Pomoc prírode

V kategórii: List A - Aneta s bratom vyslobodili veveričku z odpadkov

Spolu s rodičmi a súrodencami bývame v byte na sídlisku. Keďže máme chatu na Kalvárii, vybrali sme sa na pravidelnú prechádzku do prírody, ktorú máme všetci radi. Rodičia nám od malička vštepovali lásku k prírode. Učili nás zbierať odpadky s rukavicami po nezodpovedných ľuďoch. Často sme sa prechádzali, vdychovali čistý vzduch a medzitým sme pozbierali odpad. Jedného pekného dňa sme znovu pri ceste na chatu našli kôpku odpadu po ľuďoch, ktorí tam chodievali na opekačku. Samozrejme, odpad po sebe nechali na jednej kôpke. Nebola veľká, ale predsa. Veď to stačilo dať do jedného mikroténového vrecúška a to vziať dole do mesta a tam to dať do odpadkového koša. Ako tak zberáme, zrazu sa jedna plechovka pohla. Zľakli sme sa, ale aj zasmiali, že je to „odpad na úteku“. Ale ten smiech nás čoskoro prešiel. Až vtedy sme si všimli, že v polootvorenej plechovke je hlavou zaseknutá veverička. Chudera, už s dychom nevládala. Ja s mojím bratom sme sa hneď snažili chytiť veveričku tak, aby nás nepoškriabala a opatrne sme otvorili plechovku viac a tým bola vyslobodená. Hneď vyskočila na strom, ale ostala stáť, sledovala ona nás a my všetci ju. Od tej doby, keď ideme na chatu, vždy sledujem, kde je tá zvedavá, v úvodzovkách „hrdzavo plechovková veverička“. Keď ju zazriem, mám pocit, že ma sleduje a pohľadom nám všetkým ďakuje za svoju záchranu. Tajne som ju pomenovala „Oriešok“.

List napísala a skutok vykonala Aneta Drugová s bratom, v šk. roku 2022/2023, žiačka 7. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov

V kategórii: List B - Michal s rodinou a s priateľmi pravidelne zbiera odpadky v lese

Môj dobrý skutok sa začal v lese. S rodinou radi chodíme do prírody. Raz sme sa všetci aj s naším psom vybrali na huby do lesa. Vždy súťažíme, kto nájde viac húb alebo nájde najväčšiu. Je to sranda. Popri hľadaní som bol prekvapený, že v lese je viac odpadkov ako húb. Boli sme tam raz, dvakrát, trikrát až som si povedal, že nabudúce si vezmem niečo na vyzbieranie toho odpadu. A tak som z lesa odchádzal hoci len s jednou taškou, košíkom, vrecom. Vždy som nazbieral viac a viac. Tak mi s rodičmi napadlo zavolať aj iných priateľov. Viacerým nám bude veselšie a budeme mať viac húb. Postupne sa z týchto našich výletov stala tradícia. Každá naša návšteva prírody, opekačka, prechádzka, rybačka či pobyt v prírode končí tým, že odnesieme so sebou mnoho smetí a nielen tie naše. Všetky výlety mám spojené s množstvom zábavy a aktivít s kamarátmi, na ktoré rád spomínam. Týmto príbehom som chcel ukázať, ako málo stačí k dobrej veci a že upratovanie nemusí byť len otravné, ale môže byť spojené aj s niečím príjemným. Hneď mám lepší pocit, keď idem do prírody.

List napísal a skutok vykonal Michal Maršalek, v šk. roku 2022/2023, žiak 3. triedy ZŠ Staničná 13, Košice

V kategórii: List C - Zarka za usporené peniaze nakúpila krmivo pre zvieratká v útulku

Volám sa Zara. Mám 9 rokov. Ešte donedávna som nevedela, akým dobrým skutkom môžem prispieť aj ja. Jedno ráno, keď som sa zobudila, napadla mi úžasná myšlienka. Bežala som hneď za mamkou. „Mami, môžem použiť svoje našetrené peniaze na dobrú vec?“ Keď som mamke povedala svoj plán, bola nadšená. Sadli sme do auta a navštívili sme prvý obchod pre zvieratká. Nakúpili sme granuly, konzervy, mliečko pre mačky a veľa dobrôt. S plným kufrom jedla pre zvieratká sme dorazili do útulku Malá farma. Tety, ktoré tam pracujú, boli veľmi vďačné. Pohľad do psích očí ma utvrdil, že to nebola moja posledná pomoc pre nich.

Velikánske ďakujeme, Zarka! Milí priatelia, práve čítate o 100 % najšikovnejšom dievčatku menom Zarka, ktorá aby pomohla zachráneným psíkom a mačičkám, otvorila svoju pokladničku a spoločne s mamkou šli nakúpiť potrebné krmivko pre zvieratká. Zarka, aj keď si možno vekovo mladá, Tvoj krásny čin mnohokrát prevyšuje správanie dospelého človeka. Máš velikánske srdiečko, ktoré bije pre záchranu tých, ktorí si bez pomoci človeka samotné neporadia.

List napísala a skutok vykonala Zara Lovászová, v šk. roku 2022/2023, žiačky 3. triedy, ZŠ Staničná 13, Košice, poďakovanie napísala Malá farma Košice

V kategórii: List D - Juraj zachránil holuba hrivnáka

V jeden krásny jarný deň som ako triedna učiteľka prišla ráno do práce. Už na parkovisku pred školou ma čakal žiak, ktorý skrýval niečo pod bundou. Bolo mi to zvláštne, tak som hneď šla za ním. So slzami v očiach mi Juraj povedal, že našiel pri ceste na zastávku zraneného holuba. Nevie, čo má s ním robiť, len ma veľmi pekne poprosil, aby som mu pomohla. Ihneď sme mu našli škatuľu, do ktorej sme holuba odložili. Juraj so spolužiakmi mu podali vodu do nádobky, kontrolovali ho a starali sa oňho. Keďže v škole nemáme podmienky na to, aby sme mohli holuba ošetriť, snažili sme sa požiadať o pomoc odborníkov. Podarilo sa nám kontaktovať Veterinárnu kliniku malých zvierat v Košiciach, ktorá bola ochotná sa holuba ujať. Odviezli sme ho tam a zistilo sa, že je to voľne žijúci holub hrivnák, ktorého pravdepodobne zrazilo auto alebo zranila divá zver. Jeho šance na prežitie boli, našťastie, vysoké. Všetko dobre dopadlo vďaka pohotovej reakcii nášho žiaka Juraja, ktorý je veľký milovník prírody a zvierat. Málokto by na jeho miesto chytil zranené zviera do ruky. Náš holub žije len vďaka nemu.

Mgr. Ľubica Miháľová – pedagogička, skutok vykonal Juraj Špak, v šk. roku 2022/2023, žiak 6. triedy, ZŠ Košická Belá 235