Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Pomoc v rodine


Pomoc v rodine

Ďakujeme Teatro Colorato v Bratislave za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehovĎakujeme Teatro Colorato v Bratislave
za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehov.


V kategórii: List A - Sophia a Michaela pomáhajú mame pri liečbe

Píšem vám ako rozvedená matka štyroch detí. Dve sú už dospelé a dve maloleté. Všetky štyri deti si veľmi pomáhajú a stoja pri sebe. Ale keďže sa jedná o detský čin roka, budem písať o malých deťoch – o Sophinke a Miške. Ako som spomenula, obe pomáhajú s domácimi prácami, ale najmä mi pomáhajú teraz, keď sama nemám odvahu.... Som po náročnej operácii a zároveň po embólii pľúc. Diagnóza, ktorá je priam ideálnym strašidlom. No ešte väčším strašidlom sú injekcie, ktoré si musím pichať dvakrát denne. Už ma bolí len samotný pohľad na ihlu. A musím ich brať dlhodobo – okrem liekov na srdce a tlak. Obe dievčence, keď videli bolesť v mojich očiach, vediac, že si musím pichať injekcie, lebo len to je záchranou môjho života, sa podujali mi to uľahčiť. Poprosili ma, aby som im ukázala, ako sa pichajú injekcie do brucha. Ukázala som im to. Odvtedy mi pichajú denne dvakrát práve moje malé „záchranárky“ a dozerajú aj na to, či mi „nelieta“ tlak. A keď mi je aj zle, hneď mi dávajú lieky a dávajú na mňa pozor. Viem, že je veľa iných detských činov, ktoré treba zviditeľniť, ale pre mňa sú veľkými hrdinkami práve moje dievčence, ktoré aj napriek všetkému, čo prežili, sú plné života a som rada, že majú dobré a úprimné srdiečko, chcú každému pomôcť a pre mňa sú momentálne najväčšími hrdinkami. Ich silná vôľa a snaha mi pomôcť prekonať chorobu, sú pre mňa veľkou inšpiráciou, prečo bojovať a nevzdať to.

List napísala Adriana Kvasňovská – matka, skutok vykonali Sophia a Michaela Kvasňovské, v šk. roku 2020/2021, žiačky 5. a 6. triedy, ZŠ Tulipánova 1, Nitra




V kategórii: List B - Samko pomáha so starostlivosťou o chorú sestričku

Samko má dvanásť rokov. Keď mal šesť rokov, narodila sa mu predčasne sestrička z dvojičiek. Bohužiaľ, druhá zomrela. Už vtedy to ťažko znášal a modlil sa, aby malá bojovníčka zabojovala aj napriek zlým prognózam a diagnózam. Veľmi sa zaujímal o jej zdravotný stav. A my sme sa s ním rozprávali na rovinu, že môže byť aj inak obdarená. Keď sme prišli z nemocnice po pätnástich týždňoch domov, bol šťastný a aj napriek jeho veku sa snažil byť nápomocný. Doniesť mliečko, odniesť plienku, pomôcť ošetriť... V noci sa zobudil na každé zamrnčanie svojej sestry a bol pri nej, kým som chystala mlieko. Aj napriek tomu, že manžel chodí na týždňovky a sme doma samy, nikdy nepovedal, že prečo musí urobiť niečo, o čo ho požiadam. Svoje povinnosti v škole si plní, je dobrý žiak, chodí do speváckeho zboru i folklórneho súboru, naučil sa hrať na heligónku. Samko je aj napriek inak obdarenej sestričke Eliške úctivý k starším ľuďom a rád im pomáha. Cez zimu nemal problém ísť von a odhŕňať sneh spred vchodu, za čo od susedy dostal sladkú odmenu. Na Vianoce chodí susedom vinšovať a zahrať koledy a na Veľkú noc susedy obdariť peknou pesničkou a voňavkou. Vždy, keď dostane nejaké euro, venuje ho na rehabilitácie pre svoju sestričku. Niekedy mu príde ľúto, že prečo má inak obdarenú sestričku, že aj on by si s ňou pobehal alebo pobicykloval, alebo sa len tak ponaháňal po dvore. Aj napriek jej hendikepu sa vie s ňou pohrať, dať na ňu pozor, dať jej najesť a ona má najradšej, keď jej zahrá na heligónke a zaspieva. Toto je v mojich očiach môj hrdina.

List napísala Jaroslava Kemlágová - matka , skutok vykonal Samuel Kemlage, v šk. roku 2020/2021, žiak 5. triedy, ZŠ A.Vagača, Štúrova 12, Detva




V kategórii: List C - Dávid sa stará o svojho mladšieho bračeka

Dávid má dvanásť rokov, je najstarší z troch súrodencov. Mladší bratia majú päť rokov a tri roky. Žiaľ, náš najmladší Adam je postihnutý. Je neverbálny, treba ho kŕmiť, prebaľovať, starať sa o neho dvadsaťštyri hodín. Dávid mi s ním veľmi pomáha, sám od seba ho nakŕmi, dá mu napiť, dokonca ho aj prebalí. Starostlivosť o neho je náročná, ale Dávid mi pomáha sa o neho starať s radosťou. Skoro vždy, keď sa v noci zobudí, tak sa zobudí aj Dávid a chce sa o neho starať aj napriek tomu, že ráno vstáva do školy a bude nevyspatý, a nedá si v tomto povedať, aby jednoducho spal, že sa o neho postarám sama. Majú k sebe vybudovaný veľký citový vzťah. Adamko dokonca veľmi rád spáva s ním. Ja som vďačná, že mám takého syna, ktorý mi s ním pomáha, aj keď nemusí. Minule mi Dávid povedal niečo, čo má až rozplakalo: Mama, aj keď tu nebudeš s nami navždy, neboj sa, ja sa o Adamka postarám, keď vyrastiem, a bude bývať so mnou. Ja ho nenechám len tak.

List napísala Denisa Alexandrová - matka, skutok vykonal Dávid Tompoš, v šk. roku 2020/2021, žiak 5. triedy, ZŠ Mierová 134, Svit




V kategórii: List D - Miška s láskou pomáhala doopatrovať chorého otca

Miška bola obyčajné jedenásťročné dievčatko, keď v jej živote nastal zlom. Jej ockovi zistili rakovinu. Napriek nastupujúcej puberte a zistenej chorobe (tetánii) sa z celej sily snažila pomáhať ockovi aj maminke s malým bračekom. Strážila brata, pomáhala ockovi s nákupmi, kým maminka musela byť v práci, keďže ocko ostal doma na invalidnom dôchodku. Choroba ocka pokročila, ostal ležiaci a nikdy nezabudnem na ten večer, keď som si ju zavolala k sebe a opýtala sa jej, či dáme ocka do nemocnice alebo nám umrie doma. Jej reakcia: samozrejme, doma a my to zvládneme – mi vohnali slzy do očí. V posledných chvíľach mi pomáhala ocka polohovať, prebaľovať, umývať a strážila mladšieho brata, keď som potrebovala niečo vybaviť. Ocko dobojoval svoj boj 18. 12. 2020. Umrel tak, ako si predstavoval, doma, v prítomnosti tých, čo miloval. Miška mi bola oporou aj na pohrebe a na štedrovečerný stôl položila sviečku, aby ocko bol pri nás. Teraz pomáha s mladším bratom, vodí ho do škôlky, kým som ja v práci. Patrí jej veľké ďakujem a napriek tomu, že je v puberte, zvládla veci, ktoré by mali problém zvládnuť aj dospelí.

List napísala Ivana Krivušová – matka, skutok vykonala Michaela Krivušová, v šk. roku 2020/2021, žiačka 8. triedy, ZŠ L. Novomeského, Rúbanisko 2, Lučenec




V kategórii: List E - Veronika nahrádza svojim sestrám matku, počas jej choroby

Veronika je žiačkou 9. ročníka našej školy. Počas celej školskej dochádzky dosahuje dobré výsledky, bola vždy zodpovedná, svedomitá a ochotná pomôcť spolužiakom ale aj pri aktivitách školy. Spolu s dvoma malými sestrami, dvojičkami, ktoré majú 3 roky spolu s matkou žijú na sídlisku. Život tejto rodiny nie je jednoduchý pre žiadneho jej člena. Pred časom sa mama Veroniky Paulína dozvedela nepríjemnú správu. Jej zdravotný stav sa zhoršil, lekári hľadali príčinu, tak musí zo všetkých síl bojovať s rakovinou, podstupovať náročnú liečbu, chemoterapie. Po takýchto liečebných úkonoch sa necíti dobre a rolu druhej mamy v rodine preberá naša Veronika. Pomáha so starostlivosťou o dve malé trojročné sestry a stará sa o domácnosť. A naozaj to nie je jednoduché. Veď všetci vieme, aké náročné bolo tráviť čas doma počas pandemických opatrení, v karanténe a učiť sa online. Malé sestry nechodili do škôlky, starostlivosť o ne zostávala na staršiu sestru. Keď mohla, pomáhala aj babka, ktorá však sama má pokročilý vek a veľa zdravotných problémov. Veronika toto všetko zvládala. Pripravovala sa na monitory, prijímacie skúšky na strednú školu, učila sa online z domu, starala sa o maminu, malé sestry, rodinu a domácnosť. Veronika je pre mamu veľkou oporou v chorobe i počas liečby a zvládaní ťažkých chvíľ. Musela predčasne dospieť, stať sa oporou mame, veľkou staršou sestrou a spolu všetky bojujú za to, aby zdravie, smiech a radosť znovu prevládali v ich rodine.

List napísala PaedDr. Jana Brigantová – riaditeľka školy, skutok vykonala Veronika Herceghová, v šk. roku 2020/2021, žiačka 9. triedy, ZŠ SNP1484, SNP 1484/143, Považská Bystrica




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka