Pomoc ľuďom

V kategórii: List A - Kamaráti pomohli neznámemu pánovi, ktorý odpadol

Volám sa Sarah Szeghyová a rozpoviem vám, čo sa nám spolu s mojimi kamarátmi raz dávnejšie stalo. Bolo horúce leto. Spolu s mojimi kamarátmi sme sa vybrali do obchodu niečo nakúpiť. Ja som nakúpila ako prvá a tak som sa pobrala von pred obchod, aby som tam mojich kamarátov počkala. Obzerala som sa dookola a celkom náhodou som si zrazu všimla, že niekto leží na zemi. Nečakala som a rýchlo som vbehla za kamarátmi do obchodu. V obchode bolo dosť veľa ľudí a tak som začala zmätkovať a v tom strese ich hľadať. Keď som ich konečne našla, povedala som im, čo som vonku videla. Kamaráti rýchlo zaplatili a všetci spoločne sme sa vybrali za starším pánom, ktorý ešte stále ležal na zemi. Vedľa neho bola spadnutá palička. Pán mal zatvorené oči a tak sme si mysleli, že spí. Prebudili sme ho. Pozeral na nás nechápavo a nedokázal povedať ani slovo. Zrazu ma napadlo, aby sme išli na políciu a oni tam budú vedieť, či s ním majú robiť. Keďže budova polície bola blízko miesta, kde sme pána našli, netrvalo nám dlho, pokiaľ sme sa tam dostali. Okrem toho, keď sme sa práve chystali otvoriť dvere na budove polície, práve vychádzal von policajt. Povedali sme mu čo sa stalo. Ujo policajt povedal, že tam dá zavolať políciu. Potom sme boli zvedaví, ako bude pán reagovať a tak sme sa tam išli pozrieť. Už tam bola polícia a privolali aj sanitku. Teraz sme už konečne mohli spokojne odísť na ihrisko. Pán policajt nám poďakoval a pochválil nás, že sme vykonali dobrý skutok. Som na seba a svojich kamarátov hrdá.

List napísala Sarah Szeghyová, v šk. roku 2018/2019 žiačka 5 triedy, skutok vykonali Sarah Szeghyová, Nicol Karaková, Marián Balaj, Peter Kmeť a Tobiáš Štanga, v šk. roku 2018/2019 žiaci 5. triedy, ZŠ Pribinova ul.123/9, Nováky

V kategórii: List B - Juraj odovzdal nájdenú peňaženku na polícii

Chcela by som nominovať môjho syna Juraja do kategórie Pomoc ľuďom. Juraj trávil víkend u babky na dedine a večer keď sme spolu volali čo nové a či je všetko v poriadku mi nakoniec telefonátu povedal: „ináč dnes som volal policajtov.“ (ostala som zhrozená, že čo sa mohlo stať a zahrnula som ho kopou otázok). Úplne s kľudom mi povedal, že keď bol vonku zbadal na zemi hodenú peňaženku, otvoril ju a všimol si, že je v nej väčšia hotovosť. Zavolal na políciu, aby pre ňu prišli a našli majiteľa. Počkal kým prišli, zapísali si jeho meno, nález prevzali... Na druhý deň ráno sa mu prišla poďakovať s taškou sladkostí majiteľka, ktorej ušetril 650 €, ďalšie výdavky a čas spojený s vybavovaním nových dokladov. Povedala, že môžeme byť na neho hrdí a nakoľko má 3 mesačné bábätko jej veľmi pomohol. Viem, že Juraj je veľmi rozumný a zodpovedný chalan, no to ako rýchlo, s rozvahou a skromne túto situáciu vyriešil prekvapilo aj mňa. Snáď bude inšpiráciou aj pre iné deti ako sa zachovať. Hoci každý má veľa prianí a snov je potrebné každému vrátiť čo mu patrí a ten dobrý pocit je potom na nezaplatenie.

List napísala Kristína Vaneková – matka, skutok vykonal Juraj Kramár, v šk. roku 2018/2019 žiak 6. triedy, ZŠ Komenského 1290/1, Bánovce nad Bebravou

V kategórii: List C - Kolektív žiakov pomáha v domove dôchodcov

Už druhý rok spolupracujeme v rámci dobrovoľníctva so Židovským domovom dôchodcov Ohel David v Bratislave. Prvé kroky sme zrealizovali v rámci medzinárodného projektu Krókusz, ktorý je zameraný na rozširovanie historických vedomostí žiakov od 12 do 24 rokov o holokauste, pogromoch, v rámci ktorých vyhubili 1,5 miliónov ľudí v ich veku. Obyvateľov domova charakterizuje predovšetkým vysoký vek a ťažké životné osudy. Potrebujú pomoc nielen zamestnancov domova, ale aj iných nezištných ľudí. Dvanásti z našich 15-16 ročných gymnazistov už dvakrát vykonali dobrovoľnú činnosť v tomto domove. Na jar a na jeseň revitalizovali ich malú záhradku, ktorá slúži aj ako dvor, je to malá oáza v meste, kam si môžu sadnúť na lavičky ešte pohybliví obyvatelia domova, alebo sa pokochať z okna v kráse kvitnúcich rastlín, pokosenej trávy, vždyzeleného krovia. Šikovné ruky dievčat očistilo rámiky obrazov na chodbe, v izbách starých ľudí, dezinfikovali, poutierali stoly a stoličky v jedálni, v malej kuchynke. Chlapci zvesili z garniží záclony, aby sa počas veľkého jarného upratovania vyprali. Starým obyvateľom domova bolo potešením, že mohli vidieť šikovných mladých ľudí, s ktorými niektorí z nich sa aj trochu porozprávali. Túto pomoc im chceme aj v blízkej budúcnosti poskytnúť, domov dôchodcov môže počítať s mladými silami.

List napísala Alžbeta Iróová – pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2018/2019 žiaci I. a II. G triedy, ZŠ a Gymnázium s VJM Dunajská 13, Bratislava

V kategórii: List D - Nikola a Nikolas pomohli ľuďom bez domova

Jedného dňa som si v mobile našla správu od môjho spolužiaka Nikolasa. Blížili sa Vianoce a on si spomenul, že nie každý ich môže prežiť v teple domova a v kruhu svojich najbližších. Žijú medzi nami i takí ľudia, ktorí musia z rôznych príčin žiť na ulici. Chcel týmto ľuďom pomôcť a spríjemniť im sviatky. Spýtal sa, kto by sa chcel ku nemu pridať. Hneď som sa prihlásila. V škole sme vyzbierali detské desiate. Doma sme dorobili zopár chlebíkov a spolu s pár sladkosťami sme to zabalili do tašky. Všetko pripravené jedlo sme porozdávali bezdomovcom. Našli sme ich na rôznych miestach. Na stanici, pri kostole alebo sediac na múriku pred obchodom. Ako posledné miesto sme navštívili útulok pre bezdomovcov. Bol to len malý stan, v ktorom boli železné poschodové postele a na nich spali ľudia bez domova. Mohli sem prísť až po 18:00 hodine. Boli naobliekaní v starých bundách, vyzerali omnoho staršie ako v skutočnosti. Stáli pri malých svietnikoch, aby sa aspoň trochu zahriali. Keď sme vošli do stanu, pochytil nás menší strach. Ale keď sme im povedali, že sme ich prišli rozveseliť a aspoň trochu zasýtiť, veľmi sa potešili a boli veľmi vďační. Vtedy z nás strach hneď opadol. To, že sme ich mohli urobiť šťastnými, urobilo šťastných nás. Niekto by možno povedal, že by sme sa mali od týchto ľudí držať čo najďalej. V skutočnosti sú to však milí a vďační ľudia, ktorých by sme nemali súdiť, pokiaľ nepoznáme ich životný príbeh.

List napísala a skutok vykonala Nikola Kiššková so spolužiakom Nikolasom Fečundom, v šk. roku 2018/2019 žiaci 9. triedy, ZŠ s MŠ Tajovského 2764/17, Poprad