Dobrý čin na nete

V kategórii: List A - Naty a Peťka pomáhali seniorom počas pandémie

Obe dievčatá majú veľkú zásluhu na tom, že deväťdesiattri domovov dôchodcov dostalo ochranné štíty a stodvadsaťdeväť listov písaných od detí. Ako sa to ale celé začalo? Bol máj, ako tím občianskeho združenia sme vedeli, že vďaka nadáciám môžeme vyrobiť tisíc kusov ochranných štítov na 3D tlačiarňach, ktoré poputujú do domovov dôchodcov (skratkou DD) po celom Slovensku. Ako to však celé zorganizovať? Potrebovali sme vytvoriť webstránku, kde by sa mohli DD prihlásiť, ak potrebovali ochranné štíty. A tu nastal problém – nikto z nás nevedel robiť grafiku. Vtedy som si spomenula na Naty, moju bývalú žiačku, ktorá bola šikovná v kreslení. Ktovie, možno by vedela pomôcť a pridať sa k tímu... Naty prijala výzvu s nadšením a ešte v ten deň nám poslala niekoľko verzií na logo ochranných štítov. Vďaka nej sme mohli spustiť krásnu webstránku, kde nám spravila aj celú grafiku. Zadarmo a za jeden deň! V tíme sme si povedali, že tisíc ochranných štítov nestačí. Poďme spraviť ešte niečo navyše! Vznikol Májový list seniorom. V tom čase mali seniori zakázané prijímať akékoľvek návštevy. Bolo nám jasné, že sa cítia osamelí a chceli sme im pomôcť. Vymysleli sme, že nám deti budú posielať elektronické listy, my ich vytlačíme a pribalíme k ochranným štítom. A začalo sa to znova – ako to spravíme? Naty ako naša jediná grafička v tíme nám vymyslela ďalšie logo, grafiku na novú webstránku a video na reklamu. Lenže kto nám reklamu nahovorí? Peťka, druháčka na ZŠ, sa o tom dozvedela a prikývla na spoluprácu. Text čítala už hádam dvadsiaty raz a my sme ju nahrávali. Trvalo to do desiatej večer. Na druhý deň sme si to vypočuli a mali sme ďalší nápad – čo keby sa Peťka naučila celú A4 textu naspamäť? Nebude to pôsobiť lepšie? Peťka nemala problém a text sa naučila. Nahrávali sme to po vetách a každú vetu hovorila niekoľko ráz. Keď sme mali reklamu hotovú, hneď sa pýtala, či sa aj ona môže zapojiť do projektu a poslať seniorom list. Na druhý deň nám prišiel prvý list pre seniorov – a hádajte od koho? Peťka v liste navrhla niekoľko aktivít, ktoré môžu seniori robiť, čím rozbehla celý projekt. Peťkin list sme použili ako ukážku aj pre ostatné deti. Zabralo to, prišlo stodvadsaťdeväť listov od detí z celého Slovenska, zapojilo sa aj štrnásť škôl. Listy sme tlačili a rozposielali do DD. Seniori sa tešili, deti dostali krásne poďakovania. Dokonca jeden milý senior deťom odpísal! Čo z toho mali deti? Dostávali elektronický diplom. A kto vytváral grafiku? Predsa Naty! Ďakujeme Naty a Peťke, ktoré nám pomáhali pri projektoch pre seniorov po celom Slovensku, a to aj napriek tomu, že ich ani nepoznali. Veď #PomáhaťJeJednoduché! Link na webstránku: webstránka Odkaz na video: video

List napísala Mgr. Nika Klimová – pedagogička, skutok vykonali Natália Zákopčanová, v šk. roku 2019/2020, žiačka 2. triedy, Stredná športová škola, Trieda SNP 54, Banská Bystrica, a Petra Starečková, v šk. roku 2019/2020, žiačka 2. triedy, ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica

V kategórii: List B - Katka založila instagramový účet s ekologickými témami

„... Volám sa Katarína Marušinová. Mám štrnásť rokov a vo voľnom čase sa venujem ekológii. Vždy som mala rada prírodu a zvieratá. Myslím, že aj preto som sa vybrala cestou ekológie. Všetko sa to začalo, keď k nám na chatu do Tatier prišli kamarátky na návštevu. Spolu s nimi a s mojím bratom sme sa rozhodli v rámci prechádzky zbierať odpadky rozhádzané pri ceste a v prírode. Dostali sme nápad, že založíme účet na sociálnej sieti Instagram, kde budeme uverejňovať príspevky, ako pomáhame našej planéte. Možno sa nám podarí inšpirovať k tejto ušľachtilej aktivite aj iných ľudí. Moji rodičia nikdy neboli za sociálne siete, ale vysvetlili sme im, že tentokrát ide o dobrú vec. Preto nám to dovolili. Pre školské povinnosti kamarátky a brat nestíhali spravovať účet. V súčasnosti ho teda spravujem iba ja. Vediem ho po anglicky, aby mu rozumeli nielen Slováci, ale aj ľudia zo zahraničia. Účet sa volá we_can_all_be_simply_eco. Všetci môžeme byť jednoducho ekologickí. Na Instagrame chcem ľudí oboznámiť aj s ekologickými témami, ktoré im možno nie sú známe, napríklad testovanie kozmetiky na zvieratách alebo výhody kompostovania. Taktiež sa snažím ľuďom ukázať, akými spôsobmi môžu pomôcť našej planéte. Tento účet veľmi ovplyvnil môj život. Chodievam po lesoch s odpadkovým vrecom a zbieram odpadky. Keď idem sama do obchodu, už si nedávam nákup do plastovej tašky, ale do papierovej, lebo plast tvorí veľkú časť odpadu, ktorý vyprodukujeme. Veľmi som chcela recyklovať papier. Podarilo sa mi od smetiarov získať modré vrecia na papierový odpad. Dnes úspešne recyklujeme papier. Pomáham však aj zvieratám. Jednak tým, že nepoužívam kozmetiku, ktorá bola testovaná na zvieratách. Som vegetariánka. Mám veľmi rada zvieratá a nedokázala som si predstaviť, že by pre mňa zomierali. Keď uvidím pavúka či nejakú mušku v dome, nikdy ju nezabijem, ale dám ju von. Už to robí aj moja rodina. Som veľmi vďačná mojej rodine, lebo ma v ekológii podporuje. Som celkom obyčajné dievča a mám rada módu aj kozmetiku, a ostatné mládežnícke veci ako leňošenie pri pozeraní filmu. Samozrejme, že sa stretnem s neekologickými vecami. Keď som mimo domova, nemám možnosť kompostovať ani recyklovať papier. V obchode kúpim aj veci v plastovom obale, ak iná možnosť nie je. Snažím sa však pomáhať našej planéte a myslieť ekologicky. Nikto predsa nie je dokonalý, ale podľa mňa je dôležitá snaha a záujem. Dúfam, že v mojom okolí a nakoniec i na celej planéte bude čoraz viac ľudí, ktorí budú myslieť ekologicky ako ja.“

List zaslala Mgr. Jana Uličná – pedagogička, list napísala a skutok vykonala Katarína Marušinová, v šk. roku 2019/2020, žiačka 8. triedy, Súkromná spojená škola, Starozagorská 8, Košice

V kategórii: List D - Wendy pomáhala spolužiačke počas pandémie

Sme žiaci 3. C a naša Wendy je celkom obyčajné a zároveň výnimočné dievča. Má desať rokov, je milá, usmievavá, usilovná, dobre sa učí, pekne sa oblieka... V tom však jej výnimočnosť nie je. Wendy je aj tá najaktívnejšia osoba v celej našej škole. Nie je súťaž, do ktorej by sa Wendy nezapojila. Neexistuje ani zber, do ktorého by Wendy neprispela najviac zo všetkých. Nie je charita, do ktorej by Wendy nevenovala najväčší balík. Poviete si, že veď takýchto žiakov je na Slovensku veľa. Poviete si, že to až také výnimočné nie je. No my vieme, že u našej Wendy to výnimočné je, pretože vieme, že aj napriek tomu, že jej maminka nezarába veľa a že rodinka žije bez ocka v hmotnej núdzi, naša Wendy dá druhému aj to posledné. ... No najviac nám všetkým svoje výnimočne dobré srdce ukázala Wendy počas učenia sa z domu pre koronavírus, keď bola škola zatvorená. Wenduška sa počas tých desiatich týždňov pravidelne zúčastňovala na online hodinách, ako prvá z triedy posielala pani učiteľke vypracované smajlíkové úlohy a iné zadania, projekty o učení sa z domu i obrázky o svojich ďalších dobrovoľných aktivitách. A po víkendoch sa venovala našej ďalšej spolužiačke Janke, ktorá doma nemá internet ani počítač, lebo si ho nemôže dovoliť. Žije spolu s dvoma sestrami tiež iba s maminkou, ktorá je na materskej dovolenke. Wendy Janke poctivo u seba v izbe na pohovke vysvetľovala učivo, pomáhala robiť úlohy a vypracované zadania posielala pani učiteľke zo svojho mobilu. Viackrát zavolala Janku aj počas týždňa k sebe priamo na online vyučovanie cez aplikáciu Zoom, aby aj Janka mohla po dlhej dobe vidieť spolužiakov a pani učiteľku aspoň cez obrazovku počítača a zamávať im. Janka vďaka Wendy takto zvládla celé domáce učenie sa a žiadne učivo nezameškala. Najväčšie prekvapenie však čakalo na Janku u Wendušky doma v deň Jankiných desiatych narodenín. Wendy s maminkou pre Janku pripravili obrovskú oslavu, na ktorej nechýbala nádherná torta, farebné balóniky a kopec darčekov. Janke aj slzy vyhŕkli do očí. Videli sme to celá trieda, keď nám video z oslavy pustila pani učiteľka po návrate do školy na interaktívnej tabuli a pochutnávali sme si na Jankinej torte. Vtedy sme sa museli všetci zahanbiť. Nikto z nás pre Janku neurobil toľko ako Wendy a pritom sme všetci mohli. Nikto z nás počas ťažkej doby pandémie nemyslel na iného spolužiaka. Každý z nás sa venoval len sebe, svojim povinnostiam a svojim záľubám. Jedine Wendy ponúkla Janke pomocnú ruku a stála pri nej počas týchto týždňov. Wendy je pre nás vzorom kamarátstva a nezištnej pomoci. Ďakujeme, Wendy!

List napísala Mgr. Miriam Pálová – pedagogička + kolektív žiakov, skutok vykonala Wendy Hamerská, v šk. roku 2019/2020, žiačka 3. triedy, ZŠ Haličská cesta 1493/7, Lučenec

V kategórii: List E - Ella a Júlia spravili radosť ľuďom bez domova pomocou „online“ pečenia

Keď sme všetci zrazu museli ostať doma, bolo to pre nás ťažké. Dievčatám Elle a Julke to prišlo nespravodlivé a veru si aj pofrflali, že je to ťažké – nemôcť byť s priateľmi... A tak sme začali spolu hľadať, ako to prežívajú iní ľudia a objavili sme, že sú aj takí, ktorí to majú ešte ťažšie. Prečo? Lebo nemajú domov, v ktorom by mohli ostať, ani blízkych, napriek tomu majú dodržiavať tie isté pravidlá ako my. My sme mali proste OSTAŤ DOMA, oni NEMAJÚ DOMOV, kde teda majú ostať, ako môžu dodržiavať pravidlá a byť v bezpečí? Odpovede sme dostali od nocľahárne Depaul a ťažké príbehy a osudy ľudí, ktorým sa iní vyhýbajú, dievčatá oslovili. Rozhodli sa im aspoň na okamih dopriať pocit domova. Lenže dá sa to vôbec, keď sú celý deň na ulici a len prespať chodia do nocľahárne? Ako sa dá dať takýmto ľuďom aspoň na chvíľu pocit domova? Dievčatá nezaváhali a urobili to, čo už predtým robili pre ľudí z domova dôchodcov, ktorí tiež stratili svoj domov. Tí im pri spoločných aktivitách povedali, že chuť a vôňu domova im pripomína domáci koláčik, že si vždy pri ňom spomenú a zažijú, aké to bolo, keď boli doma s rodinou... A tak v sťažených podmienkach sa dievčatá dohodli na online pečení – vybrali spoločný recept, nakúpili rovnaké ingrediencie a cez online spojenie to urobili tak, že ich koláčiky boli rovnaké :) Napiekli dvestoštrnásť koláčov a za pomoci rodičov ich dopravili do nocľahárne a pripravili tak nedeľné prekvapenie s chuťou a pocitom domova pre dvesto ľudí žijúcich na ulici. Nemohli pre obmedzenia vidieť ani zažiť, akú radosť spôsobili, no to im neprekážalo. Aj keď ju nemôžu vidieť, tešia sa z toho, že ju môžu dať.

List napísala Ľubica Noščáková – matka a pedagogička, skutok vykonali Ella Radimská a Júlia Noščáková, v šk. roku 2019/2020, žiačky 8. triedy, SZŠW Vihorlatská 10, Bratislava