Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Pomoc prírode


Pomoc prírode

V kategórii: List A - Katka zachránila život mačiatkam

Dnes sme oceňovali žiakov, dostávali pochvaly riaditeľom školy, veľa šikovných detí.... potom som učil. Po piatej hodine som bol odprevadiť časť deviatakov do šatne. Keď odchádzali, prišli k jednému zavesenému batôžku v šatni a začali sa baviť na tom, že Katka má v škole mačky. Nechápavo som sa na nich pozrel. Zvedavosť mi nedala a tak v očakávaní turistických „mačiek“ som nakukol do vaku. Bolo tam klbko troch ešte slepých mačiatok. Dosť ma to vytočilo - však to už hraničí s týraním zvierat. Čo to tú deviatačku napadlo, veď už má mať dosť rozumu na to, aby nedovliekla do školy malé mačiatka - a to ešte na celý deň! Netrpezlivo som čakal na chodbe na Katarínu, kým príde z obeda. Konečne som ju uvidel. Do riaditeľne vošla s roztrasenými rukami. Vysvetlila mi, že ráno, keď odchádzala do školy, našla na bráne zakvačenú starú tašku a v nej tri slepé malé mačiatka. Nejaký „dobrák“ im zavesil na bráničku takýto darček. „Tak čo som mala robiť? Zobrala som ich do školy,“ pokračovala Katka. „Mama musela ísť pásť kozy, otec nepomôže,“ pokračovala ďalej, „tak som rýchlo ešte nabrala do fľašky kozacie mlieko.“ Potom som sa dozvedel, že síce Katarína meškala na každú hodinu - to sme vedeli my učitelia - nevedeli sme však, že Katka každú prestávku odbehla do šatne, aby striekačkou nakŕmila mačiatka. „Viete, celú hodinu som tú fľašku hriala na tele, aby mali mačence teplé mlieko.“ Táto Katkina veta ma úplne dorazila. Poslal som ju domov, zajtra mačiatka donesie, budú pár dní pri našich školských zajačikoch. Ďakujem i Zuzke Bessonovej, ktorá je ochotná pomôcť a mačiatka zadarmo Katke zaočkovať. No a zajtra oslovím kolegov - lebo mám pocit, že by som mal ráno vytlačiť ešte jednu pochvalu riaditeľom školy...

List napísal Slavomír Matejka – pedagóg, skutok vykonala Katarína Jaďuďová, v šk. roku 2018/2019 žiačka 9. triedy, ZŠ s MŠ Školská 27/14, Pliešovce




V kategórii: List B - Dievčatá zachránili vzácneho vtáka – ARU modrú

Dievčatá sa spolu stretli na letnej ekovýprave v hoteli 3 stromy, v Modre, Harmónii. Bolo to päť dní, v ktorých sa mali v pláne veľa naučiť, urobiť skvelé veci pre prírodu a zabávať sa. Bývali spolu v izbe, ktorej okná boli priamo do lesa. Raz ráno, keď prišla do izby p. učiteľka Ľubka, ich vedúca, nedokázala ich zobudiť. „Prepánajána, dievčatá, čo ste robili celú noc, že teraz spíte?“. „Nooo...my sme sledovali veľkého modrého papagája...“. „On nás celú noc budil! Bol zúfalý!“. „To určite, uprostred lesov Malých Karpát! To už ste si fakt mohli vymyslieť lepšiu výhovorku!“. „Fakt, Ľubka! Je krásny a zúfalý! Musíme mu pomôcť!“. „No, jasné, a priletel sem priamo z Ria, pozrieť sa na vašu ekový...“ Ľubka sa zasekla v polke vety, lebo popred okno fakt preletel škriekajúci obrovský modrý papagáj. Dievčatá spustili záchrannú akciu. Spolu s prevádzkárkou hotela vyvesili oznamy na sociálne siete a začala sa pátračka, ktorá mala úspech. Ukázalo sa, že v Modre žije pani, ktorá chová tieto vzácne vtáky. Má dva, no a jeden jej z voliéry uletel. Nedokázal zletieť v hustom lese zo stromu, lebo bol ešte mladý a potreboval istú pristávaciu dráhu. Uhol, v ktorom zletí zo stromu. No v lese na to nebolo miesto. Uletel už pred dvoma dňami a tak bol hladný a vyčerpaný... Nakoniec musel prísť horolezec, ktorý ho z 25 metrov vysokého stromu musel zniesť na rukách. Vzácny vták, ktorého majiteľka už dva dni hľadala a ktorý by vo voľnej prírode nemal šancu prežiť, bol vďaka dievčatám zachránený. Jeho majiteľka prišla s obomi Arami modrými dievčatám osobne poďakovať. A tak dievčatá z rôznych škôl, ktoré sa stretli náhodou, ale ani náhodou nezaváhali, keď bolo treba, úspešne spolu pomohli zachrániť vzácny exemplár ARY modrej. A p. učiteľka Ľubka, ktorá bola s nimi, povedala, že už nikdy nebude pochybovať o tom, čo dievčatá hovoria. Ani keby tvrdili, že v bazéne je tuleň, ktorý potrebuje zachrániť.

List napísala Ľubica Noščáková – pedagóg, skutok vykonali žiačky z troch rôznych škôl: Lea Lengyelová,Paulína Lichá, Nina Kobzová,v šk.roku 2018/2019 žiačky 5A CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava spolu s Katka Knapcová, Hana Noščáková v šk. roku 2018/2019 žiačky 8.triedy SZŠW Vihorlatská 10, Bratislava a Lenka Vitálošová v šk. roku 2018/2019 žiačka 7. ročníka ZŠ s MŠ Teplička nad Váhom, Školská 49, Teplička nad Váhom




V kategórii: List C - Hanka a Nelka zorganizovali zber odpadkov v ich lese

Jedného dňa sa dve dievčatá, Hanka a Nelka, vybrali vyzbierať odpadky z ich bunkra. Ako tak zbierali odpadky, rozprávali sa, čo všetko našli: fľaše zo skla, obaly od cukríkov, ponožku či plastové fľaše. Hanke pri tom napadlo zorganizovať ZBER ODPADKOV V ICH LESE. Nelka si povedala, že je to super nápad a súhlasila. Rozmýšľala, či nebudú potrebovať nejaké povolenie. Chvíľu sa ešte rozprávali a odišli domov. Hanke to nedalo ani doma a spýtala sa rodičov, čo k takému zberu potrebujú vybaviť. Rodičia jej povedali, že povolenie nepotrebujú. Ich suseda organizuje takéto aktivity, tak jej Hanka napísala e-mail. Pani suseda bola veľmi ochotná a prisľúbila dievčatám všetko, čo k zberu potrebujú: hrable, rukavice, vrecia na odpad. Hanka sa veľmi potešila a hneď telefonovala kamarátke Nelke. Teraz už bolo dôležité nájsť termín zberu. Dohodli sa, že zber sa uskutoční v sobotu 16. 03. 2019. Hanka vymyslela a vyrobila plagátiky a jej mama jej pomohla s ich vytlačením. Dievčatá si plagáty rozdelili, rozniesli a vylepili v škole, v tanečnej škole, v materskej škole aj na vchodové dvere paneláku. Na zber pozvali osobne aj spolužiakov a kamarátov v škole. V deň konania zberu pršalo. Napriek tomu sa stretlo 20 dobrovoľníkov, ktorí im pomohli vyčistiť les. Všetci boli prekvapení, čo všetko sa v lese našlo. Nohavice, stoličky, tašku s liekmi, podvozok auta, kocky stavebnice LEGO, rohožku, oblečenie. Jedno celé vrece bolo plné polystyrénu. Pre dobrovoľníkov si dievčatá pripravili aj vlajku, poďakovanie a darčeky. Nezabudli ani na spätnú väzbu. Do zošita im účastníci písali, čo sa im páčilo a čo by mohli dievčatá zlepšiť. Príjemné bolo aj stretnutie s bežkyňou, ktorá dievčatá od radosti objala. A o peknej aktivite dievčat sa písalo aj v miestnych novinách. Dievčatá dostali aj pochvalu od triednej učiteľky a osobitnú pozornosť tejto dievčenskej aktivite venovala aj pani riaditeľka, ktorej sa nápad a celková organizácia dievčat veľmi páčila. Pochválila ich na slávnostnej akadémii pri príležitosti ukončenia školského roka v Dome Kultúry Dúbravka.

List napísali a skutok vykonali Hanka Kureková a Nelka Simonová, v šk. roku 2018/2019 žiačky 4. triedy, ZŠ Karloveská 61, Bratislava




V kategórii: List D - Pod vedením Erika žiaci zrealizovali projekt revitalizácie školského sadu

Sme malá škola a v areáli máme takmer 4,5 árovú záhradu s cca 60 – ročným sadom. V sade rastie asi 60 rôznych stromov, medzi ktorými nájdeme staré odrody jabloní a sliviek, hrušiek ale aj lipy, borovice, dub a brezu. Počas roka v ňom šteboce veľa vtákov, hniezdia sýkorky, na dube má svoj domov veverička, v skalách žijú jašterice a mravce majú svoje mravenisko. Bol to rokmi zabehnutý ekosystém, ktorý sa dlhodobo nevyužíval a jeho údržba spočívala len v kosení. Medzi učiteľmi spontánne vznikla myšlienka skúsiť sad ozdraviť a udržiavať všetky vzácne stromy, ochraňovať živočíchy žijúce v ňom, preto spracovali projekt. Ale bez pomoci, nie je v silách niekoľkých učiteľov takýto projekt realizovať. V škole máme triedu ôsmakov, medzi ktorými vyniká Erik Stehlík. Erik svojou šikovnosťou, pracovitosťou a hlavne elánom strhol aj ďalších svojich spolužiakov, ale hlavne prekvapil nás učiteľov. Spolužiaci sa pod jeho vedením pustili do realizácie projektu školy - revitalizácie sadu. Erik navrhol a spolu so spolužiakmi vybudovali bylinkovú špirálu a ohnisko, založili záhon drobného ovocia a postupne budujú prírodný chodník z kameňa do jednotlivých častí sadu a tak ho pretvárajú na oázu tpokoja. Svoje návrhy vždy vopred ako skúsený odborník predkladá a konzultuje aj s vedením školy. Pod vedením učiteľov sa pridali aj ostatné triedy, ktoré sa postarali o kompostovisko, revitalizáciu starého skleníka a obnovenie zeleninového záhona. Majstrovstvo Erika je aj v tom, že prirodzeným myslením a praktickými skúsenosťami vo svojom veku ponúka vysoko odborné riešenia pri realizácii čohokoľvek ako máloktorý skúsený dospelý majster. Svojim príkladom učí svojich spolužiakov, ktorí takto získavajú vzťah k sadu, k prírode a pomáhajú tak ochraňovať náš vzácny ekosystém. Budujú sa v nich základné postoje pomoci prírode prežiť pre budúce generácie a jej ochrane. Erik je pre všetkých vzorom.

List napísala Ing. Margita Gajdošová – riaditeľka školy, skutok vykonal Erik Stehlík so spolužiakmi, v šk. roku 2018/2019 žiaci 8. triedy, ZŠ s MŠ Alexandra Vagača, Štúrova 12, Detva




V kategórii: List E - Alexander zachránil zraneného netopiera

Cez letné prázdniny som raz išiel von. Bol som u babky, pretože moji rodičia a moja sestra išli do Prešova. Ja som nechcel, tak ma dali k babke. Keď som bol von, všimol som si pri rohu bytovky, v ktorej býva babka akúsi tmavú škvrnu. Nikdy tam nebola, tak som sa na ňu išiel pozrieť. Keď sa k nej približoval, všimol som si, že to nie je škvrna, ale nejaký živočích. Bol to netopier. Ležal tam ako bez života. Myslel som, že je mŕtvy, že spadol z výšky. Odrazu pohol jedným krídlom. Síce iba trochu, no aspoň som vedel, že žije. Chcel som ho otočiť na chrbát. Nechcel som sa ho dotýkať rukami, tak som išiel po dva maličké konáriky. Keď som ich našiel, otočil som sa a išiel k netopierovi. Bol som od netopiera asi desať metrov, keď tu sa spoza kríka objaví mačka. Vyzerala, že ho chce zjesť – aspoň som si to myslel. Rýchlo som po nej hodil jeden konárik, aby ho nechala. Síce som netrafil, ale mačka aj tak utiekla. Potom som prišiel ku netopierovi, zdvihol som paličku, ktorú som hodil po mačke a pomaly som s paličkami obrátil netopiera na chrbát. Keď som ho obrátil – zľakol som sa. Jeho hruď bola prešúchaná až do krvi. Rýchlo som zavolal babku. Tá zobrala mobil a vytočila nejaké číslo. Mobil zdvihol nejaký pán, ktorému babka povedala o netopierovi a kde ho nájde. O pár minút prišlo k bytovke auto, z ktorého vyšiel pán. Ten si nasadil biele gumové rukavice a začal si s nimi netopiera prezerať. Potom ho uložil do klietky, pozdravil sa a odišiel. O niekoľko dní k nám babka príde na návštevu a oznámi mi, že ten pán toho netopiera zachránil a že ho potom vypustil do prírody. Bol som veľmi rád, že aspoň trochu som dopomohol k záchrane netopiera.

List napísal a a skutok vykonal Alexander Hij, v šk. roku 2018/2019 žiak 7. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka