Tel.: +421 907 797 236

Pomoc ľuďom


Pomoc ľuďom

V kategórii: List A - Laura šila rúška pre deti

Lauru som spoznala na charitatívnej akcii Vianočný bazár chalaňov. Každoročne nám s radosťou pomáha. Začiatkom marca tohto roku som založila na facebooku kupinu Šijeme rúška. Mala pomôcť ľuďom, aby si v núdzi dokázali urobiť rúško sami doma. Netrvalo dlho a ako jedna zo šičiek sa prihlásila aj Laura. Chcela pomôcť ľuďom v ťažkých časoch. Vedela, že rúška sa nedajú zohnať. Prvé rúška šila ručne. Pre rodičov, pre seba, pre kamarátov. Keďže boli zatvorené obchody, rozstrihala s maminou staršie obliečky. Prostredníctvom skupiny zistila, že rúška chýbajú aj malým deťom. Laura rozstrihala svoju farebnú obliečku, verila že tak deťom urobí väčšiu radosť. Požičala si päťdesiatročný šijací stroj od babky a podľa návodov z našej skupiny začala šiť. Krok za krokom. Šila niekoľko hodín denne. Mala ohromnú motiváciu pomáhať. Dokopy ušila a rozdala okolo dvesto rúšok. Vraví: „Viem, že to je máličko oproti tomu, čo šili ostatní dobrovoľníci, ale aj tak som veľmi rada, že som pomohla sama, ako som najlepšie vedela, a že som urobila radosť s maličkosťou, ktorá bola v tom čase taká dôležitá.“ Lauru stretávam len raz ročne na bazári. Ale už odtiaľ viem, že je to výnimočné dievča s veľkým srdcom.

List napísala Zdena Némethyová – výtvarníčka a kamarátka z Vianočného bazáru chalaňov, skutok vykonala Laura Elková, v šk. roku 2019/2020, žiačka 8. triedy, Súkromná ZŠ Félix, Krásnohorská 14, Bratislava




V kategórii: List B - Adam a Marek chytili zlodeja peňazí

Dňa 14. októbra 2019 som ja, Adam, a môj kamarát Marek išli zo školy. Prechádzali sme sa po meste a zrazu počuli veľký krik: „Zlodej!!! Chyťte ho, ukradol mi dvestopäťdesiat eur.“ S kamarátom sme sa vyľakali a v rýchlosti zisťovali, čo sa deje. Uvideli sme vyľakanú asi osemdesiatročnú pani, od ktorej utekal muž so ženou. Žena sa utiekla schovať a muž s peniazmi utekal preč. S kamarátom sme sa za ním rozbehli a začali ho naháňať. Nebáli sme sa, ale boli sme strašne nahnevaní. Stretli sme uja a prosili ho o pomoc, no on nás ignoroval a nepomohol. Bežali sme ďalej a kričali na zlodeja, nech stojí, že zavoláme políciu. On zastal, otočil sa a zahnal sa po nás. V tej chvíli sme sa už aj báli, že nám môže ublížiť. Začal utekať a my stále za ním, ale už s odstupom. Zlodej si myslel, že sa nám schová v kríkoch, najprv nám zmizol, ale po chvíli sme ho zase uvideli. Vbehol do nočného klubu – herne ADMIRÁL. Potrebovali sme súrne pomoc od niekoho staršieho. Rozhliadli sme sa a na parkovisku pred nočným klubom stál taxík a v ňom taxikár. Spýtali sme sa ho, či videl bežať dnu muža, v rýchlosti sme mu vysvetlili, čo sa stalo a prosili ho, nech nám pomôže ho chytiť, lebo okradol starú pani. Z taxíka vystúpil nabúchaný chlap, vbehol dnu a prišiel hneď s chyteným zlodejom pod krkom. Našiel mu ukradnuté peniaze a pustil ho. S taxikárom a kamarátom sme sa vrátili na miesto činu a vrátili pani peniaze. Po chvíli prišla polícia, ktorej sme objasnili, čo sa stalo, policajti zavolali druhé hliadky a chytili páchateľa. Všetko sa dobre skončilo a s Marekom sme mohli ísť na tréning. V škole sme dostali aj pochvalu. Najlepšie bolo, že sme sa aj uliali zo školy, lebo nás predvolali na policajný výsluch.

