Záchrana ľudského života

V kategórii: List A - Školáci zachránili škôlkarov z horiaceho domu

Sila ľudskosti má nesmiernu hĺbku a moc, nekonečné paralely a mnohé podoby. Keď sa rovesníci zo Základnej školy s materskou školou Nové Sady 176 v pondelok 17. septembra 2018 krátko po skončení vyučovania prekárali na zastávke školského autobusu pri obecnom úrade, zlovestne sa k nim zakrádalo vtedy ešte nejasné a neurčité varovanie. Vdychovali dúšky dymu a zvedavo sa rozhliadali. Pukot rozhárajúcej sa škridly na streche obecného úradu bol tým spontánnym impulzom, ktorý ich vyhnal hore schodmi až do podkrovia. Tam 35 drobných neviniatok v priestore dočasne premiestnenej materskej školy pokojne odfukovalo vo svojich postieľkach. Žiaci a žiačky 8. a 9. ročníka Terezka Danišová, Gabika Haverová, Marek Blaho, Erika Čápeková, Matúš Valo, Andrej Ondrášek, Ľudovít Hudec, Igor Ivan ani na okamih nezaváhali. Okamžite brali spiace deti do náručia, dve či tri naraz odnášali do bezpečia. Duchaprítomne pomohli zavolať na linku 150 a spolu s pani učiteľkami materskej školy, dospelými, či to boli zamestnanci obecného úradu, pani školníčka z materskej školy, učitelia zo základnej školy, rodičia a príbuzní, náhodní okoloidúci, hasiči, policajti a záchranári, vytvorili horiacemu netvorovi hrádzu zo svojej odvahy, obetavosti. Rozospaté detičky boli v bezpečí skôr, než prehorené trámy popadali do rozostlaných postieľok.

List napisala Mgr Jana Gaťnova – riaditelka skoly, skutok vykonali Terezka Danisova, Gabika Haverova, Marek Blaho, Erika Čpekova, Matú Valo, Andrej Ondráek, Ludovit Hudec, Igor Ivan, v sk. roku 2018/2019, ziaci 8. a 9. triedy, ZŠ s MŠ Nové Sady 176, Nové Sady

V kategórii: List B - Tamara s bratom zachránila rodičov pri autonehode

Dňa 09. 06. 2019 čelne do nás narazil vodič s mikrospánkom. On mal rýchlosť 110 km/hod, my 68km/hod. Manžel a ja sme boli v bezvedomí. Ona sa nezľakla a hneď volala staršiemu synovi, že sme havarovali a kde sme. Syn okamžite volal záchranku a potom jej vravel čo má robiť, aby na nás kričala, aby sme sa prebrali a aby komunikovala. V tom čase prechádzali okolo 3 autá. Nezastavili. O chvíľu ďalšie 4 autá. Ani tie nezastavili. 11 ročné dievčatko sa vedelo zachovať a 7 vodičov nemalo záujem ani len zastať. Až niekoľko motorkárov, ale to už bolo počuť húkať záchranky. Som jej mama. Dala som jej život. A moja dcéra teraz dala životy dva, mne aj svojmu otcovi.

List napisala Eva Sabova – matka, skutok vykonali Tamara Sabova, v sk. roku 2018/2019, ziacka 4. triedy a Matej Sabo, v sk. roku 2018/2019 ziak 6. triedy, ZS J. V. Simka, Simkova 600, Zitavany

V kategórii: List C - Marek poskytol prvú pomoc zranenému otcovi

Dnes by som vám chcela opísať, úžasný čin môjho spolužiaka. Volá sa Marek a dokázal niečo, za čo sme na neho všetci nesmierne hrdí. Bol štvrtok večer (14. 11. 18), nie úplne neskoro asi päť hodín, ale po ťažkom dni sa rozhodol ísť spať skôr. Keď ho zo spánku vytrhol hlasný výkrik: „Marek! Marek, poď mi pomôcť.“ Ešte v polospánku sa vybral z postele. Pomaly sa prebral, spomenul si ako mu tato hovoril, že sa chystá niečo opravovať. Pomyslel si, že mu treba asi s niečím pomôcť. Keď prišiel do miestnosti odkiaľ sa ozývalo volanie, uvidel otca a za ním kaluž krvi. Celý preľaknutý sa ho opýtal: „Čo sa stalo?“ A on na to: „opravoval som to veľké a ťažké kladivo, ktoré sa používa pri práci s drevom. No a keďže bolo už z jednej strany vybúchané, chcel som to orezať lebo sa s ním zle pracovalo. A ako som ho rezal zrazu sa mi šmyklo a prešla mi po ruke uhlová brúska.“ Marek neváhal okamžite vzal otca k umývadlu, aby nezakrvácal celý dom. Rýchlo sa pobral po domácu lekárničku. Našťastie chodil do krúžku Mladý záchranár, kde ich učia ako reagovať v podobných situáciách. Postupoval podľa toho, čo sa naučil. Najprv opláchol ranu dezinfekčným prostriedkom, obložil obväzmi a nakoniec ďalšími obväzmi riadne stiahol. Čím sa pokúsil zastaviť krvácanie. Medzi tým aj jeho otec, ktorý si dokázal zachovať chladnú hlavu, upadol do šoku. Marek neváhal a urýchlene zavolal mame, ktorá bola v práci, povedal jej o úraze a poprosil ju, aby čo najskôr prišla domov. On zatiaľ pomohol otcovi s prezlečením krvavých šiat, Vtedy už prišla mama a okamžite zobrala otca na pohotovosť. V nemocnici lekári zistili, že má prerezanú šľachu a čiastočne zarezané do kosti, budú ho musieť operovať. Lenže nastali komplikácie na základe srdcového šoku, preto musel jeden deň ležať na JIS a operáciu preložili na druhý deň. Po vykonaní operácie si ho tam nechali ešte tri dni. Záchranári pochválili Mareka za profesionálne ošetrenie. Marek je veľmi rád, že je jeho oco v poriadku a rana sa mu dobre hojí. Málo kto z nás by dokázal tak racionálne reagovať v takej nezávidenia hodnej situácii. Dokázal zachovať statočne a hrdinsky. Neostal paralyzovaný, ale urobil všetko čo vedel aby pomohol otcovi a zabránil vykrvácaniu. Využil získané poznatky o podaní prvej pomoci. Z Mareka sa stal mladý záchranár, ktorý môže byť pre ostatných príkladom a dôka-zom, že to čo sa učíme je pre nás často sku-točne užitočné.

