Pomoc ľuďom

V kategórii: List A - Dávid pomohol neznámej žene a jej vnukovi

Sme typická sídlisková škola v krajskom meste. Dávid je obyčajný dvanásťročný chalan, šiestak. Ale to, že aj v obyčajnom chalanovi sa môže skrývať dobré srdce a ochota nezištne pomáhať aj neznámym ľuďom, sme sa dozvedeli po návšteve staršej pani. Tá sa prišla do školy poďakovať Dávidovi za pomoc jej a jej vnukovi a porozprávať o jeho dobrom skutku. Ale nech vám o ňom radšej porozpráva náš empatický hrdina: „V utorok som ako vždy išiel s otcom na jeho tréning. Kým otec trénoval, bol som s kamarátmi v botanickej záhrade, ktorá sa nachádza vedľa ihriska. Keď otec skončil tréning, tak sa tam ako vždy ešte rozprávali. Moji kamoši už odišli domov. Začalo sa stmievať a ja som išiel ešte raz do botanickej záhrady. Ale bránka bola už zamknutá. A v botanickej záhrade bola zamknutá pani s vnukom. Keď som pani s vnukom videl, okamžite som sa rozhodol im pomôcť. Prvá vec, ktorá mi napadla, boli dva rebríky. Dal som teda jeden rebrík zvonku a druhý zvnútra. Vnuk preliezol, ale pani sa bála. Tak mi potom napadlo, že v klube, kde otec trénuje, majú kľúče od botanickej záhrady. Keď som ich vyskúšal, nepasovali. Pravdepodobne vymenili zámok. Potom mi napadlo, že vedľa je vysoká škola (MTF STU) a botanická záhrada jej patrí. Tam musia mať predsa správne kľúče! Tak som tam utekal aj s vnukom pani a povedal vrátnikovi, že v botanickej záhrade je zamknutá pani. Pán vrátnik mi dal kľúče a pani som odomkol. Tá mi začala ďakovať, pýtať sa na moje meno a kam chodím do školy. Nevedel som, prečo sa pýta, ale slušne som jej odpovedal. O tri dni neskôr prišla do triedy pani zástupkyňa a spýtala sa, či som v škole. Tak som sa zľakol, že čo som spravil. A ona mi povedala, že som hrdina a že mám návštevu. Keď pani zástupkyňa odstúpila, za ňou stála pani, ktorú som oslobodil. Pani mi ešte raz poďakovala a dostal som od nej veľkú pochvalu a čokoládu. Ale tá bola len bonus. Viem, že to nie je žiadny hrdinský čin, čo som urobil, ale mal som výnimočný a skvelý pocit.“

List napísala PaedDr. Gabriela Koreňová – pedagogička, skutok vykonal Dávid Tóth, v šk. roku 2022/2023, žiak 6. triedy, ZŠ s MŠ Spartakovská 5, Trnava

V kategórii: List C - Dominik s kamarátom pomohli neznámemu pánovi

V jeden večer som sa s kamarátom Samom vybral vonku. Zrazu sme si všimli, že pred nami stojí vysoký starší muž s bicyklom. Ten odrazu spadol na zem. Postavil sa a opäť stratil rovnováhu. My dvaja sme sa nachádzali blízko hlavnej cesty a nechceli sme, aby toho muža zrazilo auto. Tak sme ho zastavili a spýtali sa ho, kde býva. On však vzápätí padol na zem. Pomohli sme mu vstať. V ruke mal fľašu s vínom. Zvyšok alkoholického nápoja sme vyliali. Prešli sme s ním cez cestu a pomáhali sme mu v chôdzi. Na ceste domov spadol ešte raz. Nakoniec sme ho úspešne odprevadili až ku bráničke jeho domu a tam už bol konečne v bezpečí.

List napísal a skutok vykonal Dominik Oreško s kamarátom Samuelom Čormákom, v šk. roku 2022/2023, žiaci 9. triedy, ZŠ s MŠ Krivany 1, 08271

V kategórii: List D - Diana s kamarátkou pomohli človeku bez domova

Bol to taký obyčajný deň ako každý iný. Trochu nuda, trochu srandy... Šli sme sa s kamarátkou prejsť. My, rómske dievčatá, sa rady smejeme a na svet väčšinou pozeráme s úsmevom. Zrazu sme však videli chlapa, ktorý sedel neďaleko nášho domu, pri ceste. Prihovorili sme sa mu. Pýtal peniaze, bol slabo oblečený a pomerne dosť opustený. Dali sme mu drobné, čo sme mali vo vreckách a mysleli sme si, že aspoň takto sme mu pomohli. Ale on tam bol ešte týždeň. Bol bezdomovec, nemal kam ísť. Chodili sme sa s ním rozprávať, aj sme mu doniesli jedlo, no bolo nám ho ľúto. Rozmýšľali sme, čo spraviť. Zavolali sme policajtov, aby sme mu pomohli. Mysleli sme, že spolu vymyslíme, ako mu pomôcť. A veru sme sa nemýlili. Prišli, vypočuli si jeho smutný príbeh a umiestnili ho do zariadenia, kde sa oňho postarali a nebola mu viac zima, ani nebol hladný. A my máme doteraz dobrý pocit na duši.

List napísala a skutok vykonala Diana Červeňáková s kamarátkami, v šk. roku 2022/202, žiačka 6. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa

V kategórii: List E - Kolektív detí podporil pani upratovačku z Ukrajiny

Keď sa začala vojna na Ukrajine, aj v našej škole sa spustila dobrosrdečná lavína pomoci. Naše deti a rodičia im pomáhali rôzne – darovali svoje oblečenie, obuv, delili sa o školské pomôcky, piekli pre ne koláčiky, nosili jedlo. Dvom spolužiakom, ktorí pribudli do 5. A, venovali svoj čas a podporu. Tak pekne, prirodzene. Potom jeden deň zrazu ostali deti, ktoré chodia na krúžok mladých reportérov, dlhšie v škole a zistili niečo, čo nevedeli – že našu triedu, vždy, keď odídu, upratuje pani Svitlana z Ukrajiny, ktorá tiež so svojimi vnúčatami ušla pred vojnou a hoci „má školy“ a na Ukrajine bola zamestnaná úplne inak, tu na Slovensku je tou, ktorá sa stará o našu triedu a zarába si tak, aby mohla dopriať vnúčatám jedlo a škôlku a školu. To ich prekvapilo. Na triednickej hodine to povedali ostatným a rozhodli sa, že budú každý deň čo najlepšie upratovať svoju triedu, aby p. Svitlana mala menej práce a viac času pre svoju vnučku. A tak deň čo deň po skončení, najmä pár dievčat, Hanka, Zuzky, Simonka, Monika, Bela a Natálka, ale aj Vilko, Ferko, Matej a Edko, brali do ruky metlu, handry, lopatku a upratovali a čistili. A keď mala prísť Veľká noc, začali študovať, ako sa taká Veľká noc oslavuje na Ukrajine. Všetko sa naučili a pripravili pre pani Svitlanu prekvapenie. Napísali na obe tabule po ukrajinsky veľké blahoželanie, vyčistili a vyzdobili triedu a pripravili darček za peniaze, ktoré medzi sebou vyzbierali. Boli tam drobnosti –sladkosti, ale aj darček pre vnučku p. Svitlany a malá hotovosť. Vložili to všetko do darčekovej taštičky a spolu so želaním krásnych sviatkov nechali v deň odchodu na veľkonočné prázdniny v triede. Keď potom prišla pani upratovačka, mala som to šťastie, že som ju stretla, keď som odchádzala zo zborovne okolo triedy. Stála tam uprostred tej nádhery, čítala si želania v jej rodnom jazyku a po tvári jej tiekli slzy dojatia. Tíško som odišla, tak, aby ma nezbadala. Po Veľkej noci sa všetci vrátili do čistej, upratanej triedy a pani Svitlana im všetkým prišla poďakovať. A hoci sa potom u nás upratovačka vymenila (lebo príbehy ľudí utekajúcich pred vojnou sú rôzne a ona u nás bola „na okamih“), ten okamih dobrosrdečnosti detí ostal ako súčasť našej triedy. Rozhovor o tom, že nemusíme rozumieť reči človeka na to, aby sme mu dokázali pomôcť a potešiť ho, bol pre mňa ako ich triednu učiteľku veľmi silný. Potvrdilo sa nám, že dôležité nie sú „reči“, ale činy. No prihovoriť sa niekomu jeho jazykom a jeho tradíciami, bolo od detí naozaj skvelým dobrým činom.

List napísala Ľubica Noščáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2021/2022, žiaci 5. triedy, CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava