očiach to jediné a pre nich to najpodstatnejšie „máme ho strašne radi a chceme ho mať naspäť medzi nami v triede, v škole...“ Chcela by som týmto prihlásením poukázať nato, že naši rómski žiaci dokážu skvele spolupracovať, vedia sa s úplnou ľahkosťou nadchnúť pre dobrú vec, dohodnúť a zrealizovať ju – jednoducho mali dobrý nápad.

List napísala Ing. Mgr. Slávka Mlynár – pedagóg, skutok vykonal kolektív, v šk. roku 2017/2018 žiaci 7. triedy, ZŠ Krásnohorské Podhradie, Pokroková 199, Krásnohorské Podhradie

V kategórii: List E - Katkina iniciatíva položila základný kameň knižnice v detskom domove

Katarína má len 15 rokov, ale svojou iniciatívou, cieľavedomosťou, empatiou a zmyslom pre dobrovoľníctvo „schová do vrecka“ nejedného dospeláka. Zaujalo ma a priznám sa, že som to na Kataríne aj obdivovala, že dievča v jej veku zaujíma charita.

Posledné dva mesiace v role deviatačky sa rozhodla, že jednu dobrovoľnícku aktivitu zorgani- zuje aj v našej škole. Pri rozhodovaní sa empaticky vžila do neľahkých osudov detí v detskom domove, a tak v tom hneď mala jasno. Oslovila Detský domov Maurícius v Kremnici, kde zisťovala, čo by deti najviac potešilo, no zároveň neprezradila, čo sama chystá. Zo želaní jej vyšiel jasný víťaz – knihy. Pani vychovávateľky medzi rečou prezradili, že by chceli v domove vytvoriť spoločné miesto na čítanie a požičiavanie kníh – „domovácku knižnicu“.

Katarína prišla za mnou s hotovou aktivitou zorganizovať pre deti z Detského domova Maurí- cius v Kremnici dobrovoľnú zbierku kníh. Vytvorila plagátiky, kde boli všetky potrebné informácie k pripravenej aktivite, pripravila oznam do školského rozhlasu, ktorý je spolužiačky – redaktorky ochote niekoľkokrát čítali v rozhlase, dokonca sa plagátik objavil aj na webovej stránke školy. Katka mala dopredu všetko pripravené, propagáciu si pohotovo zabezpečila a v priebehu týždňa sa jej podaril krásny čin – 204 ks vyzbieraných kníh rôzneho žánru. Deti boli neskutočné a zo svojej knižnice priniesli naozaj „kúsky“, ktorých sa nechceli zbaviť, ale ich darovať niekomu, o kom vedeli, že z ich knihy im „poskočí srdiečko“. A srdiečko naozaj poskočilo! Nielen deťom, ale aj pani vychovávateľkám i samotnej Kataríne. Ako sama prezradila, bol to neopísateľný zážitok, pocit, radosť a šťastie v jednom a to tak ako pre deti, tak aj pre ňu. S deťmi strávila celé popoludnie, veľa sa rozprávali, hrali a každý ju chcel mať len pre seba. Tu Katarína pochopila, aká vzácna je pre tieto deti prítomnosť niekoho, kto im preukáže svoju náklonnosť i to, ako obyčajná kniha dokáže rozžiariť aj „tínedžerské okále“. Jedným slovom, videla, ako vyzerá obyčajné ľudské šťastie! V tej chvíli si však neuvedomovala, že šťastím bola pre deťúrence z detského domova aj ona. Šťastná a hrdá som bola aj ja, Katarínina učiteľka, pretože som mala pred sebou nielen výbornú žiačku, skromnú slečnu, ale hlavne mladého a perspektívneho človeka, ktorý má vo svojom hodnotovom rebríčku už teraz jasno, človeka, ktorému sa podarilo položiť základný kameň „domováckej knižnice“. „Aj malí ľudia dokážu robiť veľké veci“!

List napísala Mgr. Andrea Jenatová – pedagóg, skutok vykonala Katarína Harachová v šk. roku 2017/2018 žiačka 9. triedy, ZŠ Hliník nad Hronom, Školská 482, Hliník nad Hronom