Tel.: +421 907 797 236

Pomoc rovesníkom


Pomoc rovesníkom

Ďakujeme Teatro Colorato v Bratislave za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehovĎakujeme Teatro Colorato v Bratislave
za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehov.


V kategórii: List A - Boris je kamarát, pomocník, spoločník pre svojho spolužiaka

Už sedem rokov je Miško žiakom našej školy. Práve úspešne skončil siedmy ročník. Poviete si: ,, Nič výnimočné." Ale my sedem rokov sledujeme jeho boj so svalovou dystrofiou. Sedem rokov sme svedkami boja, snaženia sa o to, aby bol súčasťou normálneho detského kolektívu, aby zvládol to, čo zdravé deti pokladajú za samozrejmé. Pre Miška to samozrejmé nie je. Každý deň, každým krokom, každým pohybom, musí najskôr prekonať sám seba a až potom príde vytúžený pohyb či krok. Pri Miškovi nie je možné nevšimnúť ešte jednu postavu. Jeho tieň, jeho kamaráta, pomocníka, jeho druhé nohy a ruky - Borisa Černáka. Práve Boris je ten, na ktorého chceme upozorniť. Boris dodáva Miškovým svalom silu. Každý deň Boris čaká, kedy Miška rodičia dovezú na vyučovanie, pomôže mu z auta, odprevadí do šatne, odnesie tašku do triedy. Na každom schode kontroluje ,,situáciu", či Miškovo trápenie na schodoch nevidí neželané oko. Počas vyučovania nevidíte vernejších spoločníkov. Všetko robia spolu. Hlavne teda Boris robí množstvo vecí aj za Miška. Prinesie, donesie, obslúži, zdvihne ho zo stoličky, odprevadí do odbornej učebne. A po vyučovaní ho opäť ,,vráti" rodičom. Kvôli Borisovi Miško chodí do školy rád. Nehanbí sa za to, že nemôže utekať či len rýchlo zbehnúť po schodoch. Miško mal možnosť prestúpiť na školu, ktorá má bezbariérový prístup a je aj bližšie k jeho domovu. Aj napriek všetkých prekážkam chce školu dokončiť so svojimi spolužiakmi, ktorých pozná od prvej triedy, niektorých aj od škôlky. Naša škola má dve trojposchodové schodištia bez výťahu či posuvnej plošiny. Ale my máme Borisa! - Úprimné a dobré srdce, ktoré bije za dvoch.

Mgr. Vladimíra Filippová - pedagogička , skutok vykonal Boris Černák, v šk. roku 2020/2021 žiak 7. triedy, ZŠ Klačno 4/2201, Ružomberok




V kategórii: List B - Daniela pomohla spolužiačke, ktorú šikanovali

Chystala som sa ísť domov zo školy. Zrazu som si spomenula, že mám počkať moju najlepšiu kamarátku. Sadla som si teda do šatne na lavičku a všimla som si, ako moja kamarátka utišuje spolužiačku. Prišla som k nim a spýtala som sa, že čo sa stalo. Spolužiačka Sára mi to nechcela povedať, ani po dlhom naliehaní a tak sa ozvala kamarátka a povedala mi, že ju iná spolužiačka šikanuje. Hneď som sa zaujímala o to, že ako ju šikanuje a prečo ju vlastne šikanuje. Všetko mi povedala. Hneď som sa jej opýtala: „ Povedala si to triednej?“ Jej odpoveď ma neprekvapila. „Bojím sa jej to povedať. Veď je to moja najlepšia kamarátka a nechcem ju zradiť.“ Nakoniec so mnou súhlasila. Triednej som to mohla povedať ja. Podarilo sa mi ju utíšiť a potom sme sa spoločne zasmiali. Keď prišla moja najlepšia kamarátka, išli sme spolu do knižnice. Vybrali sme si knihy a šli sme ešte do triedy čakať na krúžok. Nanešťastie aj s tou „šikanérkou.“ S kamarátkou som sa išla prejsť po škole a povedala som jej všetko čo mi kamarátka povedala v šatni. Dohodli sme sa, že na druhý deň pôjdeme za triednou, aby sa to pokúsila vyriešiť. O chvíľu sme sa vrátili do triedy kde nás čakala „šikanérka.“ Mala som podozrenie, že nás asi počúvala lebo hneď ako sme prišli do triedy na nás vyvalila to tajomstvo čo jej povedala Sára. Zhlboka som sa nadýchla a začala som jej rozprávať jej tajomstvo o ktorom si myslela, že ho nikto nevie. Zo začiatku to popierala ale ja som ju odhalila. Červenala sa a to robila vždy, keď klamala alebo sa hanbila. Fakt som ju nemohla zniesť a odišla som do šatne. Moja najlepšia kamarátka utekala za mnou. Začínal sa nám krúžok a tak som na chvíľu zabudla na to, čo som sa dozvedela. Po krúžku som sa z mojou najlepšou kamarátkou ešte zastavila na zmrzline a tam sme to ešte raz poriadne prebrali. Na druhý deň ráno po príchode do školy som utekala za triednou učiteľkou. Povedala som jej všetko, čo som sa dozvedela v šatni. Triedna povedala, že to bude riešiť. Mala som zo seba dobrý pocit. Vôbec som sa nebála toho, čo bude nasledovať, lebo som bola presvedčená o tom, že som spravila dobrú vec.

List napísala a skutok vykonala Daniela Pisarčíková, v šk.roku 2020/2021 žiačka 6.triedy, ZŠ s MŠ Oravské Veselé 377




V kategórii: List C - Mathias sa zastal svojho spolužiaka, keď mu robili žiaci zle

Dobrý deň, volám sa Miško Mráz a práve som skončil 6. ročník základnej školy. Píšem Vám o mojom veľmi dobrom kamarátovi a spolužiakovi Mathiasovi Padoanovi. Chcel by som Mathiasa navrhnúť na ocenenie Detský čin roka, lebo mi veľmi pomohol. A ako to celé bolo? V triede nie som veľmi populárny a často sa mi spolužiaci vysmievajú. Učím sa veľmi dobre a zaujíma ma veľmi veľa vecí, a som trošku iný. Mám dve ruky aj dve nohy, a hlavu na krku, ale spolužiakom často prekáža, že sa stále vypytujem a asi aj preto mi robia zle. Najviac mi prekáža, keď zakazujú mojim kamarátom sa so mnou kamarátiť a vysmievajú sa z mojej mamy. Často mi hovoria, že som gay. Pani riaditeľka aj viaceré triedne učiteľky sa snažili deťom vysvetliť, že sa tak nemajú správať. Ale nemal som pocit, že dospelí chápu, ako veľmi tým trpím. Na konci tohto školského roka sa situácia veľmi vyhrotila a spolužiačka na vyučovacej hodine napísala, že ma najviac neznáša. Druhý spolužiak vyzval triedu, aby začali tlieskať a časť spolužiakov sa pridala potleskom. Ja som v škole v ten deň nebol. A toto je len jedna takáto príhoda. Mathiasovi sa to nepáčilo a ako jediný mal odvahu a začal sa o tom rozprávať s dospelými. Vďaka jeho odvahe mi uverila aj pani riaditeľka a začala situáciu riešiť. Ďakujem Matimu, že prekonal svoj strach a zastal sa ma. 

List napísal Michael Mráz,  skutok vykonal Mathias Padoan, v šk. roku 2020/2021 žiaci 6. triedy, ZŠ Sekule 119




V kategórii: List D - Žiaci pomáhajú veľkej bojovníčke Vaneske

Začal sa školský rok. Bol vlastne ako každý iný, a predsa sa v niečom líšil. Dozvedeli sme sa smutnú správu o našej spolužiačke Vaneske. Je to útle, tiché rómske dievča s veľkými očami a krásnymi dlhými vlasmi. Bola veľmi chorá. Po dlhých vyšetreniach jej zistili nádor v mozgu. 14. 12. 2020 ju v Bratislave operovali jedenásť hodín. Operácia sa podarila a my sme rozmýšľali, ako jej pomôcť a dať vedieť, že sme tu pre ňu stále. Bola veľmi slabá a potrebovala čas na zotavenie. Nemohla sa zúčastňovať na dištančnom vzdelávaní, keďže po operácii sa jej výrazne zhoršil zrak, vlastne takmer vôbec nevidí. Preto sme jej pomáhali, posielali úlohy, ale aj darčeky, aby sa trochu rozveselila, potešila... Aj keď je veľmi snaživá a postupne sme sa aj vďaka jej sestre, ktorá jej pomáha, videli na zoome a snažila sa aspoň počúvaním pripojiť k nám a učiť sa. Aj teraz jej v škole pomáhame kto, ako vie: s učením, odprevadíme ju na toaletu, nosíme tašku, zoberieme ju poprechádzať sa po chodbe, ba dokonca sme ju zobrali na maličký výlet – mali sme hodinu dejepisu a pani učiteľka nás zobrala na naše historické námestie a potom sme šli na zmrzlinu, lebo sme všetci chceli urobiť Vaneske radosť. Vie, že nám môže kedykoľvek napísať, zavolať a my sme sa dohodli, že jej budeme pomáhať, až kým opäť nebude úplne zdravá, nech to trvá, ako dlho chce. Sme tu pre ňu každý deň a odmenou je nám jej občasný úsmev i žmurknutie jej veľkými očami.

List napísala Veronika Plavnická, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2020/2021, žiaci 5. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa




V kategórii: List E - Leon pomohol zranenému chlapcovi

Dňa 16. 6. 2021 sa žiak 4. B Leon Daniel stal svedkom ťažkého úrazu mladého chlapca. Na cyklotrase smerom od Adamovských jazier počuli s babkou už z diaľky veľký krik. Na zemi ležal mladý chlapec s otvorenou zlomeninou. Úraz si spôsobil pri zostupovaní zo skejtbordu. Leon s babkou a mladším bratom Viktorom zachovali duchaprítomnosť a mladému chlapcovi Erikovi do príchodu záchranárov pomáhali. Leonova babka chladila chlapcovu hlavu vodou a upokojovala zraneného chlapca a jeho sesternicu, ktorá bola v šoku. Leon svojou šiltovkou odháňal od zraneného komáre a muchy, aby sa mu do rany nezaniesla infekcia. Po príchode záchranárov jeho pomoc neskončila. Záchranári Leona požiadali o držanie infúzie, pokiaľ zranenému poskytovali prvú pomoc. Štvrták Leon bol ochotný pomôcť aj v tejto chvíli. Po ošetrení sa vyjadril: „Babi, mám hrejivý pocit, že som mohol pomôcť.“ Neviem, koľko detí, hoci za prítomnosti babky, by sa takto zachovalo. Pre mňa a našu triedu 4. B je Leon ozajstný hrdina, povedala triedna učiteľka Žaneta Valachovičová.

List napísala Mgr. et Mgr. Žaneta Valachovičová – triedna učiteľka, skutok vykonal Leon Daniel, v šk. roku 2020/2021 žiak 4.triedy,  ZŠ s MŠ Pionierska 697, Gbely




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Generálny partner:
Autocont
Mediálny partner:
nadaciaorange

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2021. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka