Tel.: +421 907 797 236

Pomoc v rodine


Pomoc v rodine

V kategórii: List A - Kornélia pomáha prvákovi Miškovi

Kornélia k nám prišla v minulom školskom roku. Aj keď je od svojich spolužiakov staršia, spočiatku pôsobila ustráchane. Do kolektívu zapadla veľmi rýchlo a stala sa z nej vtipná, nezbedná, no snaživá žiačka. Sme radi, že ju máme, avšak jej osud nás veľmi prekvapil. O Kornéliu sa od narodenia starala babka, pretože jej mama bola ešte sama dieťa, keď ju priviedla na svet. Keď mala Kornélia tri roky stala sa obeťou únosu, jej mama ju chcela nelegálne odviesť do Anglicka. Nakoniec všetko dobre dopadlo a Kornélia spolu s babkou prežili zopár šťastných rokov. Šťastie im, ako domček z karát, zhodila zákerná choroba. Babke diagnostikovali rakovinu. Kornélia sa starala o babku, o domácnosť, ale začala vynechávať školu. Problémy sa kopili. Smrť starej mamy ju veľmi zasiahla a svet sa jej zdal čierny. V tom čase sa Kornélie ujala teta – babkina sestra. Priviedla ju do svojej rodiny a pre Kornéliu znova vyšlo slnko. Dnes sa Kornélia často smeje, reprezentuje našu školu v prednese a do školy sa teší. Čo je však naj-dôležitejšie, jej starostlivá povaha sa znova prejavuje vo vzťahu k prvákovi Miškovi. Miško je tetin vnuk. Kornélia mu pomáha s úlohami, vodí ho do školy, pýta sa na jeho prospech, cez prestávku sa za ním zastaví, či mu niečo nechýba a rada s ním trávi voľný čas. Miško to Kornélii odpláca láskou a pri každej škol-skej aktivite na ňu myslí. Niekedy jej vyrobí srdiečko, inokedy sa podelí so sladkosťami.

Mnohí súrodenci by si mohli vziať príklad z pekného spolunažívania. Všetci Kornélii prajeme, aby jej slniečko už nikdy nezašlo za mrak.

List napísala Mgr. Erika Forgáčová, skutok vykonala Kornélia Kallayová v šk. roku 2018/2019, žiačka 6. triedy, ZŠ s MŠ Štefana Ďurovčíka, Palín 104, Palín




V kategórii: List B - Simonka a jej sestra odrazu musia nahradiť mamku

Chceme Vám napísať o našej spolužiačke, ktorá veľmi rýchlo musela dospieť. Ale všetko po poriadku. Simonka do našej triedy prišla v šiestom ročníku. Bola tichá a zo začiatku utiahnutá. Postupne sme sa zbližovali a zistili sme, že Simonka to nemá ľahké, lebo jej ocko dostal mozgovú príhodu, ktorá mu priniesla dlhodobé následky - má čiastočne ochrnutú ľavú stranu. Musel odísť z práce, ktorú nadovšetko miloval, nemohol pracovať v dome, ktorý si zrekonštruovali, bol z toho nešťastný. Zostal na invalidnom dôchodku. O dva roky nato dostala mozgovú príhodu jej teta Monika, ktorá im veľmi pomáhala. Našťastie ona mala rýchlu pomoc, takže tie následky nie sú až také výrazné a ona môže pracovať. Rodina však netušila, že ten najväčší úder len príde. Jedného dňa našli mamku ležať v kúpeľni na zemi. Rýchlo zavolali záchranku, diagnóza znela hrozne „mozgová príhoda“. Simonke sa zrútil celý svet. Mamka, ktorú teraz najviac potrebujú leží už ôsmy mesiac bez pohnutia.Keď sme sa to dozvedeli snažili sme sa Simonku podržať psychicky. Chceli sme im pomôcť a tak sme zorganizovali v triede finančnú zbierku, kde sme s triednou vyzbierali 120 eur. Aj v zborovni učitelia posielali finančnú pomoc na účet, ktorý bol na ten účel zriadený, aby rodina mohla zaplatiť všetko, čo mamka potrebuje. Simonka so svojou sestrou odrazu museli robiť to, čo robila ich mamka. Musia pomáhať ockovi, ktorý má to veľmi ťažké. Dievčatá museli odrazu dospieť. Na-priek všetkému Simonka sa nevzdáva, naďalej sa dobre učí, verí a modlí sa, aby sa mamka vrátila. Tým, že si rodina musí pomáhať, vybudovali si silnejšie puto a s láskou a obetavosťou to celá rodina zvláda, čo si v dnešnej dobe zaslúži obdiv a úctu.

List napísala Mgr. Daniela Baksová – pedagóg, skutok vykonala Simona Borovská so sestrou, v šk. roku 2018/2019, žiačka 7. triedy, ZŠ M. R. Štefánika, Štefánikova 19, Spišská Belá




V kategórii: List C - Jakub pomáha mame na invalidnom vozíku

Volám sa Jakub Pástor a mám 12 rokov. Moja mamka je už 24 rokov na invalidnom vozíku. Nemôže hýbať nohami, aj ruky má čiastočne postihnuté. Väčšinou ju dáva do vozíka ocko, ale keď je cez víkendy v práci, dávam ju do vozíka ja so sestrou. Nie je to ľahké, ale robím to s radosťou, lebo ju mám veľmi rád. Niekedy jej pomáham v kúpeľni s umývaním alebo obliekaním. Zvykneme sa pri tom rozprávať alebo si púšťame rôzne pesničky. Rád jej pomáham aj v kuchyni. Mamka vie dobre variť. Všetko mi vysvetľuje, ako treba robiť. Už ma naučila aj veľa receptov. Najčastejšie jej čistím zeleninu, preplachujem ryžu, sekám cibuľu, miešam. Už mi dovolí aj scediť cestoviny. Keď je pekne, ideme von na záhradu. Máme tam prispôsobené hriadky k jej vozíku, ktoré rád polievam. Na jar jej vždy sadím zeleninu. Mamka miluje záhradu, kvety a stromy. Na záhradu so mnou chodí veľmi rada. Niekedy so mnou chodí aj na prechádzky na mojej káre. Má elektrický vozík, a tak sa dostane so mnou aj na pole. Vždy sa snaží robiť všetko, aby som bol šťastný. Niekedy síce na mňa pokričí, ale to si vtedy zaslúžim. Pomáha mi s učením, vždy ma zo všetkého vyskúša, kontroluje mi úlohy, rozpráva sa so mnou o škole, spolužiakoch. Naučila sa kvôli mne aj niektoré názvy vlakov, tie sú mojou najväčšou záľubou. Vždy trpezlivo čaká doma, keď idem s ockom na výlety, bicykel či lyžovačku. Pomáham jej už dlho a stále jej rád pomôžem so všetkým. Nie je to len preto, lebo to potrebuje, ale najmä preto, že je to tá najlepšia mamka na svete a ja ju mám veľmi rád.

List napísal a skutok vykonal Jakub Pástor, v šk. roku 2018/2019, žiak 6. triedy, ZŠ Družicová 4, Košice




V kategórii: List D - Lukáš pomáha babke , ktorá má nevyliečiteľnú chorobu

Mať starých rodičov je super. Majú na nás vnúčatá viac času, ako rodičia a rozmaznávajú nás rozličnými maškrtami. Aj ja som mal takú milú babku, ktorá ma vodila do škôlky a kupovala maškrty, ale ochorela. „Esterka?! Luky?! Ale ja tu nebývam, poďme domov! Kde je mama? V kuchyni. Ale nie tvoja, moja mama“. To počúvam každý deň, lebo moja babka má veľmi zlú chorobu Alzhaimer. Je to ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje stratu pamäte a dezorientáciu. Mama sa o ňu stará 24 hodín denne, ale potrebuje si aj oddýchnuť. A vtedy s ochotou strážim babku ja, aby nevyviedla niečo zlé. Väčšinou sa rozprávame a pozeráme fotky. Je to s ňou ťažké, ale robím to preto, lebo babku máme stále radi, aj keď je nevyliečiteľne chorá. Zaslúži si to!

List napísal a skutok vykonal Lukáš Žember, v šk. roku 2018/2019, žiak 4. triedy, ZŠ Opatovce nad Nitrou 509, Opatovce nad Nitrou




V kategórii: List E - Bratia si navzájom pomáhajú v neľahkej životnej situácii

Volám sa Viliam. Mám dvanásť rokov a trpím chorobou, o ktorej väčšina ľudí a lekárov ani nevie. Mám chorobu očí a volá sa Dystrofia žltej makuly. Mám ju už od desiatich rokov. Ale tento príbeh nie je o mne. Je aj o mojom bratovi. Je o rok mladší odo mňa. Celý tento príbeh sa odohral ešte keď môj deväťročný brat sa rozhodol, že mi bude pomáhať. Toto rozhodnutie mi aj sám povedal a ja som nech-cel veriť svojim ušiam. A naozaj. Od toho dňa mi začal pomáhať, keď som potreboval prečítať rôzne veci na počítači alebo z papierov zo školy. Jedného dňa sa však stala pre mňa prekvapivá vec. Brat odrazu prestával vidieť tiež. Zistilo sa, že má rovnakú chorobu ako aj ja. Postupne som si musel aj ja, ale aj on zvykať na to, že mi nevie prečítať každú vetičku. Obidvaja sme si uvedomovali, že si budeme musieť navzájom pomáhať. Keďže moja cho-roba prepukla skôr, bol som zručnejší v písaní na počítači, ktorý je našou hlavnou pomôckou pri učení sa. Aj keď som mal iný počítač ako on, aj skratky, ale aj tak som mu radil a stále radím. Keďže som chcel robiť nejaký šport, tak ma otec začal trénovať v lukostreľbe pre nevidiacich. Som veľmi vďačný aj mojim rodičom za to, ako sa o nás s láskou starajú, ako nás podporujú a pomáhajú s učením.

List napísal Viliam Hoelnda, skutok vykonal Viliam Holenda, v šk. roku 2018/2019, žiak 6. triedy a Riško Holenda, v šk. roku 2018/2019 žiak 5. triedy SZŠ Dneperská 1, Košice




Partneri projektu

Generálny partner:
nadacia-orange2
Hlavný partner:
nay
Mediálny partner:
nadaciaorange
Partneri:

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2019. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka