Tel.: +421 907 797 236

Pomoc rovesníkom


Pomoc rovesníkom

V kategórii: List A - Matej pomáhal Jakubovi s angličtinou a stali sa kamarátmi

Volám sa Matej Nosál a mám 14 rokov. S mojím spolužiakom Jakubom sme sa vôbec nerozprá- vali, ale po jednom incidente sme sa stali nerozluční priatelia. Jeden deň v škole sme dostali výsledky písomnej práce z anglického jazyka. Ja som dostal ako skoro vždy jednotku. Ale Jakub dostal mrazivú päťku. Videl som na ňom, že je nešťastný, lebo kedysi býval trojkár, ale v poslednom čase mával štvorky a čoraz častejšie päťky. Nemohol som si pomôcť a spýtal som sa Jakuba, či mu netreba pomôcť. Povedal mi, že áno a poprosil ma, či by som mu to nevysvetlil. Toto bol ten moment. Stali sme sa nerozlučnými priateľmi. Odvtedy sme sa stretávali každý deň po vyučovaní, keď sme mali v rozvrhu angličtinu. Vysvetľoval som mu to a zistil som, že si preto nič nezapamätá, lebo si nevie časti myšlienok pospájať v hlave a potom má z toho v hlave poriadnu spúšť. Hneď, ako som to zistil, spájal som mu anglické výrazy s niečím, čo pozná. Hneď nabiehali v žiackej knižke štvorky, trojky a občas sa vyskytla aj dvojka. Neviem, čo sa stalo, ale pred koncom školského roka znovu schytal päťky a musel písať opravné skúšky. Keďže mi ho bolo ľúto a hrozilo nám spájanie dvoch tried, nebolo mi všetko jedno. Cez prázdniny, ak sa dalo, tak ma každý deň navštevoval. Opakovali sme si anglické frázy, vysvetľoval som mu všetko. Na konci augusta, keď sme s rodičmi išli do Anglicka mi Jakub volal, že skúškami prešiel. Veľmi som sa potešil a vyzerá to tak, že aj naďalej budeme spolu priatelia a budeme si navzájom pomáhať.

List napísal a skutok vykonal Matej Nosál, v šk. roku 2017/2018 žiak 8. triedy, ZŠ Júliusa Juraja Thurzu, A. Bernoláka 20, Detva





V kategórii: List B - Norko má veľké srdce a vždy hľadá spôsob ako pomôcť ľuďom a prírode

Na začiatku školského roka bola moja sestra s malým synom v nemocnici. Stretla tam pani, ktorá tam bola so svojím synčekom, Marečkom ktorý je vážne postihnutý. Rodina veľa trpela, do- konca bola nútená predať byt a nasťahovať sa do malého domčeka, kde nemajú ani kúpeľňu a iba latrínu vonku,... nakoľko malý si vyžadoval veľmi drahé ožarovania, neustále potrebovali peniaze... Moja sestra ma teda poprosila, či by som nemohla zavesiť na škole oznam na zber vrchnáčikov, za ktoré dostanú peniaze a môžu ich použiť na nové ožarovanie dvakrát mesačne... Riaditeľ súhlasil s vyvesením oznamu na školu. Ja ako učiteľka som v rámci hodiny tvorba životného prostredia s ôsmakmi vyrobila do každej triedy krabičky na separovanie odpadu – plast, papier a jednu krabičku som dala na vrchnáčiky a začala postupne deťom vysvetľovať, aké dôležité a ľahké je takýmto spôsobom pomáhať našej prírode a zároveň pomôcť aj iným. Na moje prekvapenie, nestačila som zbierať vrchnáčiky do vriec, ako rýchlo sa zrazu hrnuli. Keď som deťom povedala, že rodina potrebuje až 16 ton vrchnáčikov, aby dostala 800 eur tak deti sa dali do zbierania. Najviac sa do toho však sám od seba zapojil Norko Šuba, žiak piateho ročníka. Neskutočne veľa vrchnákov nosil denne. Keď som sa ho spýtala, odkiaľ ich toľko berie, najprv mi povedal, že do zbierania zapojil tatinovu firmu a aj v maminkinej práci kolegov. Potom bol iniciátorom zbierania vrchnákov z platových fliaš tak, že chodil po celej dedine s priateľmi, s rodinou... zapojil „takmer celú dedinu“, aby odmontovali z fliaš vrchnáky, čo mali pri domoch ľudia vo vreciach pripravené na odvoz. Keďže rodina, čo tie vrchnáky potrebuje, býva od nás ďaleko, tak sa zatiaľ vrecia skladovali u mojej sestry v pivnici, na dvore,... Keď moja sestra zorganizovala triedenie vrchnákov, lebo boli medzi nimi rôzne odpadky, tak Norko, hoci sám nemohol ísť, poprosil svoju mamu, aby išla a zapojila sa do triedenia a ona naozaj aj prišla a triedila s nami. Doteraz sa Norko snaží neustále pomáhať zbieraním vrchnáčikov a povzbudzova- ním spolužiakov v triedení odpadu a aj vrchnáčikov. Dokonca cez rodičov vybavil aj odvoz vrchnáčikov nákladným autom zadarmo do firmy, kde ich rodičia Marečka nechajú odvážať. Takto už škola stihla nazbierať vrchnáčiky na dve ožarovania. Dnes ma piataci poprosili, aby som ich vzala na hodine von. Keď sme vyšli, väčšina triedy sa išla hrať, kým Norko prišiel s dvoma palicami na zbieranie odpadu (o ktoré poprosil mamu, aby mu ich kúpila) a s dvoma igelitkami na odpad. Okrem toho doniesol každému aj gumené rukavice a povzbudzoval sám od seba, aby sa k nemu pripojili v zbieraní odpadu okolo školy. Takto vyzbierali všetky odpadky v okolí školy a dokonca sa ešte stihli aj zahrať. Obdivujem denne tohoto chlapčeka, ktorý prichádza sám s nápadmi, ako a kde pomôcť a jeho spôsob zapojenia do dobrej veci aj ľudí okolo seba.

List napísala Mgr. Alena Tóthová – pedagóg, skutok vykonal Norbert Šuba, v šk.roku 2017/2018 žiak 5. triedy, ZŠ Gabčíkova, Komenského 1082/3, Gabčíkovo





V kategórii: List C - Žiaci zorganizovali burzu hračiek a pomohli OZ Pomocníček

Aj vám sa už niekedy stalo, že ste sa pristihli pri tom, ako sa z vašich vysnívaných hračiek stali haraburdy? Stáva sa to aj žiakom našej základnej školy. Preto sa začala každoročne organizovať celoškolská akcia pod názvom Burza hračiek, ktorá sa koná raz ročne. Staré, no stále použiteľné hračky majú šancu dostať svojich nových pánov. Pre nás členov žiackej školskej rady, „predavačov“ hračiek, je veľmi príjemným zážitkom, keď vidia rozžiarené očká detí, pri kúpe hračiek. Ešte viac sa ale tešíme tomu, keď vidíme koľko eur sa vyzbieralo aj napriek tomu, že hračky sa predávali za symbolické ceny. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú, však nezostávajú ani našej škole, ani členom žiackej školskej rady. Vyzbierané finančné prostriedky sa každoročne venujú na pomoc deťom, ktoré pomoc potrebujú. Darovanie vyzbieraných peňazí je najdôležitejšia, ale zároveň aj najpríjemnejšia časť celého podujatia. Snažíme sa pomáhať najmä Občianskemu združeniu Pomocníček v Seredi, pričom im vyzbierané peniaze odovzdáme osobne v predvianočnom čase. Priamo na mieste vidíme, že vyzbierané peniaze pôjdu na dobrú vec, na pomoc deťom. Neviete si ani predstaviť, aký dobrý pocit máme, že niekomu môžeme pomôcť.

List napísala PhDr. Lucia Richnáková PhD. – pedagóg, skutok vykonala žiacka školská rada v šk. roku 2017/2018 ZŠ Juraja Fándlyho, Fándlyho 763/7A, Sereď





V kategórii: List D - Kajo neváhal a pomohol zranenému chlapcovi

Každý sa vyčerpane náhli domov. Jedni debatujú, iní len tak postávajú. Zrazu plač! Všetci zbys- tria pozornosť. Oči všetkých deviatakov i tých malých sa upriamia na cestu. Erik havaroval na bicykli. Nevyzerá to vôbec dobre. Na ceste leží malý asi 6-ročný chlapec a strašne kričí, zvíja sa od bolesti. Je celý od krvi a nad ním bezmocne stojí smrteľne bledý Erik. Čo sa to vlastne stalo? Veď ho chcel iba odviezť na zmrzlinu a on urobí toto. Vloží nohu do kolesa! Chlapček stále plače od bolesti, Erik mu nedokáže pomôcť, je v šoku, tiež doráňaný a všetci len nemo stoja na zastávke autobusu a pozerajú na tú hrôzu. Len jeden z nich, Kajo, nestráca duchaprítomnosť. Rozbehne sa ku zakrvavenému chlapcovi. Zo všetkých, čo tam stoja, jediný. Snaží sa mu pomôcť, utešuje ho, zotiera mu z doškriabanej tváre krv, dá mu napiť, zisťuje stav situácie. Chlapec má nohu zaseknutú v kolese bicykla a tváričku celú dodriapanú od asfaltu. Kajo sa mu neustále venuje. Neprestáva ho utešovať, pomôže mu vystrieť sa. Je pri ňom až dovtedy, kým sa nezbehnú dospelí a neodvezú ho na pohotovosť. Kajo celý čas drží chlapca za ruku, hladí mu boľavú nôžku, čistí zakrvavené líce. Reaguje okamžite bez toho, aby mu to niekto prikázal. Neváha a beží, lebo vie, že treba pomôcť. A čo my? Hovorí sa, že každý v strese reaguje inak. Áno, Kajo naozaj reagoval ináč ako my ostatní. Snažil sa pomôcť. Chcel pomôcť. Ten malý chlapec tam v tej chvíli nemal nikoho. Iba Kajovi v tej chvíli dôveroval. Náš spolužiak, Karol Vonšák, má za to náš úprimný obdiv.

List napísal kolektív, v šk. roku 2017/2018 žiaci 9. triedy, skutok vykonal Karol Vonšák, v šk. roku 2017/2018 žiak 9. triedy, Cirkevná základná škola sv. apoštola Pavla, Sihelné 214, Sihelné




V kategórii: List E - Janko s Riškom si vzájomne pomáhajú

Som Janko Špánik, žiak 5. ročníka a Riška poznám od škôlky, nakoľko obaja pochádzame z rovnakej dediny a stretávame sa i na mimoškolských akciách. Riško je obyčajne – neobyčajný chalan plný elánu a chuti spoznávať nové veci. Na druhej strane je jeho správanie často nevyspytateľné, vyžadujúce viac pozornosti od okolia, nakoľko sa ťažšie adaptuje na nové veci, školský režim, neudrží pozornosť na hodine... Rišo je autista. Nie som jediný v triede, ktorý Riškovi pomáha, no ako pani učiteľka často hovorí, asi jeden z mála, ktorý to robí nezištne, z pocitu spolupatričnosti. K potrebe pomáhať ma viedli moji rodičia od útleho detstva a až do minulého roku som bol presvedčený, že vo vzťahu k Riškovi som hlavne ja ten, ktorý pomáha. Po rokoch v Riškovej spoločnosti som si uvedomil, že kamarátstvo medzi nami je založené nie výlučne na mojej pomoci Riškovi, ale na vzájomnej pomoc. Uvedomil som si, že i Riško je ten, ktorý pomáha mne, učí ma potrebe nezištnej pomoci, trpezlivosti, tolerancii, nesebeckosti, pozornosti, empatii... schopnosti rozdať sa v prípade dobrej veci a dobrého človeka, ktorý to potrebuje. Prekvapivo, Riško je napriek svojim mnohým potrebám jedným z najšikovnejších žiakov v triede, ktorý svojou rozvážnosťou a schopnosťou vypnúť sa k výborným výkonom inšpiruje nielen mňa, ale i mnohých ďalších spolužiakov. Je dôkazom toho, že dobrý výkon nie je vždy založený len na našich schopnostiach, ale hlavne na potrebe pracovať na sebe samom. Je pre mnohých z nás vzorom, inšpiráciou a dôkazom toho, že pomáhať je možné vždy a akýmkoľvek spôsobom. Som presvedčený o tom, že ak by si ľudia v spoločnosti nepomáhali a nehľadeli by na potreby slabších i drobné problémy by neraz nadobudli obludné rozmery.

List napísal Janko Špánik s podporou pani učiteľky, skutok vykonal Janko Špánik a Riško Polčic v šk. roku 2017/2018 žiaci 5. triedy, ZŠ a MŠ Báhoň, Ul. 1. mája 3, Báhoň





Partneri projektu

Generálny partner:
nadacia-orange2
Mediálny partner:
nadaciaorange
Partneri:
alejtech dixit-logo  liga ludialudom  nay  slovenskaposta 

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2018. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka