Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Pomoc rovesníkom


Pomoc rovesníkom

V kategórii: List A - Dominik je priateľom a veľkou oporou kamarátovi na invalidnom vozíku

Naša škola sa na prvý pohľad zdá ako každá iná, ničím výnimočná, jedna z mnohých základných škôl. Napriek tomu v našej škole už niekoľko rokov nesieme posolstvo vytvárať medzi deťmi to naozajstné puto, podporovať v nich empatiu, vzájomný rešpekt a hlavne pomáhať začleniť sa deťom, ktoré majú svoju vlastnú inakosť. A takéto silné puto sa podarilo vytvoriť medzi Maxíkom a Dominikom. Maxo je veselý, priateľský, vždy dobre naladený chalan, rozdávajúci úsmevy na každú stranu. Maxo je však predsa len trochu iný ako ostatné deti. Nemôže s nimi behať, skákať ani sa naháňať. Maxo je na invalidnom vozíku, ale aj napriek svojmu hendikepu nestráca zmysel pre humor, stále na sebe pracuje a má svoje sny. Maxo prišiel medzi zdravé deti plný obáv, ako ho prijmú. Našiel však spolupatričnosť, pomoc, podporu a dokonca najlepšieho kamaráta. Dominik od začiatku Maxovi pomáhal a nezostalo len pri pomoci. Čoskoro sa z nich stali veľmi dobrí kamaráti a toto kamarátske puto ich sprevádza až doteraz. Už to nie sú malí prváčikovia, ale pomaly veľkí siedmaci, ktorí si spoločne prechádzajú dobrým aj zlým. Dominik pomáha Maxovi v škole, ale aj mimo nej. Stal sa jeho verným priateľom, ktorý ho podrží v každej, aj tej neľahkej chvíli. V škole mu pomáha s presunom, s prípravou pomôcok, venuje sa mu počas prestávok, pomáha mu počas vyučovania. Nerobí to preto, žeby to bola jeho povinnosť, ale preto, že sám chce, a to je to najkrajšie. Ale aj keď sa za nimi zavrú dvere školy, kamaráti spolu trávia voľný čas ako všetky deti. Chodia spolu na zmrzlinu, na ihrisko, učia sa spolu doma. Možno Vám príde Dominik obyčajný, ale pre nás je to chlapec s veľkým srdcom, ktorý svojou dobrosrdečnosťou, pomocou, ale hlavne priateľstvom vyplnil nielen Maxovo, ale aj naše srdcia.

List napísala Zuzana Pajonk – pedagogička, skutok vykonal Dominik Tkáčik, v šk. roku 2021/2022, žiak 6. triedy, Súkromná základná škola, Mládežnícka 51, Banská Bystrica




V kategórii: List B - Mykhaylo Triasak, empatický hrdina Demitrovky, pomáha ukrajinským deťom

Takže Miško. Vynikajúci hokejista, tímový hráč, skvelý spolužiak či náš empatický hrdina. Je veľmi ľahké Miška opísať. Pri pomyslení naňho napadá mne i všetkým jeho spolužiakom naozaj veľa superlatívov. „Je to skvelý spolužiak“, „je s ním veľká zábava, stále sa usmieva a každému zlepšuje náladu“. Ja ich učím slovenčinu a etiku od piateho ročníka a môžem povedať, že ja si nespomeniem ani na jediný deň, kedy by sa Miško neusmieval a nezlepšoval každému náladu. Dokonca i pri písomke zo slovenčiny sa usmieva a nakoniec má jednotku :). Je to neuveriteľné, ale taký Miško je. Jedinečný. Prečo o ňom ale vôbec píšem? Tento chlapec sa narodil na Ukrajine a pred pár rokmi prišiel s celou rodinou do Dubnice, kde začal hrávať hokej. Napokon nastúpil do našej školy a spolužiaci si ho ihneď obľúbili. Hokej je preňho všetkým. Je cieľavedomý, tímový či dôsledný, a práve to si na ňom spolužiaci vážia. Ako už všetci vieme, do slovenských škôl začali prichádzať ukrajinské deti a naša škola nebola výnimkou. Niektoré nevedeli ani jedno slovíčko po slovensky, takže jazyková bariéra ich hneď na začiatku spomaľovala v rozvíjaní sociálnych vzťahov či v rámci celkového zžitia s novým, pre nich neznámym prostredím. Keď Miško videl, že ukrajinské deti prichádzali do našej Demitrovky, ani minútu neváhal a ponúkol sa, že im so všetkým hneď pomôže. Hneď sa zoznámil s chlapcom z deviateho ročníka a každý deň mu prekladal po ukrajinsky, čo sa ho noví spolužiaci pýtajú, čím mu takisto pomohol, aby sa v triede cítil bezpečne, komfortne a hlavne – aby nemal strach. Postupne do našej školy prichádzali ďalšie a ďalšie ukrajinské deti a on s nimi trávil viac a viac času, niekedy aj na úkor tréningu. Myslím, že mal pocit, že i on by im vedel nezištne pomôcť. Pomôcť tak jednoducho a prosto. Pomôcť i tým úsmevom, ktorý on všade naokolo rozdáva. Po čase sa tieto ukrajinské deti prispôsobili prostrediu, Miško ich učil slovenské slová, slovenskú abecedu a myslím, že mali aspoň trošku ten pocit domova a lásky, ktorý im určite tak chýbal. Keď sa s Miškom stretnete, máte pocit bezstarostnosti. Vyžaruje z neho taká pozitívna energia, že sa teším na každý jeden dozor pri ich triede :). Myslím si, že nič na a svete sa nedeje náhodou. Verím v to, že každý máme predurčené to, kde máme v danej chvíli byť. Možno i Miško mal byť práve vtedy v škole, možno ten ukrajinský spolužiak, ktorý bol smutný či vystrašený z neznámeho prostredia, sa mal stretnúť práve s ním. S tým, ktorý by zlepšil náladu aj Šialene smutnej princeznej :). Ktovie. Ale jedno viem určite – Miško bude už navždy pre nás empatický hrdina našej Demitrovky a my všetci mu za jeho milý a pomáhajúci prístup veľmi pekne ďakujeme.

List napísala Mgr. Lucia Faltejsková - pedagogička,  skutok vykonal Mykhaylo Triasak, v šk. roku 2021/2022, žiak 7. triedy, ZŠ s MŠ Pavla Demitru, Centrum II/87, Dubnica nad Váhom




V kategórii: List C - Livka sa stala tlmočníčkou i záchranou pri dorozumievaní s ukrajinskými deťmi

Naša škola je málotriedna, v ktorej každý každého pozná. Obec, v ktorej sa nachádza škola, je vzdialená len 27 km od ukrajinských hraníc. V tomto školskom roku navštevovalo školu 41 žiakov. K slovenskej národnosti pribudla ukrajinská v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. Práve táto negatívna udalosť zblížila mnohé rodiny v našom pohraničí či bola možnosťou na preukázanie ľudskosti od mnohých dospelých i detí. Všetci naši žiaci aj ich rodičia hľadali možnosti, ako pomôcť ukrajinským deťom, ktoré ostali bez domova, ktoré prichádzali so svojimi rodičmi na Slovensko, či prechádzali blízkym hraničným prechodom. Priamo v škole sme zažili ústretovosť všetkých detí, ich prejavy priateľstva, ochotu pomáhať v čase, keď do našej školy už v marci 2022 nastúpilo 5 ukrajinských žiakov. Deti prinášali ukrajinským žiakom hračky, pomôcky, oblečenie, ovocie, sladkosti... Chceli sa podeliť o to, čo doniesli z domu. Ukrajinský jazyk je blízky slovenskému, avšak bol pre deti bariérou, rovnako pre obe skupiny. A nielen pre deti. Aj pani učiteľky napriek tomu, že v minulosti sa učili ruský jazyk, mali problém dorozumieť sa s ukrajinskými žiakmi. Neoceniteľnou pomocníčkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Lívia Gelatičová, ktorú všetci oslovujú Livka. Je to Slovenka s ukrajinskými koreňmi. Livka nám už skôr v rámci rôznych školských aktivít čítala rozprávky v ukrajinskom jazyku. Jej mama aj babička po otcovi pochádzajú z Ukrajiny. Ukrajinský jazyk jej nerobí problém. Livka sa stala našou tlmočníčkou, prekladateľkou, záchranou pri dorozumievaní. Jej ochota pomáhať ukrajinským žiakom vydržala celý čas pobytu týchto detí v našej škole. A nielen to! Čo je pozoruhodné v dnešnej dobe na jej charakterových vlastnostiach, je ochota pomáhať nezištne, snaží sa o spravodlivosť. Je empatická , odvážna, priebojná, zručná v domácich prácach. Spolužiaci ju majú veľmi radi pre jej veselú povahu. Že je ochotná pomáhať aj odpúšťať, svedčí o tom udalosť, ktorá sa jej prihodila v nedávnej dobe. V popoludňajších hodinách po vyučovaní chcela navštíviť svoju spolužiačku a prekontrolovať si domáce úlohy, keď ju napadol v spolužiačkinom dvore pes a utŕžil jej veľkú ranu na ruke. Dôsledky z toho znáša doposiaľ. Napriek tomu Livka nezanevrela na priateľstvo so spolužiačkou. Navzájom sa navštevujú a spoločne trávia svoj voľný čas.

List napísala PaedDr. Mária Trúchlyová – riaditeľka Základnej školy vo Vyšnej Rybnici, skutok vykonala Lívia Gelatičová, v šk. roku 2021/2022, žiačka 4. ročníka, ZŠ Vyšná Rybnica 138




V kategórii: List D - Trieda s veľkým srdcom podporuje ťažko chorú spolužiačku

Som mama žiačky tretieho ročníka. Mojej dcérke v druhom ročníku ZŠ diagnostikovali nádor na mozgu. Počas druhého a tretieho ročníka absolvovala tri ťažké operácie mozgu. V obci, kde bývame, sme sa stretli s výsmechom detí, že nemôže moja dcérka behať a že má oholenú hlavu, a že má rany na hlavičke. Veľmi sme sa potom báli nástupu do školy. Pod odborným vedením pani učiteľky triednej sú spolužiaci mojej dcéry jej veľkou detskou oporou, čo pre jej psychiku veľmi veľa znamená. Upozorňujú ju už dva roky, kedy má brať lieky, pomáhajú jej s taškou, lebo nemôže nosiť bremená. Môže byť v triede uvoľnená aj s odkrytou hlavou, lebo vie, že z jej spolužiakov sa jej nikto nebude posmievať. Keď mala moja dcérka Martina narodeniny, ktoré musela osláviť v nemocnici, lebo ju operovali, tak spolužiaci v spolupráci s pani učiteľkou a rodičmi Martinke poslali do nemocnice darčeky (kresby so želaním skorého uzdravenia a vrátenia sa medzi nich, vyrobené darčeky...), pri pozeraní darčekov a čítaní listov od rodičov sme v nemocničnej izbe plakali obidve. Tieto deti sú pre mňa Veľkým detským činom roka.

List napísala Martina Krupová – matka, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2021/2022, žiaci 3. triedy, ZŠ A. Bernoláka 934, Detva




V kategórii: List E - Obetavý a starostlivý Patrik pomáha svojim spolužiakom

Môj príbeh bude o chlapcovi, ktorého činy môžu niektorí považovať za nie príliš výnimočné. Ale pre mňa je tento chlapec príkladom spolupatričnosti, obetavosti a ochoty pomáhať. Ide o chlapca menom Patrik, žiaka druhého ročníka špeciálnej základnej školy. Pretože sme malá škola, tak školský klub navštevujú deti rôznych ročníkov a variantov, ktoré tvoria skupinku menších i väčších detí s rôznym postihnutím. Preto je veľmi dôležité si navzájom pomáhať a vedieť spolupracovať. A v tomto chcem pochváliť najmä Patrika. Možno práve preto, lebo nevie rozprávať, tak sa snaží o to viac pomáhať. Viem, že ide o bežné každodenné činy, ale práve preto, že je to každodenné, tak si zaslúži toto vyzdvihnutie. Jeho činy sú automatické a bez môjho pokynu. Je veľmi vnímavý a pozorný ku všetkým deťom. Obzvlášť veľkú pozornosť a starostlivosť venuje Lukáškovi, ktorý je aj telesne postihnutý. Asistuje mu pri sebaobslužných činnostiach, pomáha mu pri jedle a zároveň sa s ním vždy pekne hrá. Každý deň dbá o poriadok v detskom kútiku, o čistotu lavíc a podobne. Je to chlapec, na ktorého sa dá ozaj spoľahnúť. Svojím správaním, akčnosťou a pomocou je príkladom pre všetky deti. Touto starostlivosťou nám hovorí (aj keď nevie rozprávať), že nás má rád. A každý deň počas celého školského roka nám to dokazuje svojimi činmi.

List napísala Bc. Irena Gogolová – pedagogička, skutok vykonal Patrik Janúšek, v šk. roku 2021/2022, žiak I. triedy – 2. ročník, Špeciálna základná škola, Jatočná 4, Skalica




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
Autocont
Mediálny partner:
nadaciaorange

Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Copyright © 2022. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok
Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka