Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Záchrana ľudského života


Záchrana ľudského života

Ďakujeme Teatro Colorato v Bratislave za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehovĎakujeme Teatro Colorato v Bratislave
za poskytnutie priestoru na nahrávanie príbehov.


V kategórii: List A - Emke sa rozbehli nohy samy od seba, zachránila tým život

Stalo sa to 3. 7. 2021. Rodinná oslava prebiehala v plnom prúde. Pochádzam zo šesťčlennej rodiny – mama, otec a štyri sestry. Sama mám štyri deti a práve o mojej najstaršej deväťročnej Emke vám porozprávam príbeh. Príbeh plný hrdinstva a odvahy. Ako to už na rodinných oslavách býva, zábava je ich súčasťou. A kde inde by ste hľadali kopec detí v takom horúcom dni – ako pri bazéne. Lenže nie všetky deti majú možnosť denne navštevovať bazén a od útleho detstva sa učiť plávať. Naša rodina túto možnosť má, vďaka dedkovi Jojovi. Emka je v plávaní hotový borec. Ale na oslave sa nachádzalo aj šesťročné dievčatko Lenka, ktoré plávať nevedelo. Navyše, ako sme sa neskôr dozvedeli, je náchylná na prechladnutie, keďže prekonala zápal obličky v útlom veku. Lenka sa teda kúpať nemohla, ale ako dieťa ju to k vode napriek tomu lákalo. Keď sa nemohla kúpať, pobehovala aspoň v okolí bazéna a hádzala si doň nafukovacie hračky, ktoré si z neho vyberala. Väčšinou sa pri bazéne nachádzal aj niekto dospelý, ale ako to už býva, práve v tej chvíli sa tam nenachádzal nikto z nich. A čo osud nechcel, Lenka sa pri vyberaní hračiek pošmykla a padla do bazéna. Jediný, kto to videl, bola naša Emka. Neváhala ani na okamih a skočila za ňou. Ako bežala, vyzúvala topánky, oblečená skočila do bazéna s hĺbkou jeden a pol metra. Chytila Lenku pod pazuchy a tlačila ju smerom nahor, aby sa mohla nadýchnuť. Chytili sa obe okraja bazéna a Emka pomohla Lenke vyliezť. Stále sa tam ale nenachádzal nikto dospelý, a tak odviedla Lenku k dospelákom. Keď sme sa na nepozerali, nikto nechápal, prečo sú obe mokré. Lenka stále plakala zo šoku, ktorý zažila, a tak Emka vyrozprávala, čo sa stalo. Nechcem ani pomyslieť, čo by sa stalo, keby nebola v správny čas a na správnom mieste. Ale s istotou viem, že každý z nás si v tej chvíli vyčítal, prečo tam nebol. Mohlo sa to skončiť naozaj tragicky. Ale o tom tento príbeh nie je. Tento príbeh sa končí šťastným koncom a hrdinstvom odvážnej Emky. Keď som sa jej neskôr pýtala, ako ju napadlo za ňou skočiť, prečo nezavolala o pomoc niekoho z nás, odpovedala mi: „Ja neviem, maminka, keď som ju videla spadnúť do bazéna, moje nohy sa rozbehli samy od seba“ Tieto slová vo mne rezonujú denne. Sú plné samozrejmosti, spontánnosti a bezprostrednosti a v konečnom dôsledku aj hrdosti. Hrdosti rodičov na našu najstaršiu dcéru Emku, ktorá ani na sekundu nezaváhala, a tým zachránila ľudský život.

List napísala pani Meňhertová – matka, skutok vykonala Ema Meňhertová, v šk. roku 2020/2021, žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ Červený Hrádok 235 




V kategórii: List B - Kristína zachránila život neznámej panej

V jeden letný podvečer sa vybrala siedmačka Kristínka s kamarátkami na bicykloch k blízkemu rybníku. Rozprávali sa, smiali. Zrazu spozorovali pomaly kráčajúcu staršiu paniu. Spýtala sa ich, kadiaľ vedie cesta k miestnemu rybníku. Cestu jej ukázali a šli tiež rovnakým smerom. Keď stáli na hrádzi rybníka, stále mali vo výhľade spomínanú paniu, ktorá kráčala podozrivo pomaly a blížila sa k vyvýšenému miestu, stojacemu asi štyri metre nad hladinou vody. Približujúc sa zbadali, ako pani, oblečená vo veciach, skočila do vody. Dievčatá chceli odísť a ujsť z tohto miesta, no Kristínka si vyzula kolieskové korčule a bežala čo najbližšie k plávajúcej panej, ktorá v panike horko-ťažko plávala oblečená vo vode. Keď sa Kristínka pri-blížila, pani na ňu volala, nech jej povie, kde sa dá najlepšie utopiť. Kristínka jej povedala, aby plávala ku kraju, že tam to pôjde najlepšie. Keď sa pani priblížila k brehu, Kristínka jej podala ruku a rázne ju vyzvala, aby sa chytila a vyšla von. Pani počúvla, a keď ju Kristínka dotiahla na pevnú zem, pani odpadla od vyčerpania. Vtedy Kristínka zavolala políciu a zdravotnú po-moc. Policajti i záchranári, ktorí prišli, poskytli panej pomoc a zistili, že staršia pani bola dehydrovaná, pravdepodobne pod vplyvom liekov, ktoré ovplyvňovali jej konanie, nebola si vedomá toho, čo robí. Paniu následne hospitalizovali a jej dcéra so slzami v očiach ďakovala Kristínke, že jej zachránila matku, ktorá si zrejme vzala iné lieky alebo vyššiu dávku, a tak nevedela celkom, čo robí. Kristínka sa vo svojom mladom veku zachovala statočne a odvážne, keď ani chvíľu neváhala a ponúkla pomocnú ruku človeku, ktorý to potreboval, napriek tomu, že to bolo pre ňu nebezpečné. Konala s na jej vek výnimočnou rozvahou.

List napísala Zdenka Charbulová. obyvateľka a mamička z Budmeríc, skutok vykonala Kristína Belová , v šk. roku 2020/2021, žiačka 8. triedy, ZŠ s MŠ J. Rášu 430, Budmerice




V kategórii: List C - Marek privolal záchranku kamarátovi doštípanému sršňami

Marek je šikovný a skromný chlapec a keby nebolo ďakovného listu od záchranárov, asi by sme sa o jeho hrdinskom skutku ani nedozvedeli. Čo sa vlastne stalo? V jedno nedeľné jesenné popoludnie Marek trávil čas ako zvyčajne v prírode, v lese za dedinou, so svojím kamarátom Jankom. Pri bicyklovaní sa dostali až k poľovníckemu posedu, z ktorého je veľmi pekný výhľad na široké okolie. Okienka na posede boli zatvorené, ak chceli niečo vidieť, museli ich otvoriť. Posledné im dalo poriadne zabrať. Keď sa im konečne podarilo otvoriť aj to, začuli zvláštny zvuk. Boli to sršne. A vtedy si obaja chlapci uvedomili, že je zle. Vedeli, že musia urýchlene zísť z posedu. Striasajúc zo seba dotieravý hmyz, utekali dole a nejakým zázrakom sa im podarilo sršne striasť. Marek si vydýchol, no keď sa pozrel na Janka, ktorého tvár bola celá opuchnutá a ťažko dýchal, vyhodnotil situáciu ako dosť nebezpečnú a rozhodol sa zavolať na tiesňovú linku 112. Snažil sa do telefónu vysvetliť, čo sa im stalo, hlavne, že kamarát potrebuje pomoc, keďže už len ležal na zemi a veľmi ťažko dýchal. Dostal veľa otázok, na ktoré dokázal reagovať aj napriek tomu, že sám bol poštípaný a dosť to bolelo. Najťažšie preňho bolo však vysvetliť, kde sa práve nachádzajú, keďže boli v lese. Nakoniec sa mu podarilo odoslať GPS súradnice a presne tak lokalizovať miesto udalosti. Po príchode záchranárov obidvom chlapcom poskytli prvú pomoc a previezli ich do nemocnice. Marek bol veľmi rád, že nakoniec všetko dobre dopadlo, i keď v lese pociťoval veľké obavy – hlavne o kamaráta. Z listu od pána záchranára sme sa dozvedeli, že aktívna spolupráca svedkov udalostí vyžadujúcich výjazd posádky je stále výnimočná, a preto si vysoko cenia Marekov čin, ktorý dávajú jeho spolužiakom za príklad.

Mgr. Andrea Meňušová – pedagogička, skutok vykonal Marek Gerthofer, v šk. roku 2020/2021, žiak 8. triedy, ZŠ Pri Podlužianke 6, Levice




V kategórii: List D - Ondrej a Marko zachránili život neznámej panej v lese

Bol slnečný januárový deň. Ja a môj bratranec Marko sme sa vybrali prejsť do neďalekého lesa. Na lúke pri poli sme našli poľovnícky posed. Vyšli sme naň. Pozerali sme sa na mesto a na cestu, ktorou sme prišli. Veľmi sa nám ten výhľad páčil. No keď sme sa pozreli iným smerom, uvideli sme v diaľke ležať nejakú osobu. Rýchlo sme sa rozbehli zistiť, čo sa jej stalo. Prišli sme k nej. Bola to nejaká staršia pani. Zdala sa nám povedomá. Pýtali sme sa jej, čo sa jej stalo a ako sa volá. Aj nám odpovedala, no nič sme jej nerozumeli. Vedeli sme, že jej treba pomôcť. Dal som jej pod hlavu svoju bundu a rozbehli sme sa privolať pomoc. Utekali sme na najbližšie sídlisko. Mali sme šťastie, lebo hneď sme stretli jednu paniu, ktorej sme vysvetlili, čo sa stalo. Pani rýchlo zavolala záchranku a hasičov. RZP nevedela svojím autom k ležiacej panej vyjsť, lebo bol zlý terén. Museli tam vyjsť hasiči na štvorkolke a ja som im išiel ukázať cestu. Paniu zviezli k záchranárom a tí ju odviezli do nemocnice. Až keď sa všetko skončilo, uvedomil som si, že tá pani je moja suseda. Večer k nám prišli jej príbuzní a poďakovali sa mne aj Markovi za to, že sme zachránili ich maminku, lebo zachrániť život je najviac. Zároveň sme sa dozvedeli, že išla na prechádzku a počas nej sa jej urobilo zle. Ale vďaka nášmu rýchlemu a zodpovednému rozhodnutiu sa všetko dobre skončilo. 

List napísali a skutok vykonali Ondrej Porubiak, žiak 6. B triedy, a Marko Sýkora, žiak 3. A triedy, v šk. roku 2020/2021, ZŠ Janka Francisciho Rimavského, Hnúšťa




V kategórii: List E - Martin daroval kostnú dreň svojmu bratovi

Rodina môjho žiaka Martina je päťčlenná, žijú v rodinnom dome, rodičia a traja synovia (Martin, Oliver a najmenší Richard). Martin je žiakom 3. A triedy. Malý Riško sa narodil 8. 10. 2020, prvé tri mesiace sa javil ako zdravé dieťa. Pred preventívnou prehliadkou dostal Riško teplotu a zvracal. 12. 1. 2021 boli na prehliadke, kde matka popísala predchádzajúce problémy a pani doktorka ho odporučila na kontrolu krvného obrazu. Mal veľmi zlé výsledky, málo červených aj bielych krviniek a doštičiek – kritické hodnoty. Okamžite ho previezli do Košíc na JIS, kde lekársky tím hľadal aj možnú príčinu. Mali podozrenie na ťažký kombinovaný imunodeficit, ale tu potrebovali genetiku dieťaťa a jeho súrodencov, ktorí museli prísť na odber vzoriek za bračekom do nemocnice v Košiciach, aby aj u nich vylúčili alebo potvrdili podozrenie na túto chorobu genetického pôvodu. Po potvrdení diagnózy stanovili, že jedinou možnosťou je transplantácia kostnej drene. Potrebovali vhodného darcu a vhodnými boli obidvaja súrodenci, ale najstarší brat Martin v minulosti prekonal CMV vírus, ktorý by najviac ohrozoval malého Riška. Preto bol Martin vybratý za darcu. Rodičia mu vysvetlili všetky informácie okolo darovania. V nemocnici bol oboznámený s celým procesom transplantácie a so všetkým, čo sa s ním bude diať, a prečo to vlastne podstúpi. Aj napriek tomu, že nebolo isté, či to Riškov organizmus prijme a či mu to pomôže, Martin neváhal a súhlasil s odberom, lebo chcel pomôcť mladšiemu súrodencovi. 7. 4. 2021 boli Riško s mamkou prevezení do Národného ústavu detských chorôb v Bratislave na transplantačnú jednotku kostnej drene, kde prebiehala intenzívna príprava na transplantáciu kostnej drene. Martin za nimi prišiel 12. 5. 2021 s ockom, naplánovaný odber mal na 17. 5., ale dostal teplotu, zvracal. Nakoniec sa odber uskutočnil 24. 5. 2021, kde mu v celkovej anestézii odobrali z bedrových kostí 3,5 dl kostnej drene. Po úprave kostnej drene ju ako transfúziu podali bračekovi Riškovi, ktorému sa následne zmenila krvná skupina po staršom bračekovi a darcovi Martinovi. Po transfúzii mal Riško komplikácie, dva týždne nejedol, zvracal, mal teplotu a kožné prejavy. Následne sa jeho stav zlepšil a 20. 6. 2021 bol odpojený od infúzií a prešiel na liečbu antibiotikami v tabletovej forme. Malý Riško sa po ukončení nemocničnej liečby v Bratislave zotavuje v domácej liečbe, kde sa oňho stará mamka a pomáha jej celá rodina. Aj napriek tomu, že Martin vynechal skoro tri týždne zo školskej dochádzky, zvládol všetko učivo a na konci roka mal jeden z najlepších prospechov v triede. Vzhľadom na to, že počas Riškovej hospitalizácie bol doma iba s ockom a s mamkou, komunikoval iba prostredníctvom internetu, statočne sa vyrovnal s danou situáciou, svojou aktivitou podporoval činnosť rodiny a šľachetným gestom dokázal zachrániť svojho bračeka. Veríme, že to bude úspešné a že už nenastanú žiadne komplikácie v Riškovej rekonvalescencii. 

List napísal Mgr. Radoslav Duda – pedagóg,  skutok vykonal Martin Klembara, v šk. roku 2020/2021, žiak 3. triedy, ZŠ s MŠ Brezovica 60, Brazovica nad Torysou 




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2024. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka