Pomoc prírode

V kategórii: List A - Jakub zachránil ježka

Bol májový podvečer a my sme cestovali na víkend k babine, dorazili sme až večer. Už sa pomaly stmievalo, no s mladšími súrodencami sme ešte pobehovali po dvore. Zvyčajne okolo nás behá aj naša fena Winy, no teraz sa potulovala kdesi po záhrade. Keď tu zrazu – som ju začul. Nasrdene štekala a vrčala, akoby ju niekto dráždil. Vybral som sa za ňou. Naša Winy je veľmi kľudná a zvyčajne ju nič nerozruší, no teraz vyzerala ozaj hrozivo. Všimol som si, že má zakrvavený pysk. Šiel som sa pozrieť do vysokej trávy, na koho to štekala a vtedy som ich zbadal. Bolo tam päť drobučkých ježkov spolu s ich matkou. Nehýbali sa. Uvedomil som si, že Winy im ublížila. Pozrel som sa lepšie a videl som, že ježkovia boli roztrhaní. Bolo mi ich veľmi ľúto, najmä keď som si uvedomil, že samica ich práve porodila. Už som chcel začať Winy hrešiť, no vtedy som zaznamenal nepatrný pohyb. Jeden z novonarodených ježkov prejavoval známky života. Podišiel som k nemu a začul som tenulinké pišťanie. Bál som sa ho chytiť do rúk – hlavne preto, aby som drobnému stvoreniu neublížil. A tak som radšej zavolal mamu. Vzala živé drobné mláďa do rúk a oca poprosila, aby ostatných ježkov zahrabal v záhrade. Ja som zatiaľ zohnal krabicu a vystlal som ju mäkkou látkou. Ježka sme uložili a dali sme ho do tepla, pretože už nám bolo všetkým jasné, že je odkázaný len a len na našu pomoc. Prvá noc bola kritická, lebo drobné stvorenie malo vykrivenú zadnú labku. Mama nevedela, čo má robiť, a tak som sa jej spýtal, či sa to nedá napraviť nejakou maličkou dlahou – ako sa to bežne robí u ľudí. Z nanukovej paličky som kúsok odlomil a zašmirgľoval ostré hrany a mama ježkovi labku zafixovala do správnej polohy. Medzitým som šiel do obchodu so zvieracími potrebami a kúpil som sušené mlieko pre mačiatka. A tak sa to celé začalo. Okrem večného „gúglenia“ a mnohých konzultácií s odborníkmi to vyžadovalo značnú trpezlivosť. Museli sme ježuľča doslova vypiplať. Takže u nás doma nastala rutina: jedno kŕmenie za druhým, masírovanie bruška kvôli vyprázdňovaniu dolievanie teplej vody do plastovej fľaše, ktorá bola zdrojom tepla pre ešte holé mláďa, výmena výstelky... a to všetko aj v noci. Pomáhal som mame, ako sa dalo, lebo toho bolo veľa. Ale stálo to za to! Z maličkého párgramového mláďatka nám doma vyrástol jež ako buk s výborným apetítom a i keď možno s trošku krivšou zadnou labkou, no o to väčšou vôľou prežiť. Počas júla sme mu s ocom vyrobili výbeh na našej záhrade a počas augusta sme ho vypustili do voľnej prírody – v tej lokalite, kde sme ho našli. Bol teplý augustový večer a ja som ho naposledy pohladil. Keďže mi ho mama nedovolila príliš rozmaznať, nemal problém rozlúčiť sa s nami. No mne to bolo trochu ľúto, i keď som si uvedomoval, že v prírode mu bude lepšie. Keď som videl, ako trieli do poľa, spomenul som si na ten večer, keď som ho našiel. Ako som odlákal Winy preč a zachoval chladnú hlavu v kritickej chvíli. Mohol som ísť dnu a nikomu nič nepovedať. Alebo som ani vôbec nemusel reagovať na brechot Winy. Napriek tomu, že vtedy zahynula jedna samica ježa a jej štyri novonarodené mláďatá – jedno predsa len prežilo. A ja dúfam, že náš ježko stále kdesi behá po slobode. A aby som nezabudol – bol to samec.

List napísal a skutok vykonal Jakub Lacko, v šk. roku 2019/2020, žiak 7. triedy, ZŠ s MŠ Gaštanová 56, Žilina

V kategórii: List B - Matúško zachránil život psíkovi Bobinovi

Tomáško (deväť rokov) a Matúško (šesť rokov) sú dvaja bratia, ktorí bývajú v meste Púchov v paneláku. Majú radi pohyb na čerstvom vzduchu, a tak často navštevujú babku a dedka v neďalekých Dohňanoch, kde starí rodičia bývajú a starajú sa o záhradu, polia, lúky a zvieratká. Jednu slnečnú marcovú sobotu išli tato Ferko s Tomáškom a Matúškom najprv poorezávať konáriky stromov do Lazov. A potom okolo obeda prišli pozrieť babku aj dedka. Vždy, keď na dvore vystúpili z auta, privítal ich štekot obľúbeného psíka Bobina. Matúško ho mal veľmi rád, hrávali sa spolu, naháňali, vyvádzali. No toho dňa bolo na dvore akosi ticho. Starí rodičia im so slzami v očiach oznámili, že Bobino sa od rána neobjavil. Všetci mali smutnú náladu a mysleli si, že asi v noci niekde psík pobehoval a stratil sa. Skúšali na neho zasa volať menom v okolí, ale bezvýsledne. Napokon sa deti začali hrať na dvore a tato sa pustil do roboty okolo domu. Matúško (šesťročný) zašiel aj ďalej dozadu za šopu na záhradu k obľúbenej hojdačke, keď si zrazu niečo všimol v tráve. Bolo to bielo-čierne a ťažko sa hýbalo. Podišiel bližšie a zbadal, že je to Bobino!!! Ihneď začal kričať: Našiel som Bobina!!! a bežal na dvor k domu po pomoc. Tatino okamžite počul krik a utekal s Matúškom k miestu, kde ho syn zaviedol. Bobino mal na hlave odstrihnutú päťlitrovú nádobu z oleja a nevedel sa z nej dostať von. Sťažka dýchal, bol spotený a dezorientovaný, nedokázal sa tých niekoľko desiatok metrov dostať k chalupe. Nevedno, kedy sa mu to stalo, ako dlho sa trápil... Tatino mu nádobu dal ihneď dole z hlavy, pomohli mu na dvor, dali napiť a najesť. Všetci bolo šťastní, že je psík v poriadku a pohladkali si ho. Matúška mal Bobinko veľmi rád a teraz ho Matúško zachránil! Ktovie, akoby sa to skončilo, keby ho Matúško nenašiel.

Jana Klinovská – matka, skutok vykonal Matúš Klinovský, v šk. roku 2019/2020, žiak 1. triedy ZŠ Mládežnícka 1434/16, Púchov

V kategórii: List D - Nelka čistí prírodu

Jedného krásneho slnečného dňa sme sa s babinou a s bratrancom Miškom vybrali na prechádzku do lesa, ktorý je neďaleko babininho domu v dedinke Hosťovce. Veľmi sme sa tešili a utekali pred babinou, ako vždy! Darmo na nás kričala! Boli sme na kraji lesa prví, no báli sme sa vojsť ďalej. Musím povedať, že som nevedela, či je to les alebo nejaká skládka odpadu. Utekali sme babine naproti a hovoríme: „Babi, tam je strašne veľa odpadkov, neviem, či sa do toho lesa dostaneme!!“ Babina na to: „Viete čo, deti, chceme spraviť dobrý skutok?“ „Jasné!!!“ skríkli sme obaja naraz. „Tak sa vrátime naspäť po vrecia a rukavice a tie odpadky pozbierame,“ hovorí babina. Môjmu bratrancovi, ktorý je o dva roky mladší, sa to veľmi nepáčilo, že znovu musí absolvovať tú istú cestu, no čakať nás tam sám nechcel, tak sa dal nahovoriť. Spolu s vrecami a rukavicami sme sa teda vrátili naspäť a začali so zberom odpadkov hneď od kraja lesa. Každý z nás mal jedno vrece a všetky boli plné!!! A to sme sa ďaleko nedostali. Musím povedať, že v tých vreciach bolo všeličo, ale prevládali plastové fľaše, plechovky od nápojov a sklenené fľaše. Neviem pochopiť, ako niekto môže byť taký neporiadny a nezodpovedný! Tí ľudia, čo to tam vyhodili, asi nechodili do školy, pretože inak by vedeli, že taká plastová fľaša sa rozkladá veľmi veľa rokov a okrem toho má v sebe toxické látky, ktoré sa dostanú do pôdy a my z tej pôdy potom jeme zeleninu! Tak nás to učia pani učiteľky v našej najlepšej škole na svete! Nechápem, ako niektorí ľudia môžu takto znečisťovať našu prírodu! Ja to nikdy nebudem robiť a budem to učiť aj moje deti. Prírodu treba chrániť, pretože bez nej by sme nemohli žiť! Po návrate domov sme odpadky roztriedili a veľmi sa tešili, že sme práve my mohli vykonať dobrý skutok. Aj môj bratranec bol veľmi spokojný a všetkým to rozprával. Odteraz vždy, keď ideme do lesa, berieme si aj vrecia a rukavice. To nie je hanba, nech sa hanbia tí, ktorí robia našej prírode takéto zlo!

List napísala a skutok vykonala Nela Triadafilu, v šk. roku 2019/2020, žiačka 3. triedy, ZŠ Robotnícka 25, Zlaté Moravce

V kategórii: List E - Tamara zachránila vtáčika vypadnutého z hniezda

Jedného dňa som išla von s mojimi kamarátkami Barbi a Karlou. Hrali sme sa na skrývačku a odrazu sme na zemi uvideli malého vtáčika. Prišli sme k nemu a mysleli sme si, že spadol z hniezda. Snažili sme sa ho ukázať jeho mamke, ale nevidela ho. Moja sestra Ninka chodí na veterinárnu školu, tak som jej zavolala, že čo máme urobiť s vtáčikom. Povedala, že si ho máme zobrať na noc a ráno ho odniesť k veterinárovi. Dali sme ho do starej klietky, kde kedysi boli naše vtáčiky. Prešla noc, nikto sa nevyspal, pretože veľmi hlasno čvirikal. Moja mama si prečítala informácie, čo máme urobiť, a povedala, že ho máme odniesť, lebo jeho mamka ho pustila von, aby sa naučil lietať. Tým, že sa pokúsi vyletieť hore na strom do hniezda. Hneď potom sme ho odniesli k stromu a stále dúfame, že si ho jeho mamka našla.

List napísala a skutok vykonala Tamara Blaževská, v šk. roku 2019/2020, žiačka 5. triedy, ZŠ Dneperská 1, Košice