List napísala Paula Podhorská – spolužiačka, skutok vykonal Marek Kocian, v šk. roku 2018/2019, žiak 7. triedy, ZŠ Ul. Mieru 1235, Bytča

V kategórii: List D - Prváčka Veronika duchaprítomne zavolala záchranárov

Veronika, žiačka 2. A, takto pred rokom zachránila život svojej maminke. V jeden deň našla maminku odpadnutú a hoci bola iba prváčka a veľmi sa preľakla, nestratila duchaprítomnosť. Rýchlo privolala sanitku, zavolala ockovi a potom sa snažila maminku oživiť. Záchranári, ktorí maminku ratovali, Veroniku pochválili, lebo nespanikárila a tak jej vlastne zachránila život. Hoci chvíľu trvalo, kým sa mamina vyliečila, radosť z jej návratu bola veľká! A tak si Veronika iste zaslúži náš obdiv.

List napísala Mgr. Iveta Labajová – pedagóg, skutok vykonala Veronika Lipovská, v šk. roku 2018/2019, žiačka 2. triedy, ZŠ Školská 240, Pata

V kategórii: List E - Natálka zachránila topiace sa dievčatko

Hrdinkou môjho príbehu je Natálka Stredáková, ktorá je mojou žiačkou. Jej odvážny čin záchrany sa stal 15. júla 2018. My sme sa o ňom dozvedeli z médií a veľmi nás prekvapil. Bol horúci letný deň a Natálka sa vybrala s maminou, súrodencami a starými rodičmi na kúpalisko do Vyhní. Výborne sa zabávali, plávali v bazéne celý deň. Keď mama zavelila odchod domov, Natálka si išla zaplávať poslednýkrát do hlbokého bazéna. Skočila do vody, zaplávala si a potom sa rozhodla, že si na schodíkoch oddýchne. Pozorovala kúpajúcich sa ľudí, keď si zrazu všimla dve malé dievčatá v tom veľkom bazéne. Najprv jej to nepripadalo zvláštne, ale po chvíli pochopila, že rozhadzovanie rúk jednej z nich neznamená plávanie. Začala tušiť, že sa niečo deje. Dievčatko, asi tak sedemročné, sa prestalo hýbať a klesalo ku dnu. Jej mladšia sestrička plakala pri kraji bazéna. Natálka v tej chvíli po-chopila, že sa topí. Na pár sekúnd spanikárila, ale potom sa rozhodla. Skočila do vody a ťa-hala ju za ruku. Bezpečne sa dostali na breh. Konečne si mohla Natálka vydýchnuť. Pri bazéne boli dvaja ľudia, povedala im, čo sa stalo. Utekala rýchlo za starkou, ktorá bola zdravotnou sestrou. Všetko jej porozprávala a bežali späť k topiacemu dievčatku. Záchranári už boli pri nej a oživovali ju. Prebrala sa. Natálke tiekli po lícach slzy strachu i radosti. Topiace dievčatko sa volá Esterka. Jej rodičia, ešte v šoku, boli nesmierne šťastní a ďakovali jej za záchranu Esterky. Dievčatá, sestričky, sa samé vybrali do bazéna. Stačilo len pár minút a došlo by k veľkému nešťastiu. Našťastie sa Natálka zachovala ako pravá záchranárka. Natálka Esterku navštívila aj v nemocnici. Na Vianoce Natálka dostala ako poďakovanie krásneho strážneho anjela. Podľa jej slov: „Bol to druhý najkrajší vianočný darček. Ten prvý bol Esterkin život.“

List napísala Mgr. Alena Zimanová – pedagóg, skutok vykonala Natália Stredáková, v šk. roku 2018/2019, žiačka 6. triedy, ZŠ Ul. M. R.Štefánika 17, Žiar nad Hronom