Pomoc v rodine

V kategórii: List A - Viktória pomáha mame po lekárskych zákrokoch

Som žiačka a s mojou 5-čIennou rodinkou bývame v obci Šiba. Posledné 2 roky sme mali veľmi ťažké. Rok 2021 bol najťažší, a to preto, že bola korona. Po korone som bola šťastná a dúfala, že sa to nevráti späť. Niekoľko mesiacov po korone sa mi mamka začala zdať veľmi divná. Bola stále unavená a každý deň jej vypadávali vlasy. Nevedela som, čo sa deje. Keď mi mamka povedala, že má rakovinu prsníka, nechcela som jej ani veriť. Nejak som na to časom snažila zabudnúť, no nemala som ani chvíľu, aby som na to nemyslela. Potom mamku čakalo polročné branie chemoterapie. Mamke boIo zle, no bola som pri nej a pomáhala jej. Po chemoterapiách mamku čakala operácia. Veľmi som sa o ňu bála, no inak bolo všetko v poriadku. Doteraz sa o ňu starám a pomáham jej. Ešte neskončilo jedno trápenie a prišlo ďalšie. Mamka si buchla koleno a nevyzeralo to dobre, musela podstúpiť ďalšiu operáciu. Po operácii nohy som sa o ňu starala ešte viac ako predtým. Nosila som jej barly, upratovala som dom, pomáhala jej vstať zo sedačky... Odteraz dúfam, že sa jej už nič nestane.

List napísala a skutok vykonala Viktória Grobárová, v šk. roku 2022/2023, žiačka 6. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov

V kategórii: List C - Nelka, malá veľká pomocníčka

Veľmi rada by som nominovala svoju dcéru Nelku. Má 11 rokov a od malička je to veľmi usilovné a zodpovedné dievča. V roku 2013 sa nám narodila druhá dcéra Simonka. Žiaľ, od začiatku jej príchodu na svet sme sa trápili s komplikáciami, ktoré nasvedčovali tomu, že s ňou niečo nebude v poriadku. Keď mala 15 mesiacov a kopu zdravotných problémov, rozhodli sme sa absolvovať genetické vyšetrenie, kde jej bola po čase stanovená diagnóza Williams-Beurenov syndróm. (Je to geneticky podmienené ochorenie s multiorgánovým postihnutím – postihuje mozog, srdce, cievy, obličky a svalstvo.) Kontroly u špecialistov, terapie, pravidelné cvičenie Vojtovou metódou boli časovo veľmi náročné. Nelka mala vtedy, keď sa jej sestra narodila, 2 roky a 3 mesiace. Veľmi rada sa s ňou hrala, spievala jej, tancovala aj ju nakŕmila. Po čase ju sprevádzala na hipoterapii (terapia s koňom), aby sa nebála. Simonka sa snažila zopakovať všetky cviky, ktoré jej Nelka na koníkovi predviedla. Spoločne sme chodili na logopédiu a terapie so špeciálnou pedagogičkou, kde trpezlivo sedela a počúvala. Po príchode domov sa takto so sestrou potom hrávala. Simonka jej túto starostlivosť opätovala tak, že ju neustále objímala a hovorila jej že ju veľmi ľúbi. Počas obdobia covidu Simonka nastupovala do 1. ročníka bežnej základnej školy (samozrejme s asistentom). Nelka v tomto období prestupovala z inej základnej školy na tú istú, kde jej sestra, ale do 4. ročníka. Tým, že sa nemohlo vstupovať do priestorov školy, mali sme obavu, ako to Simonka zvládne, keďže mala problém s obliekaním a vyzliekaním (dlho jej to trvalo), bola taká nemotorná. Nelka ju ale bez problémov sprevádzala každé ráno a poobede, pomohla jej s prezliekaním, odprevádzala ju do triedy, aj napriek tomu, že chcela byť so svojimi spolužiačkami. Trpezlivo ju čakala a starala sa o ňu. Zoznámila ju so svojimi spolužiačkami, čomu sa jej sestra veľmi potešila, že má nové „veľké kamarátky“. Vysvetlila im, čo je jej sestre bez toho, že by to považovala za niečo čudné, iné... Počas mojej nedávnej operácie a po nej, keď som musela ešte doma ležať, s ňou tancovala, cvičila, každý večer si zahrali karty. Myslím si, že aj napriek tomu, že si je vedomá toho, že jej sestra sa od „zdravých“ detí odlišuje, chce aby bola súčasťou všetkého, čoho sa môže v rámci svojich možností zúčastniť. Hnevá ju, ak je voči nej niekto nespravodlivý. Vo svojom mladom veku 11 rokov veľmi dobre chápe inakosť, asi aj viac ako niektorí dospelí.

List napísala Silvia Jánošová – matka, skutok vykonala Nela Jánošová, v šk. roku 2022/2023, žiačka 5. triedy, ZŠ Mlynská 50, Senec

V kategórii: List D - Timotej našiel spôsob, ako pomôcť chorej sestričke

Volám sa Timotej Kovalčík, mám 10 rokov a rozhodol som sa, že Vám o sebe napíšem. Pochádzam zo Starej Ľubovne, kde žijem so svojou mamkou Denisou a sestrou Kristínkou. Som chlapec, ktorý má svoje bežné starosti so školou, s pravidelným navštevovaním krúžku, upratovaním si vlastnej izby, ale určite nemám starosti také veľké ako moja mamka. Moja sestra Kristínka ochorela a jej stav si vyžadoval hospitalizáciu, mnohé vyšetrenia a hlavne mamkin čas, energiu a silu. Všemožne som sa snažil pomôcť, sám som sa učil, pomáhal som v domácnosti, upratoval som i piekol obľúbené mafiny. Veľmi to nepomáhalo, mamka bola unavená, sestra chorá a obe veľmi zúfalé. Keďže som jediný chlap u nás doma, mal som skvelý nápad. Pomocou internetu som zistil, kde sa dá kúpiť králik, ktorý by moju rodinu povzbudil i rozveselil. Mamka najskôr vôbec nesúhlasila, ale keď sa moja myšlienka páčila aspoň mojej sestre, vôbec som neváhal, navštívil som aj našu miestnu akvaristiku a informoval som sa o chove králikov. Po dvoch týždňoch môjho pátrania a plánovania ma stretol majiteľ akvaristiky a povedal mi, že im niekto doniesol zajka, lebo sa sťahoval a na nové miesto si ho už nechceli zobrať. Neváhal som a cestou na tenisový krúžok som sa zastavil v akvaristike na obhliadku. Zajko bol ako stvorený pre moju sestru, mal svetlohnedú farbu, bol drobný a oči prekryté uškami. Po príchode domov som všetko podrobne vysvetlil mamke, mal som strach, že nebude súhlasiť, ale ona povedala, že ak by to mohlo pomôcť, tak nech to skúsime. Na druhý deň sme sa vybrali po nového člena rodiny. Keďže mamka sa o nás stará sama, rád som prispel svojimi úsporami z pokladničky na všetko potrebné pre minilopka. Oplatilo sa! Sestra sa z nového člena rodiny veľmi tešila. O pár dní ju museli hospitalizovať. Mamka bola v nemocnici s ňou. Ja som ostal doma s dedkom a babkou. Staral som sa o Elvisa. Kristínka so mnou každý deň telefonovala a nikdy sa nezabudla opýtať, ako sa má Elvis. Každým dňom sa jej stav zlepšoval a ja som presvedčený, že aj vďaka zajkovi, ktorý ju a nás doma potrebuje. Dnes ho Kristínka chodí venčiť, čistí mu zeleninku a spolu ho trénujeme. Elvis nám pomohol v ťažkých chvíľach a ja som mu za to vďačný.

List napísal a skutok vykonal Timotej Kovalčík, v šk. roku 2022/2023, žiak 4. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa

V kategórii: List E - Timea má len desať rokov a už sa dokázala postarať o rodinu

Babke bolo veľmi zle. Hneď som zobrala test na COVID-19 a urobila som jej ho. Bol pozitívny. Babka začala mať vysoké teploty a nevedela sa pohnúť. Zavolala som rýchlu záchrannú pomoc. Doma sme boli samy. Ja, babka a moja mladšia sestra. Otec s nami nežije. Mama bola s dedkom v práci v Čechách. Rýchla záchranná služba bola veľmi rýchlo u nás, keď som opísala, čo je s babkou. Babku vyšetrili a dali mi presné pokyny, ako mám ošetrovať babku. Mala som z toho strach. Ale čo už robiť, teta, čo býva v našej dedine, mali celá rodina covid a neboli na tom dobre. Ostatní sa báli k nám prísť. Otestovala som sa sama a aj sestru, ale zatiaľ testy vyšli negatívne. Začala som variť čaje a niečo na zjedenie. Volal nám pán starosta, čo nám má nakúpiť. O našej situácii som hneď volala svojej a sestrinej triednej učiteľke. Oni nám hneď chceli pomáhať, ale ja som im povedala, že si viem poradiť. Tak celá domácnosť ostala na mňa. Kládla som oheň, lebo kúrime drevom. Varila som, čo som vedela, dávala som do práčky, žehlila, upratovala. Starala som sa o babku, lebo bola na tom veľmi zle, dávala som jej lieky, obklady, lebo mala vysoké teploty. Často nás kontroloval starosta a triedna učiteľka nám pravidelne volala a pýtala sa, či mi môže nejako pomôcť. Aj mamka to zle prežívala v práci, no vrátiť sa ešte nemohla. Potom som sa začala cítiť aj ja zle a mala som pozitívny test. Tu som si uvedomila, ako dobre, že v škole dostávame testy. Cítila som sa dosť zle, ale nejako som sa sama poliečila, stále to bolo zlé s babkou. Testovala som sestru a tá bola v poriadku. Učila som sa s ňou, lebo mali online hodiny, a to bolo pre mňa najťažšie – vysvetľovať jej učivo. Po dvoch týždňoch sa situácia u nás zlepšila a tešila som sa, že sa vráti mamka. Keď sa vrátila domov, nechcela uveriť tomu, čo som tu musela prežívať a ako som to zvládla. Moja triedna učiteľka vyrozprávala celý príbeh žiakom z našej školy a každý ma podporoval a hovoril, ako som to mohla ja sama zvládnuť. Dostala som pochvalu pred celou školou od pani riaditeľky za náš školský Čin roka.

List napísala a skutok vykonala Timea Tokárová, v šk. roku 2022/2023, žiačka 5. triedy, ZŠ Hlavná 17, Podhoroď