List napísal Adam Barbeník, skutok vykonali Adam Barbeník a Marek Sásik, v šk. roku 2019/2020, žiaci 9. triedy, Stredná športová škola, Trieda SNP 54, Banská Bystrica




V kategórii: List C - Olivka pomáhala susedom počas pandémie

Dovoľujem si Vám poslať návrh na ocenenie Detský čin roka 2020 v kategórii Pomoc ľuďom pre Oliviu Böhmerovú. Toto úchvatné dieťa, vlastne už mladá slečna, piatačka na ZŠ P. Marcelyho, nezištne a s otvoreným srdiečkom pomáha ľuďom, susedom v bratislavskom Ružinove. Stačí si prečítať májové vydanie Ružinovského Echa, v ktorom sú jej skutky prezentované. Olivka si zaslúži, aby o jej činoch vedela ešte širšia verejnosť: „Má len desať rokov, ale robí viac ako mnohí dospelí. Nejde o žiadne veľké veci, práve naopak. Olivka Böhmerová mohla sedieť doma a hrať počítačové hry alebo četovať s kamarátkami. Namiesto toho šila rúška a pomáhala susedom v dome s nákupmi. Len niekoľko dní potom, ako sa u nás a všade na svete pre koronavírus zastavil čas, zavesila Olivka do vyťahu plagát, že ak by tí starší a chorí potrebovali, môže im ísť nakúpiť. Napriek tomu, že dnes väčšina ľudí svojich susedov ani nepozná, aj vďaka tejto situácii si k sebe dokážu nájsť cestu a pomôcť jeden druhému. Rovnako ako Olivka so svojou mamou. Pomohli s nákupmi, vyzdvihli lieky a potom začali aj s mamou šiť rúška. Každé z nich zabalila do samostatného vrecúška a dala do tašky, ktorú zavesila do výťahu, aby si ich susedia mohli vziať. Jej otec je lekár, a tak veľmi dobre rozumie tomu, čo ľudia v prvej línii robia a čomu čelia. Vyrobila preto plagát a všetkým susedom pripomenula, že v piatok večer tlieskame na balkónoch lekarom, záchranárom a všetkým, ktorí sa starajú o nás ostatných. Zažila však pri tomto všetkom aj nejaký veselý zážitok? „Samozrejme. Robili sme si napríklad ‚vyťah‘ cez balkóny a všeličo sme si posielali. Skončilo sa to tak, že si dospelí štrngli,“ smeje sa Olivka... Dnes sa už teší do školy, ale má zopar nápadov aj do budúcnosti. „Chystáme sa už aj na Vianoce. Vo vchode budeme mať stromček s vianočnými želaniami seniorov, susedia si budú môcť nejaké zvesiť a niekomu, možno aj úplne neznámemu, splniť vianočné prianie.“

Podnet napísal a článok Ružinovského Echa (májové vydanie) zaslal Vladimír Palečka – dedko, skutok vykonala Olívia Böhmerová, v šk. roku 2019/2020, žiačka 5. triedy, ZŠ P. Marcelyho, Drieňová 16, Bratislava




V kategórii: List D - Dominik a Benjamín preniesli dievčatko na chodník, keď odmietalo vstať z cesty

Žijeme vo svete, kde mnohí nevedia, cez čo prechádzaš, čo ťa trápi a teší alebo ich to ani nezaujíma. Žijeme vo svete, v ktorom si málokedy pomáhame. Ale taká pomoc blížnemu je veľmi dobrý skutok. Dobré činy robia aj žiaci v našej škole. Rozpoviem vám príbeh, ktorý som videla na vlastné oči. Bol to obyčajný deň. Vyučovanie sa skončilo. Každý jeden z nás sa tešil domov. Nedočkavo vyčkávame na autobus. Stále tí istí žiaci, stále tá istá partia. Pred príchodom nášho autobusu prichádza ešte iný autobus, ktorý smeruje do vedľajšej dediny. Každý deň, v tom istom čase, stále vidíme tú istú osobu. Pre nás je to však cudzia žena, ktorú nik z nás osobne nepozná. Z autobusu pravidelne vystupuje na pohľad veľmi unavená staršia pani so svojím dieťaťom. Myslím si, že to doma nemá ľahké. Predsa len, starať sa o zdravotne postihnutú osobu je vyčerpávajúce. Ale čo by neurobili naše mamy pre nás? Vo chvíli, keď dievča vystúpilo z autobusu, ľahlo si na cestu. Cestu plnú áut. A nechcelo sa postaviť. Pozerať sa na to, ako sa jej snaží mama bezradne pomôcť vstať, sa dotklo nás všetkých čakajúcich na zastávke. Nezmohli sme sa však na nič. Len sme sa mlčky prizerali. A vtedy sa zjavili Dominik a Benjamín. Odvážni chlapci, žiaci našej školy, ktorým záležalo na zdraví a živote dievčaťa. Nebolo to vôbec ľahké. Chlapci sa snažili dievčaťu dohovoriť, aby sa postavilo, no márne. Nedala sa presvedčiť, no nevzdávali sa. Nakoniec sa im podarilo spoločne aj s mamou dievča preniesť na chodník. Zatiaľ čo my sme sa len prizerali, chlapci to zvládli úžasne! Klobúk dole za takýchto hrdinov. Ani si neviem predstaviť, čo by sa dialo, keby tam neboli. Skúsme aj my viac pomáhať. Skúsme porozmýšľať o tom, aký úžasný svet by to bol, keby si všetci navzájom pomáhame. Títo chlapci sú pre mňa hrdinovia. Nech sú nám príkladom. Správajme sa aj my tak, aby sme nečakali na iných – hrdinov, záchrancov, ale skúsme pomáhať tam, kde je to potrebné. Nepozerajme na iných, nebojme sa odmietnutia, zlyhania a výsmechu. Pomáhajme a robme dobré skutky. Svet tak bude krajší a ľudia šťastnejší aj naším pričinením.

List napísala Timea Mihočová, skutok vykonali Dominik Fečo a Benjamín Gajdoš, v šk. roku 2019/2020, žiaci 8. a 9.triedy, ZŠ Hermanovská 347/7, Bystré




V kategórii: List E - Marcus podal prvú pomoc zranenej vychovávateľke

Dnes 30. júna 2020 sa stala taká vec. Išiel som domov do detského domova a keď som zazvonil a prišiel k dverám, vychovávateľka spadla zo schodov. Povedal som, aby mi rýchlo otvorila. Bál som sa, že nemôže, ale stihla to. Okamžite som deťom, ktoré boli doma – dvanásťročný a pätnásťročný – kričal, aby mi doniesli studený uterák a dal som jej ho na nohu. Spomenul som si, že jej musím dať ľad, aby som zmiernil bolesť. Dal som jej na to ľad a potom som jej z drievok urobil dlahu a obviazal nohu. Okamžite som jej potom zobral služobný mobil, z ktorého som ihneď zavolal 155 a tam som im všetko dopodrobna povedal. O sedem minút hučala sanitka. Medzitým, ako prišla a vchádzala, prišli dvaja vychovávatelia. Teraz už je v nemocnici. Dúfam, že sa to skončí dobre. Podľa mňa to bol zlomený členok. Keďže mám pätnásť rokov a chodil som na záchranársky krúžok, tak som vedel, čo mám robiť, a pritom mám iba jeden a pol ruky. To ale nie je podstatné. Dúfam, že naša vychovávateľka bude v poriadku. Chcem byť záchranárom, ale, bohužiaľ, mam hendikep a nemôžem ním byť, ale stále si pôjdem za svojím snom.

List napísal a skutok vykonal Martin Baloga, v šk. roku 2019/2020, žiak 8. triedy, Katolícka spojená škola sv. Mikuláša, Duklianska č. 16, Prešov




Partneri projektu

Strategický partner:
nadacia-orange2
Generálny partner:
Autocont
Mediálny partner:
nadaciaorange

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2020. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka