Pomoc ľuďom

V kategórii: List A - Ivan a Andrej vrátili stratenú peňaženku

Bol pochmúrny decembrový podvečer. Ja a môj kamarát sme sa prechádzali po dedine. Zrazu sme zbadali na ceste blízko parkoviska niečo ležať. Keď sme prišli bližšie, videli sme peňaženku. Boli v nej doklady a väčšia suma peňazí. Chvíľu sme váhali, ale potom sme ju zdvihli a otvorili. Na fotografii sme spoznali žiaka našej školy – piataka Mária Mikloša. Vedeli sme, kde býva a bolo nám jasné, že to patrí jeho rodičom. Rozmýšľali sme, čo podnikneme a rozhodli sme sa, že nájdenú vec ideme vrátiť. V bytovke sme sa stretli aj s Máriovou starkou, ktorá tam bola na návšteve. Nakoniec vysvitlo, že peňaženka patrí jej. Veľmi sa potešila, že sa našla a poďakovala sa nám, dokonca nám dala aj odmenu. Neviem, čo by som urobil, keby som ju našiel sám. Myslím, že viem prečo sme sa takto rozhodli. Keby sme my niečo stratili tiež by nás potešilo, že to máme späť. Nakoniec nás pani riaditeľka pochválila aj v školskom rozhlase.

List napísali a skutok vykonali Ivan Hrabal a Andrej Bielečka, v šk. roku 2017/2018 žiaci 7. a 8. triedy, ZŠ Lietavská Lúčka, Skalka 34, Lietavská Lúčka

V kategórii: List B - Alex s kamarátom pomohli cudziemu pánovi

Volám sa Alex Hlubina. Raz, keď sme išli zo školy s kamarátom, uvideli sme bezvládne ležiaceho pán v školskej záhrade pri bráne. Žiadne deti si ho nevšímali. Bol tam taký sám a bolo nám ho ľúto. Nevedeli sme, čo máme robiť. Tak sme išli za pani upratovačkou naspäť do školy. Pani upratovačka zavolala pani učiteľku. Pani učiteľka sa začala pánovi prihovárať a zisťovať, či mu niečo nie je. Privolala mu pomoc. My sme potom išli domov. Stále som nad tým ujom rozmýšľal, čo s ním je. Asi po týždni, keď som sa vracal domov zo školy, uvidel som ho, tak sa mi uľavilo, že je v poriadku. A pozdravil som ho. Sedáva pred obchodom a lúšti si krížovky.

List napísali a skutok vykonali Alex Hlubina s kamarátom, v šk. roku 2017/2018 žiaci 4. triedy, Základná škola M. R. Štefánika 2007, Čadca

V kategórii: List C - Kolektív 7. B. pomohol bezdomovcovi Milanovi

V meste máme bezdomovca Milana. Bezdomovcom sa stal pred asi piatimi rokmi. Tak ako aj mnohých iných ho do tejto zlej situácie zaviedol alkohol a preto o neho mnoho ľudí teraz nezakopne ani pohľadom. Nám v 7. B. ho prišlo ľúto, lebo vieme aký je milý a poznáme jeho umelecký talent. No bohužiaľ si ľudia jeho obrazy nevážili a viacerí ich ani nevideli. Veľa detí v puberte mu robievalo zle hlavne tak, že mu tie obrazy roztrhali. No to nebol jediný dôvod prečo sme sa mu rozhodli pomôcť. Najviac nás dorazilo, keď v zime skoro zamrzol. Prišiel o nohu, no stále s tým nikto nič nerobil. Jedného dňa sme videli uja Milana sedieť na lavičke, ako vždy s pochmúrnym výrazom na tvári. Vedeli sme, že mu nedokážeme zohnať nocľah, tak sme sa rozhodli, že mu pomôžeme ako vieme. Skupina spolužiakov sa mu zložila na jedlo: rožky, horalky, vodu a šunku a tí ostatní mu kúpili pomôcky na maľovanie: ceruzky, farbičky, gumu, papiere a strúhadlo. Najprv namietal, že to nemôže prijať no nakoniec to so slzami v očiach prijal a každému z nás venoval síce malý, ale pre nás citovo dôležitý obrázok. Boli sme radi, že sme ho po mnohých mesiacoch videli znovu sa usmiať. A tak som dnes na svojich spolužiakov a aj na seba hrdá, že sme vykonali správnu vec a dobrý skutok.

List napísala Kristína Jančíková a skutok vykonal kolektív v šk. roku 2017/2018 žiačka 7. triedy, ZŠ Júliusa Juraja Thurzu, A. Bernoláka 20, Detva

V kategórii: List D - Kolektív detí pomohol tete z obce, ktorá je dlhodobo v ťažkej životnej situácii

V našej dedine žije na prvý pohľad celkom obyčajná žena, avšak jej život celkom obyčajný nie je. Už 21 rokov ho obetuje a prispôsobuje svojej veľmi chorej dcérke. V lete či v zime ich denne vídať na niekoľko hodinovej prechádzke. Časom si zvykla na dotieravé či zvedavé pohľady nás detí, na ktoré odpovedá vždy milým úsmevom alebo pozdravom. Dozvedeli sme sa, že v čase, keď odmietla ústavnú starostlivosť pre svoju ťažko mentálne postihnutú dcéru s manželom prekonávali obrovskú krízu. Nevzdala sa jej ani s vedomím, že v budúcnosti bude na jej opateru sama. Vanda, tak sa dievča volá, nie je ležiaca a apatická. Naopak, jej končatiny sú neustále v akomsi kŕčovitom pohybe, takže si zo strany okolia vyžaduje 24-hodinovú ostražitosť.

Tetu s unaveným, ale vľúdnym pohľadom osobne nepoznáme. Okrem najbližšej rodiny kon- takty s inými ľuďmi neudržiava, jej sociálnu „izoláciu“ spôsobil jej neľahký životný údel. Hnala nás však túžba nejako pomôcť, dať najavo svoju spolupatričnosť. Spočiatku nás bola len hŕstka ôsmačiek, ktoré sme začali od októbra 2017 doma či poobede v škole vyrábať vianočné ozdoby. Naša myšlienka sa zapáčila aj pani učiteľkám, ktoré z príspevkov rodičovského fondu zakúpili potrebný materiál. Časom sa pridali aj iné kamarátky. Nádherné venčeky, vyzdobené polystyré- nové gule, škriatkov vyrobených z jesenných šišiek či ryžových snehuliačikov sme následne chceli ponúknuť do predaja. Pred odchodom na vianočné prázdniny sme spolu s pani učiteľkami zorga- nizovali vianočnú besiedku spojenú s burzou, na ktorú sme pozvali našich bývalých učiteľov, pána starostu a zástupcov rôznych organizácií v našej obci. Pozvaným hosťom sme ponúkli okrem netradičného kultúrneho vystúpenia aj naše vlastnoručne vyrobené vianočné výrobky. V priebehu niekoľkých minút sa rozpredali všetky a vyzbieralo sa neuveriteľných 500 eur a v tej chvíli sme boli na seba možno aj hrdí.

Tesne pred Vianocami sme sa vybrali finančný výťažok odovzdať. Tréma a radosť sa miešali so strachom, či nás teta prijmem pretože nikdy predtým o pomoc verejnosť žiadnym spôsobom nežiadala. Bola neskutočne prekvapená a aj napriek tomu, že nám prízvukovala, že pre svoju dcéru urobí všetko na svete a stačí im to, čo majú, nakoniec náš „darček“ so slzami v očiach a so slovami vďaky prijala Verte však, že my sme mali doteraz najkrajšie Vianoce.

List napísal a skutok vykonal kolektív v šk. roku 2017/2018 žiaci 8. triedy, ZŠ a MŠ Stakčín, SNP 412, Stakčín

V kategórii: List E - Dávid a Damián pravidelne pomáhajú ujovi Jožkovi

Skutok, o ktorom som sa rozhodla Vám napísať nie je jednorazový dobrý skutok a dozvedela som sa o ňom takpovediac náhodou. Na hodine náboženstva sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako by ony mohli niekomu pomôcť, ako môžu niekomu dať nádej. Vtedy sa prihlásil Davidko a podelil sa so svojou skúsenosťou. Neďaleko nich žije ujo Jožko. Je to starší pán, ktorý nemá vlastný dom, a preto býva v maringotke. Kedysi sa živil ako kolotočiar a robil radosť deťom i dospelým. Teraz je sám, len so svojím psíkom. Dávid a jeho brat Damián mu s pomocou rodičov pomáhajú už dlhší čas, a to tak, že mamina z toho čo navarí, pošle aj ujovi Jožkovi. Chlapci mu jedlo s radosťou nosia a robia tak aj za daždivého počasia. Túto zimu mu pomohli tiež. Ujovi sa pokazil elektrický ohrievač, a tak mu priniesli ich vlastný, aby si mohol maringotku vyhriať a nebolo mu zima. Dávid a Damián pomoc ujovi Jožkovi vôbec nepovažujú za niečo výnimočné, ale berú to ako normálne, ba samozrejmé. Sú pre nás veľkým príkladom v konaní dobrých skutkov

List napísala Mgr. Janka Mikolášková – pedagóg, skutok vykonali Dávid Struhár a Damián Struhár, v šk. roku 2017/2018 žiaci 4. a 6. triedy, ZŠ Trenčianska Teplá, Ul. J. Braneckého 130/15, Trenčianska Teplá