Tel.: +421 907 797 236

Pomoc rovesníkom


Pomoc rovesníkom

V kategórii: List A - Tomáš s Jakubom privolali pomoc kamarátovi

U nás v dedine Grinava sa staval máj. Poobede som bol vonku s kamarátmi – spolužiak Jakub Pavlík a kamarát Šimon. Bol som na bicykli, Jakub pešo a Šimon na kolobežke. Hrali sme sa spolu a vozili po dedine, spolu sme všetci traja išli pozrieť, ako sa stavia máj v našom parku neďaleko školy. Boli tam chlapi, čo stavali máj, a zopár ľudí, ktorí sa tomu prizerali. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme zahrať blízko parku na školský dvor. Sadli sme si na lavičky a Šimon sa rozhodol, že sa ide hrať na preliezky – rúčkovať. (Rukami sa chytal každej tyčky a nohy mu viseli vo vzduchu, chcel prerúčkovať z jednej strany preliezky na druhú.) Povedali sme mu, nech tam nejde. Šimon aj tak išiel na preliezku, ruky sa mu šmykli a on zrazu spadol z výšky a udrel si chrbát a hlavu. Nehýbal sa, ležal a bol bledý, ťažko dýchal, povedal len: „... zavolaj 112.“ (Okolo išli dve dievčatá a zakričali sme, aby volali sanitku.) Ja a Jakub sme utekali zavolať pomoc, dobehli sme na miesto – kde stavali máj, medzi ľuďmi sme našli moju mamu a Šimonovho strýka a utekali sme všetci späť k zranenému Šimonovi. Spolu sme pri ňom čakali na príchod sanitky. Boli sme radi, že sa mu nič vážnejšie nestalo. Ja a Jakub sme sa dosť báli. Šimona zobrali do nemocnice, na druhý deň sme sa dozvedeli, že ma narazenú krčnú chrbticu. Som rád, že Šimon bude v poriadku a opäť pôjdeme niekedy spolu von.

List napísal Tomáš Mrázik, skutok vykonali Tomáš Mrázik a Jakub Pavlík, v šk. roku 2019/2020, žiaci 5. triedy, ZŠ s MŠ Orešie 3, Pezinok




V kategórii: List B - Vianoce pre Nikolasa

Som triednou učiteľkou 2. D – triedy Dinosaurov. Pred rokom k nám nastúpil aj Nikolas. Bol od prvej chvíle iný ako ostatní žiaci. Časom sme všetci pochopili, prečo. Vzhľadom na zložité rodinné problémy bol Nikolas zverený do opatery otca, s ktorým býva u starých rodičov. Nikolas tak vyrastá v spoločnosti dedka a babky. Nechodil do škôlky, a tak prvé dni v škole boli pre Nikolasa veľmi náročné. Každé ráno prichádzal s plačom, potom celé dopoludnie presedel v lavici sám, neprehovoril ani slovko, s nikým sa nerozprával, odmietal akúkoľvek pomoc, moju aj svojich spolužiakov. Nechodil do školského klubu ani na žiadny krúžok. Aj napriek tomu sa učil veľmi dobre. Takto by to bolo možno dodnes, nebyť vytrvalosti mojich druhákov, mojich „malých dinosaurov“. Keď už moja snaha zblížiť sa s Nikolasom a pomôcť mu stroskotala, vymysleli si žiaci prekvapenie. Pred Vianocami sa dohodli, že Nikolasovi urobia Vianoce, na ktoré nikdy nezabudne. Vedeli, že on nemáva pod stromčekom veľa darčekov. A Vianoce bez darčekov nie sú pravé Vianoce. Tak sme sa potajomky spolus rodičmi dohodli, že tie darčeky prinesú deti posledný deň pred prázdninami do školy a takto prekvapia Nikolasa. Najťažšie boloto tajomstvo udržať. Ale zvládli sme to. Keď sa potom všetci nahrnuli pred Nikolasa a darovali mu svoje darčeky, takmer sa rozplakal od radosti. On to vôbec nečakal. Deti mu darovali knihy, hračky, oblečenie, písacie potreby, stavebnice... a všetko možné. Bolo toho toľko, že to nevedel naraz ani odniesť. A pridali sa aj pedagógovia našej školy, aj ďalší darcovia. A najväčším prekvapením pre mňa bolo, že deti prinášali darčeky aj po Vianociach a nosia ich dodnes. Vždy sa s Nikolasom o všetko podelia. Nikolas sa odrazu zmenil. Už sa nebojí chodiť do školy, neodmieta našu pomoc a často sa usmieva. Pochopil, že tu má kamarátov. Stačilo tak málo. Presvedčiť ho, že ho máme radi.

List napísala Mgr. Gabriela Horňáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020, žiaci 2. triedy, ZŠ Požiarnická 3, Košice




V kategórii: List C - Tamarka venovala svoje úspory deťom v Ugande

Tento rok bola pre mňa zvláštne čarovná Veľká noc. Našla som na stole obálku a rodičia nám povedali, že môžeme poskladať to, čo je vo vnútri. Bola to krabička, na ktorej bolo napísané: Ďakujeme za váš pôstny dar. Pod textom bola fotka malého černoška s menom Emanuel, pochádza z Ugandy. Všetko som si o deťoch z Afriky prečítala a bolo mi ľúto, že nemôžu chodiť do školy, nemajú si čo obliecť a ani nevedia, čo sú sladkosti. Utekala som do izby a všetky moje našetrené korunky som dala do tej krabičky. Dozvedela som sa, že za to malo štyridsať detí v Ugande teplý obed. Mala som z toho veľkú radosť. Už teraz viem, ako ľahko sa dá pomôcť chudobným deťom v Afrike. Na krabičke bola napísaná krásna myšlienka, ktorú by som dala prečítať všetkým ľuďom: Nikto nie je taký bohatý, aby nepotreboval pomoc duhých a nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať.




V kategórii: List D - Žiacky parlament zorganizoval zbierku pre spolužiačku v núdzi

Dňa 7. februára 2020 zorganizoval žiacky parlament na ZŠ G. Bethlena charitatívny žiacky ples, ktorého cieľom bolo pomôcť žiačke 4. A triedy – Nine, ktorá sa ocitla v ťažkej životnej situácii, keďže mama jej na jeseň zomrela, otec o ňu nejaví záujem, a tak všetka starostlivosť o ňu zostala na pleciach starej mamy, ktorá má nízky dôchodok. Výťažok z tomboly bol určený práve tejto žiačke. Žiaci boli mimoriadne štedrí a osud Ninky im nebol ľahostajný, keďže sme mohli starej mame slávnostne odovzdať päťsto eur, ktoré sa takouto formou podarilo nazbierať. Vďaka tejto akcii sme žiakov viedli k empatii a prosociálnemu správaniu a sme na všetkých, ktorí prispeli na dobrú vec, právom pyšní.

List napísal a skutok vykonal kolektív žiakov – členovia školského parlamentu, v šk. roku 2019/2020, žiaci 5. – 9. triedy, ZŠ G. Bethlena 41, Nové Zámky




V kategórii: List E - Škatuľa nádeje pre Afriku

Pán riaditeľ našej školy sa už dlhšie snažil o to, aby sme sa ako škola mohli zapojiť do pomoci africkým deťom. To sa mu napokon podarilo cez milú lekárku Moniku, ktorá pracuje na klinike v hlavnom meste Kene – Nairobi. Popri vybavovaní organizačných záležitostí sme začali oboznamovať deti s týmto projektom. Deti s empatiou počúvali o tom, v akých podmienkach žijú ich rovesníci v Afrike, kládli nám veľa otázok a samy postupne začali prichádzať s nápadmi, čo všetko by im mohli darovať. To, čo som videla v priebehu nasledujúcich týždňov, ma ohromilo. Deti prinášali fixky, gumy, perá, peračníky, farbičky či iné pomôcky v takom množstve, že sme pre ne museli vyčleniť veľkú škatuľu. Väčšina z nich darovala úplne nové veci a niektorí aj drobnú hotovosť. Pomôcky boli dopravené do školy v najväčšom slume v Nairobi, ktorú navštevuje okolo tisícpäťsto detí. Naše deti sa veľmi potešili, keď nám Monika poslala fotky tamojších školákov, ktorí už pomôcky začali používať. Empatia, záujem a štedrosť našich žiakov ma presvedčili o tom, že majú naozaj otvorené srdiečka a že im nie je ľahostajný osud ich rovesníkov na druhej strane zemegule, aj napriek tomu, že ich osobne nepoznajú.

List napísala Mgr. Katarína Furdáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020, žiaci ZŠ s MŠ M. Hella, Štiavnické Bane 128




Partneri projektu

Strategický partner:
nadacia-orange2
Generálny partner:
Autocont
Mediálny partner:
nadaciaorange

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2020. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka