Dobrý čin na nete

V kategórii: List A - Natália vyrába náramky, predáva cez sociálnu sieť na podporu psieho útulku

Rada by som prihlásila dcéru s jej príbehom. Keď mala sedem rokov, dostala na Vianoce sadu na výrobu korálikov, a tam sa to celé začalo. Dostala nápad, že bude vyrábať náramky, aby mohla vyzbierať peniažky pre psí útulok. Spočiatku chodila s krabičkou s náramkami po ulici... Neskôr začala o svojej myšlienke rozprávať tetám predavačkám v obchode, oslovovala susedov, ale málokto prispel. Tak nakoniec sme využili silu sociálnych sietí, kde sa jej podarilo vyzbierať peniažky na kúpu jedla a stielok pre psíkov do útulku. Posielam odkaz, kde Natálka odovzdala jedlo a potrebné veci pre psíkov. https://m.facebook.com/malafarmaKE/photos/a.2756191971302641/2757506437837861/?type=3&source=54

List napísala Viktória Svobodová – matka, skutok vykonala Natália Svobodová, v šk. roku 2021/2022, žiačka 2. triedy, SSŠ Human, Starozagorská 8, Košice

V kategórii: List B - Tretiaci pripravili videoklip pre chorého spolužiaka

Filipko je žiakom ZŠ Andreja Kmeťa v Leviciach. Po „kovidovom" druhom ročníku sme sa tešili, že aspoň prvý stupeň sa bude môcť vzdelávať prezenčne. No netešili sme sa dlho. Prišiel október, Filipko začal kašľať a pridali sa bolesti bruška... Nasledovali vyšetrenia, operácia a v januári slová, ktoré nikto z nás nechcel počuť. Hodgkinov lymfóm, chemoterapia... Zo dňa na deň sme nastúpili do nemocnice a začali onkoliečbu. Všetko sa zrazu zmenilo. Filipko nemohol chodiť do školy ani medzi ľudí, lebo mal oslabenú imunitu. A prišiel aj o vlásky. Ani šiltovka s Messiho podpisom nepomohla. Bolo to ťažké obdobie. Hoci ho zvládal veľmi statočne, samozrejme, že prišli aj otázky... Mami, prečo ja? Mami, kedy mi narastú vlásky? Mami, kedy budem môcť ísť zase do školy? Otázky, na ktoré nikto nevedel vtedy odpovedať. Filipkovi veľmi chýbali spolužiaci a škola. Nech sa rodič akokoľvek snaží, spoločnosť detí, rovesníkov nič nedokáže nahradiť. A vedel to aj pán učiteľ Ervín Szalma, Filipkov triedny. Po celý čas zostal s nami v kontakte. Cez vyučovanie spolu s deťmi nám cez messenger zavolali do nemocnice. V telefóne sa objavilo 23 usmiatych tváričiek detí a každé z nich chcelo Fifkovi povedať nejaký odkaz. Jeho oči sa rozžiarili od radosti. Po tých mojich sa kotúľali slzy dojatia. Takto nám vždy, keď sa dalo, spríjemňovali chvíle telefonátmi, fotkami a krásnymi pozdravmi. S prichádzajúcou jarou nás to čím ďalej viac ťahalo von. Filipkovi veľmi chýbal aj futbal, ktorý predtým hrával každý deň so spolužiakmi. Pán učiteľ ani tentokrát nezaháľal a vymyslel spoločný futbal na školskom dvore cez telesnú výchovu. Fifkove obavy z čiapky a čo na to deti sa veľmi rýchlo vytratili, keď ho spolužiaci zahrnuli obrázkami, ktoré mu nachystali... Fifo, nech si čím skôr zdravý, už sa na Teba tešíme, prajeme Ti skoré uzdravenie; Fifko, veľmi nám chýbaš!... Bola to plná obálka krásnych detských pozdravov a obrázkov. Dodnes visia v detskej izbe na nástenke. Záver školského roka priniesol aj záver liečby. Veľmi sme sa tešili, ale pre Filipka ešte ťažké dni nekončili. Nové vlásky rástli veľmi veľmi pomaly a v čiapke už bolo teplo. No zo školy prišiel opäť pozdrav, ktorý nám dodával silu a pripomenul Filipkovi, že spolužiaci na neho nezabudli. Tentokrát to bola krásna pesnička aj s videoklipom, ktorú zložila pani učiteľka Renátka Trungelová s deťmi na hodinách hudobnej výchovy a náboženstva. Bolo to ako krásna modlitba za Filipka. Jej slová hovoria za všetko... Náš Fifo, kamarát, takého každý chcel by mať, vždy pomôže, poradí, úsmevom Ťa pohladí. Máš ho rád a vieš, že má rád Teba, takého priateľa nik si len tak nedá... Nech Ťa anjel stráži, prosí trieda celá, už by Ťa tu, Fifo, pri nezbedách chcela. Pieseň pre Fifa – Máme sa radi a myslíme na svojich kamarátov je prezentovaná na You Tube. Pocity a dojatie z nej sa slovami opísať nedajú. Takéto čosi dokáže urobiť len ten, kto má naozaj rád. Ďakujeme, deti. Ďakujeme, pán učiteľ Ervín. Ďakujeme, Renátka. Ich prosba bola vyslyšaná. Fifko je zdravý a je opäť v škole. Každému dieťaťu na svete prajeme hlavne, aby bolo zdravé, šťastné a malo okolo seba takých spolužiakov a učiteľov ako náš Filipko.

List napísala Mgr. Marianna Sedliaková – pedagogička a Filipkova mama, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2021/2022, žiaci 3. A triedy, ZŠ Andreja Kmeťa, M. R. Štefánika 34, Levice

V kategórii: List C - Druháci podporovali spolužiaka v nemocnici cez videohovor

Píšem v mene druháčikov z Michaloviec. Sú to skvelá partia. Chlapci a dievčatá. Hoci sa pochytia, ale držia spolu, vedia odpúšťať, vedia sa vypočuť. V dnešnej dobe vzácnosť. Ale k veci. Tá ich spolupatričnosť, súdržnosť sa ukázala v tej chvíli, keď náš Števko musel do nemocnice. Vyberanie mandlí, žiadna sranda. Ešte posledný deň v škole sme ho povzbudzovali, podporovali a krásne sa lúčili. Hneď na ďalší deň sme sa dohodli, že mu každý napíše do nemocnice list, aby si čítaním krátil dlhé chvíle. No stihol nás v škole navštíviť ešte pred odchodom do nemocnice, preto sme mu listy osobne odovzdali. Od maminky sme sa dozvedeli, že ich čítal celou cestou. Boli vďační, že sa nezaoberal strachom. Operáciu zvládol hrdinsky. A hneď na ďalší deň, samozrejme, spolužiakov zaujímalo, ako sa náš Števko má. Ako to zistiť??? Zavolali sme mu. Videohovor sa nedal ukončiť. Radosť bola na oboch stranách. Ešte sme si takto párkrát zavolali, poklebetili, kým neprišiel domov, kde ho čakala ďalšia várka listov. Jednoduchý príbeh, nikoho sme nezachránili, ani aktívne nepomáhali. Jednoducho sme prejavili lásku, záujem, empatiu v ťažkej chvíli, darovali sme svoj čas. Určite sú silnejšie príbehy, tento bol ten náš. Bol plný čistej lásky a detskej úprimnosti v krátkom okamihu spoločného času.

List napísala Vladimíra Padová – pedagogička, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2021/2022, žiaci 2. triedy, ZŠ P. Horova, Kapt. Nálepku 16, Michalovce

V kategórii: List D - Filipko pletie čiapko-nákrčníky, predáva ich online a učí sa nové vzory na internete

Jeden novembrový víkend minulého roku sa Filipko (7 rokov) u sesterníc naučil pletenie prstami z uzlíkovej vlny. Ako prvé uplietol maminke krásny teplučký biely čiapko-nákrčník. Mamine sa nákrčník nesmierne páčil a Filipka pletenie tak chytilo, že pokračoval vo výrobe aj pre babky, tety, sesternice... S prichádzajúcim adventom sa doma, ako každý rok, rozprúdila debata o tom, kam a koľko z ušetrených peniažkov darujeme tým, ktorí ich potrebujú viac. Filipka vtedy napadlo, či by svoje čiapko-nákrčníky nemohol ponúknuť aj iným ľuďom za peniažky a tie potom darovať chorým detičkám. Skúsil sa teda najprv popýtať vo svojom okolí a, veru, objednávky začali pribúdať. Filipko ponechal výšku odmeny na dobrovoľnom uvážení záujemcov, iba odporúčanú cenu určil na 10 eur. Mamina mu pomohla s uverejnením jeho zámeru na internete a ohlas bol naozaj veľký. Fili sa však k tomu postavil mimoriadne zodpovedne a dojímavo svedomite. Každý deň po príchode zo školy si pozapisoval nové objednávky a vyrobil jeden či dva čiapko-nákrčníky. Ani raz nezahundral, neposťažoval sa, nepovedal nie... práve naopak, vytrvalo a húževnato vyrábal, občas mu pomohol stredný brácho (6 rokov), občas babka, mamina len balila a odosielala. Všetky vyzbierané peniažky zapisoval a odkladal do obálky. Pár dní pred Vianocami dokončil posledný 27. kus, plietol nepretržite 32 dní. Niektoré krásne zabalil ako vianočné darčeky pre rodinu a pani učiteľky a zárobok z predaných spočítal. Bez pár drobných sa mu podarilo vyzbierať úžasných 200 eur. V deň Vianoc ich teda s maminou, rozdelené na polovicu, poslali na účet 2 nadáciám pre choré detičky. Tu sa ale príbeh ešte nekončí... Dianím osudu sa totiž stalo, že ani nie 2 mesiace po Vianociach sa na oddelení, ktorému Filipko poslal časť peniažkov, úplne nečakane ocitol jeho ročný braček. Na klinike detskej onkológie na bratislavských Kramároch sa lieči dodnes, trávi tu s maminou veľa nekonečne dlhého času a Filipko ho chodí pravidelne navštevovať. Presne vidí, na čo sú použité a ako veľmi sú potrebné takto darované peniažky, a už teraz má plán. Postupne sa z internetu učí pliesť nové vzory, vytvára nové prototypy do svojej ponuky a, ako sám hovorí, len čo sa zase vonku ochladí a začne sa večer skôr stmievať, pustí sa opäť do pletenia. Za brácha a kamošov, ktorých si tu našiel.

List napísala Kristína Mázorová – matka, skutok vykonal Filip Mázor, v šk. roku 2021/2022, žiak 2. triedy, ZŠ s MŠ Hlavná 292/82, Viničné

V kategórii: List E - Žiaci pripravili privítacie video pre spolužiakov z Ukrajiny

Náš projekt začal, keď sme sa vrátili do školy po jarných prázdninách 2022. Pár dní pred odchodom začala vojna na Ukrajine a keď sme sa lúčili, nevedeli sme, aké to budú prázdniny a čo bude po nich. Nebezpečenstvo a bezradnosť v nás rezonovala. Krátko po vypuknutí vojny nás oslovili rodičia blízky komunite školy, rodičia detí v našej škole s otázkou, či by sme dokázali prichýliť ukrajinské deti u nás v škole. Kapacity sme mali naplnené, ale aj tak sme vnímali, že toto je príležitosť ako vyslať podporu smerom k Ukrajine. Vedeli sme, že naša silná stránka je vytvoriť podľa možností, čo najviac bezpečný prístav, útočisko pre deti a zároveň aj ich mamy, ktoré sa potrebovali zariadiť v novej situácii. Po viacerých konzultáciách ako na to, sme otvorili dve nové triedy pre ukrajinské deti - kde sme ich chceli postupne začleniť do školy, prostredia Bratislavy a Slovenska a neskôr integrovať k našim triedam. Prvý deň 14.3. sme v našich priestoroch privítali 26 detí a ich rodičov (mamy). Nevedeli sme predpokladať, ako to celé prebehne a keď sa naše narnijské deti pýtali, ako môžu privítať ukrajinské deti hľadali sme rôzne možnosti. Pán učiteľ náboženstva - Tomáš Barek vytvoril na hodinách náboženstva ôsmakom a deviatakom priestor premyslieť formu privítania. Deti sa rozhodli, že natočia videa. Počas 2 týždňov veľa googlili, aby sa o Ukrajine a aktuálnej situácii niečo dozvedeli, natáčali priestory školy, triedy, šatne aj svojich spolužiakov a cez google translator prekladali a vymýšľali, čo im chcú povedať. Jeden zo žiakov v spolupráci so svojou babkou - ukrajinkou preložil slovenské texty. Takto vzniklo niekoľko videí, ktoré potom pán učiteľ pospájal do jedného, a tak sme 14.3. pustili novým deťom privítanie od domácich. Finálnu verziu videa si môžete pozrieť na tomto linku https://narniapk-my.sharepoint.com/:v:/g/personal/podporavyucovania_narnia_sk/EZk93SWVYpxBlb-PNrqDri8BUSspTrc3RhMXqNosvm7oVg?e=9526lO Ukrajinské deti mali z videa veľkú radosť, pozerali si ho viackrát počas prvého týždňa a postupne sa s našimi žiakmi zoznámili a neskôr rozdelili do ich tried. Video nám všetkým zostalo v pamäti.

List napísal Tomáš Barek - pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov v šk. roku 2021/2022, žiaci 8L, 8E, 8V, 9A triedy, CZŠ Narnia, Beňadická 38,Bratislava