Pomoc rovesníkom

V kategórii: List A - Sára sa odvážne zastala chlapca, ktorému ubližovali

Keď som v zime išla zo školy domov, videla som druháka, ktorého šikanovali piataci. Neváhala som a prišla som k nemu. Postavila som sa pred neho a začala som sa pýtať, prečo to robia. No oni mi na to povedali, že mám uhnúť. „Mňa kľudne zbite, ale chlapca nechajte na pokoji!“ povedala som. Zhodili ma na zem a išli preč. Chlapec hodený v snehu plakal, a tak som ho utešovala, pokiaľ sa nezačal smiať. Neskôr som ho odviedla domov.

List napísala a skutok vykonala Sára Stupáková, v šk. roku 2022/2023, žiačka 4. triedy, Školská 535/5, Lendak

V kategórii: List B - Kolektív je spolužiakovi oporou v škole i v bežnom živote

Dnes, 29. júna 2023, sme my, piataci, Riško, Dominik, Zilong, Evan a Paľko stáli v sviatočnej nálade v nádhernej sále hotela Lev v Leviciach a preberali pochvalu od pani riaditeľky. Ako sme boli na javisku, v mysli sme zablúdili až do prvého ročníka, keď nám pani učiteľka Milenka predstavila spolužiaka Janka „Hraška“. Všetci sme poznali tú rozprávku, a keďže Janko bol malej a útlej postavy, veru nám toho rozprávkového aj pripomínal. Bol taký krehký, že aj jeho pohyby boli akoby spomalené, nevedel jesť tuhú stravu, ani poriadne vyslovovať slová, ale jedno vedel najlepšie: milovať! Veru, on nás tak veľmi ľúbil, že nám to denne dokazoval. Nedá sa spočítať, koľko pohladení sme od neho prijali, ale aj štípance. Aj Riška nie raz uštipol, aj Dominika, z lásky, ale ani nemukli. Trpezlivo sme znášali bolesť, iba tíško sme Jankovi vraveli: „Janíčko, nie tak, iba nás hladkaj!“ A Janko nás stále sledoval, čo a ako robíme a počas prestávok sa rád s nami a pani asistentkou poprechádzal. Celý deň si opakoval naše mená, a keď sme išli na prázdniny, darovali sme mu vytlačené fotografie, aby mu pripomínali, že sa v škole opäť stretneme. Ako sme rástli, postupne sme si uvedomovali, že Janko nikdy nebude ako my, pretože je autista s mentálnym hendikepom. V piatom ročníku si našiel nových kamarátov, obľúbil si Zilonga a Evana, s ktorým si rád zahrá trebárs i naháňačku, lebo Evan ho nemilosrdne chmatne za ruku a už aj bežia ostošesť. Paľko je síce z inej triedy, ale na spoločnom výlete na Devíne prejavil toľko citu a empatie, že neváhal byť Jankovi oporou, keď sa bál spoločnej plavby loďou. „Je to iba taký veľký domček na vode,“ vravel Paľko, „nemusíš sa báť, pozri, tam je les, tam dom, o chvíľočku budeme vystupovať v Bratislave“. A Janko si k Paľkovej hrudi nežne sklonil hlávku a so záujmom počúval, čo všetko si má všímať. A takto s nami absolvoval všetky naše výlety a exkurzie, návštevy divadla a kina. Aby sa aj tam dobre cítil, priniesli sme mu podušku, aby bol vyšší a dobre videl na plátno. Trochu mu prekážajú hlasné zvuky, zakrýva si ušká, musíme si dávať pozor, aby sme ho krikom či hlasnou hudbou neohrozovali. Jeho staršia sestra Emmka bola kedysi tiež žiačkou našej školy a vravela nám, ako sa celá rodina obávala, či sa Jankovi bude v škole dariť. Časom sa však ich obavy ukázali ako zbytočné. Naša trieda sa mu stala oporou v školskom i bežnom živote: „Lepší kolektív sme si pre Janka jednoducho nemohli želať! Zo začiatku síce trochu vyvádzal a robil deťom napriek, no i tak sa k nemu vždy správali veľmi tolerantne a pekne. Braček má svoju triedu veľmi rád. Vďaka spolužiakom sa naučil mnoho užitočných vecí a urobil obrovské pokroky!“

List napísala Mgr. Renata Trungelová – pedagogička, so žiakmi, ktorí skutok vykonali, Evan Garaj, Zilong Xia, Pavol Sklenka, Dominik Bagala a Richard Varga, v šk. roku 2022/2023, žiaci 5. triedy, ZŠ Andreja Kmeťa, Ul. M.R. Štefánika 34, Levice

V kategórii: List D - Natálka je najlepšou kamarátkou, rukami a nohami pre Melanku

Naša škola má 134 žiakov a ja v nej ako pedagóg pôsobím už 30 rokov. No emócie, ktoré prežívam posledné dva roky, sa hlboko uložia v mojej mysli. Spôsobil ich príchod ukrajinskej žiačky Melanky, ktorá k nám do našej ZŠ s MŠ v Tulčíku prišla v minulom školskom roku a s celou svojou rodinou býva v našej obci. Melanka je ťažko zdravotne postihnutá, pripútaná na vozíček, nemôže so spolužiakmi behať, skákať, naháňať sa, tancovať – čo „veľmi ľúbi“ a sníva o tom, že sa to raz stane. Jej rodičia a určite aj ona sama mali obavy, ako ju deti prijmú. U nás v škole našla od začiatku pomoc, podporu a naj-najlepšiu kamarátku Natálku. Celá naša trieda sa prispôsobila Melankiným potrebám. Spolu sa učíme, hráme, spievame lebo Melanka veľmi ľúbi spievať. Hoci ťažšie rozpráva, pri speve v kolektíve to až tak neprekáža. Žiaci sa naučili ju akceptovať vo všetkých smeroch a činnostiach. Natálka pomáha Melanke v škole, ale aj mimo nej. Pomáha jej, kde sa len dá. Po očku ju sleduje a hneď „zasahuje“. Natálka dorobí svoj výkres na VV a hneď pomáha Melanke – ona neuchopí do ruky farbičku tak, aby niečo nakreslila. Rovnako je to aj na ostatných predmetoch. Ak dorobí svoju prácu, berie do ruky rôzne Melankine didaktické pomôcky a spolu sa hrajú – teda pracujú, učia sa. Natálka prácu s pomôckami „odsledovala" od Melankinej asistentky a na chvíľu sa stáva detskou učiteľkou – kamarátkou, spoluhráčkou. Melanka to priam zbožňuje. Aj počas prestávok sú stále spolu. Natálka Melanke pridržiava desiatu, aby si mohla z nej odhryznúť, pridržiava jej nápoj so slamkou, aby sa mohla napiť... Prechádza sa s ňou s vozíčkom po chodbe. „Dobre Melanka?“ často sa jej pýta. A Melanka s úsmevom na perách odpovedá „Doobree“. Odchádzajú aj spolu domov s Melankinou mamkou, ktorá si ich autom odváža domov. Aj doma u Melanky sa spolu hrajú. Aj na detskom ihrisku. Natálka sa chvíľu pohrá so spolužiačkami a už jej oči smerujú k Melanke, preberá ju od asistentky a už sa s ňou prechádza po chodníčku, vysvetľuje jej, ukazuje, aký je svet krásny... Krásny vďaka Natálke, celej našej druháckej triede, našej škole, ktorá jej dala šancu plnohodnotne počúvať a prežívať detský džavot, radosti i starosti.

List napísala PaedDr. Anna Lipková – pedagogička, skutok vykonala Natália Kendrová, v šk. roku 2022/2023, žiačka 2. triedy, ZŠ s MŠ Tulčík 116

V kategórii: List E - Obetavý a starostlivý Denis pomáha spolužiakovi na vozíku

Budí sa skoro ráno, aby stihol prísť do školy skôr ako jeho kamarát a spolužiak Alex. Robí to preto, lebo jeho kamarát má zdravotné znevýhodnenie – je na vozíku. Každé ráno ho čaká, aby pomohol s jeho presunom do budovy školy a presunom až na tretie poschodie, kde majú triedu. Dennodenne mu nosí školskú tašku, pripravuje mu pomôcky, pomáha mu s úlohami a zápisom poznámok z vyučovacích hodín. Keď je potrebné, privolá učiteľa a po vyučovaní ho zas pomôže vyprevadiť k autu, ktorým cestuje domov. Je mu nápomocný vždy a všade, keď to Alex potrebuje. Denis to nerobí preto, lebo ho o to niekto požiadal, alebo mu to niekto nariadil, robí to z čistej dobroty, kamarátstva a spolupatričnosti. Alex sa môže na Denisa spoľahnúť v každom okamihu. Takto vyzerá čistá detská obetavosť.

List napísal Mgr. Filip Červeň - pedagóg, skutok vykonal Denis Samuel Oravec, v šk. roku 2022/2023, žiak 7. triedy, Základná škola, Prokofievova 5, Bratislava