Pomoc v rodine

V kategórii: List A - Richard pomáha starým rodičom

Jedného dňa sme s maminkou prišli na chatu za našimi starými rodičmi. Starká varila obed a starký kosil záhradu. Išiel som za starkým, či nepotrebuje s niečím pomôcť. Povedal, že nie, ale ja som chcel veľmi kosiť záhradu, tak som začal starkého prosiť a prosiť, a prosiť. Nakoniec mi to dovolil, ale najprv mi ukázal, ako sa to robí. Starký mi povedal, aby som mu pokosil celú záhradu a aby som si neublížil. A tak som začal kosiť, aj keď mi to zo začiatku nešlo, ale potom som zistil, ako na to. Kosenie záhrady mi potom išlo od ruky. Kosil som okolo stromov, záhradky s kvetmi, okolo jahôd, ríbezlí a okolo malín. Ani som sa nenazdal a skosil som polovicu záhrady. Povedal som si, že by som mohol dokosiť aj tú druhú polovicu záhrady. Keď som záhradu pokosil, tak som sa išiel pochváliť svojim starým rodičom a maminke. Pochválili ma, že som im tak skvelo pomohol. V lete sme išli so starkými na našu chatu oberať čerešne. Najskôr som išiel starkému pomôcť rozkúriť v šporáku, aby starká mohla uvariť obed. So starkým bežne rozkurujem v šporáku a chystám ho na ďalšie kúrenie. Rozkúril som a starký išiel zatiaľ vytiahnuť rebrík, aby sme mohli oberať tie čerešne. Starký oprel rebrík o strom a povedal mi: „Choď už teda oberať tie čerešne, keď tak veľmi chceš, ale dávaj si pozor, aby si nepolámal konáre.“ Tak sme začali spolu oberať čerešne. A tak som začal loziť po strome a zbierať sladučké čerešničky. Vyliezol som všade, kde sa len dalo. Vyliezol som aj na veľmi tenký konár a mohol som spadnúť, ale čo by som neurobil, aby som niekomu pomohol. Asi za polhodinku som starkému povedal: „Aha, starký, už mám polovicu vedierka!“ Starký sa len na mňa usmial, akého má on dobrého pomocníka. A tak som doplnil aj druhú polovicu vedierka. Vzali sme druhé, tretie, štvrté, až som naplnil aj posledné piate vedierko. Potom sme išli odložiť čerešne do pivnice, aby sme ich na ďalší deň mohli zavariť do pohárikov. Ten deň som si veľmi užil a tešil som sa na ďalší, pretože som mohol znovu pomáhať mojim starým rodičom.

List napísal a skutok vykonal Richard Kavacký, v šk. roku 2019/2020, žiak 5. triedy, ZŠ Dr. Janského 2, Žiar nad Hronom

V kategórii: List B - Theo zabezpečil pomoc bratovi, ktorý si zlomil ruku

Bolo to dávnejšie. S mojím mladším bratom sme sa hrali doma. Naháňali sme sa, bola to zábava. Zrazu sa môj brat Taylor potkol. Padal a keď sa chcel zachytiť rukami, nabúral do steny. Spadol nešťastne a začal veľmi silno plakať. Veľmi som sa zľakol toho, čo sa mu stalo. Rýchlo som pribehol k nemu a chcel mu pomôcť. Pýtal som sa ho: „Čo ťa bolí, Taylor?“ Neodpovedal a ešte viac sa rozplakal. Všimol som si však, že mi nedovolil dotknúť sa jeho ruky. Nevedel som, ako mu pomôcť. Mal som veľký strach z toho, čo na to povedia rodičia. Rozhodol som sa však rýchlo. Napriek mojim obavám som bežal po rodičov. Rodičia videli, že ruka nevyzerá dobre. Znehybnili mu ju a odviezli ho do nemocnice. V nemocnici sa zlomenina potvrdila. Odvtedy sme s bratom dávali väčší pozor, keď sme sa spolu hrali.

List napísal a skutok vykonal Theo Tremko, v šk. roku 2019/2020, žiak 5. triedy, ZŠ Družicová 4, Košice

V kategórii: List C - Kristínka pomáha malému bratovi

Volám sa Kristína Pokošová, mám trinásť rokov a chodím do ŠZŠ vo Svite. Momentálne bývam v detskom domove aj s mojimi dvoma bratmi a jednou sestrou. Brat je ešte maličký, má štyri roky, a volá sa Filip. Potrebuje ešte veľa pomoci. Ja mu stále pomáham. Ráno, poobede aj večer. Ráno ho umývam, poobliekam, urobím mu raňajky a čaj. Poobede idem po neho do škôlky, povyzliekam ho do starých vecí a potom sa spolu hráme. A večer ho dávam do pyžama, umyjem mu zuby a dávam ho spať. Dúfam, že sa skoro dostaneme domov a pomôže mu aj mama.

List napísala a skutok vykonala Kristína Pokošová, v šk. roku 2019/2020, žiačka 5. triedy, ŠZŠ Mierová 166/171, Svit

V kategórii: List D - Sarah Nelly pomáhala babičke počas karantény

U nás aj vo svete zavládla hrozná choroba s názvom COVID-19. Do rizikovej skupiny, ktorá mohla podľahnúť tomuto vírusu, patrili naši starí rodičia. Veľmi sme sa o nich báli, a preto sme robili všetko preto, aby sme sa tomu nevystavovali. Veľa ľudí nosilo nákupy a iné veci, aby oni nemuseli ísť do obchodov a nákupných centier. Preto sme ani my neboli výnimkou. Okrem toho, že sme babke nosili nákupy, tak sme s ňou trávili aj čas, aby nebola sama, a tiež sme boli jej psychickou podporou v tejto náročnej situácii. Robili sme to najmä preto, aby nebola osamelá a aby vedela, že je tu niekto taký, kto ju má rád. Cez víkendy sme k nej chodili prespať a potom ona prišla k nám domov. My sme robili len to, čo si zaslúžila. Veď ona nás vedela potešiť, rozosmiať a zmieriť, keď sme sa s bratom pohádali. A hlavne preto sme ju mali nadovšetko radi. Viem, že som nikomu nezachránila život a ani nijako nepomohla planéte, ale pomohla som svojej rodine. A myslím si, že by to urobil každý dobrý človek nablízku.

List napísala a skutok vykonala Sarah Nelly Švedová, v šk. roku 2019/2020, žiačka 5. triedy, ZŠ Staničná 13, Košice