Záchrana ľudského života

V kategórii: List A - Timea zachránila naraz dva ľudské životy

Chcem Vám predstaviť moju vnučku Timeu Matejovú, ktorá zachránila 2 ľudské životy: svoju mamku Dominiku Matejovú, ktorá týždeň po pôrode dostala cievnu mozgovú príhodu, a svoju sestričku Vandu Matejovú, ktorá mala v ten deň len jeden týždeň (narodila sa 9. mája 2023). Bolo to 15. mája 2023, keď Timka bola s mamkou a maličkou sestričkou Vandou, a s mamkiným bratom v Košiciach na kontrolnom vyšetrení na novorodeneckom oddelení UN L. Pasteura, Rastislavova 43, Košice. Po príchode domov si jej mamka sadla  na sedačku a išla kojiť maličkú Vandičku. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa blíži k veľkej tragédii. Timka si sadla oproti do kresla, keď tu zrazu zbadala, že sa s mamkou niečo deje. Pozerala do neznáma a zbadala, že vytočilo mamke ústa. Ešte jej povedala, že „mamka nesranduj“, keď v tom zbadala, že mamke spadla ľavá ruka, na ktorej mala maličká Vandička opretú hlavičku. Duchaprítomne skočila a aj keď ju ešte nikdy nedržala, vzala ju na ruky a položila na stôl. V tom mamka už padala na zem. Okamžite volala ockovi, ktorý pracuje v Dánsku, čo sa stalo, a rýchlo volala záchranku. Medzitým ocko volal susedom a rodičom. Timka vytočila číslo záchranky a povedala, čo sa stalo. Celý čas až do príchodu záchranky robila podľa ich pokynov, čo bolo treba. Mamka sa neprebrala vôbec. Záchranka prišla veľmi rýchlo, mamku vzali do nemocnice, kde ju okamžite operovali, čím jej zachránili život a nedošlo k tomu najhoršiemu. Pred odchodom záchranári Timke poďakovali, že sa zachovala veľmi statočne a zachránila tak dva ľudské životy. 

List napísala Mária Lietavová – Timeina babka, skutok vykonala Timea Matejová, v šk. roku 2022/2023, žiačka 6.triedy, ZŠ Polianska 1, Košice

V kategórii: List B - Statočný piatak Matej zachránil život mamke a ešte nenarodenému bračekovi

Matej je milý, večne usmiaty chlapček so šibalskými očkami. Aj keď som už len jeho bývalá triedna učiteľka, vždy, keď na seba natrafíme, usmeje sa, pozdraví a opýta sa, ako sa mám. V poslednej dobe som si ho tak trochu doberala, lebo som vedela, že už čochvíľa bude mať súrodenca a Matej si doposiaľ naplno vychutnával všetky výhody jedináčika. „Už sa tešíš na bračeka?“ „Jasné, naučím ho hneď všetky domáce práce a ja sa zatiaľ budem hrať s chalanmi vonku.“ V pondelok mi jeho mamka poslala správu, že sa mu už narodil malý braček. Potešila som sa a hneď, keď sme sa spolu stretli, opýtala som sa ho, či je už pripravený na funkciu veľkého brata. On mi však zrazu odpovedal úplne s vážnou tvárou, že sa už nevie dočkať, keď mamka s bračekom prídu, ako mamke hneď bude pomáhať, starať sa o malého, bude ho kočíkovať, strážiť... To nebol Matej, akého poznám. Chýbala mu tá šibalská iskra v očiach. Vôbec som netušila, čo sa mu prihodilo. Neskôr som zistila, že to nevedel vôbec nikto, čo toto chlapčiatko zažilo. Nedal po celú tú dobu na sebe absolútne nič vedieť, no vo vnútri sa veľmi trápil. Ešte v ten deň som mala v jeho triede hodinu, tak som pátrala po príčine jeho zmeny. Videla som na ňom, že mi to chce vyrozprávať, nechala som ho, nech to zo seba dá von. „Ráno o štvrtej som šiel na toaletu a vtedy som mamku našiel ležať v kúpeľni. Najprv som nechápal, čo to vlastne vidím a prečo tam mamka leží. Veľmi som sa zľakol, pretože jej tiekla krv z nosa. Pristúpil som k nej a pokúšal som sa ju zobudiť. V tej chvíli sa prebrala a normálne so mnou komunikovala. Snažil som sa ju vziať do kuchyne, no tam zrazu spadla na zem, začala sa veľmi triasť a vydávať chrapľavý zvuk,“ spomína na vypäté chvíle Matejko. „Aj keď som mal obrovský strach, spomenul som si, čo ste nás učili v prípade, keď ide o zdravie. Okamžite som vzal mobil a zavolal sanitku.“ Vtedy som to na chvíľu prerušila a opýtala sa ho, ktoré číslo vytočil. On s prekvapením v očiach povedal, že: „No predsa 155, veď VY ste nás to tak učili. Päťka na konci vyzerá ako invalidný vozík a tak si máme spomenúť, že voláme záchranku.“ V tú chvíľu som mala slzy na krajíčku a bola šťastná, že som aspoň nebadanou troškou veľmi dôležitých informácií prispela k včasnej záchrane Matejkovej mamky a jeho bračeka. Matej nám potom rozprával, ako musel odpovedať na otázky záchranárov do telefónu a ostatní spolužiaci ho so zatajeným dychom a veľkým obdivom ticho počúvali. Neskôr dostal od záchranárov diplom za svoju odvahu a statočnosť a my sme sa od nich dozvedeli, že bol neuveriteľne statočný. A napriek tomu, že sa musel určite báť, vôbec neplakal a pohotovo konal. O jej stave a stave nenarodeného dieťatka rozhodovali len minúty a vďaka Matejovi to dopadlo šťastne. V nemocnici bola takmer mesiac a ja som si bola vedomá toho, že tomuto statočnému hrdinovi musím byť po tú dobu v škole oporou, lebo doma sa o neho s láskou starala babka, ale v škole bol so svojimi zmätenými pocitmi a myšlienkami sám. Na záver musím konštatovať, že Matejko je naozaj skromný a po pozornosti netúži, no za svoj čin si uznanie určite zaslúži.

List napísala Mgr. Lucia Skybová Kutilová – pedagogička, skutok vykonal Matej Fekete, v šk. roku 2022/2023, žiak 5. triedy, ZŠ Mládežnícka 3, Košice-Šaca

V kategórii: List D - Lukáš zachránil život dedovi, ktorý upadol do diabetickej kómy

Keby som mala Lukáša charakterizovať jedným slovom, bola by to rozhodne dobrosrdečnosť. Rozdáva ju všade naokolo, každé ráno ma víta v škole pred vyučovaním s veľkým úsmevom či objatím, ktoré mi dodá takú neskutočnú energiu a výnimočnú silu, akú neviem ani opísať. Bol utorok. Ako každý všedný deň sa Lukáš s bratmi chystal do školy. Mladší brat Tomáško chodí do druhej triedy a najmladší Matúško chodí do špeciálnej škôlky pre autistov. Každé ráno má Lukáš ako najstarší súrodenec veľa povinností, avšak nikdy mu to neprekážalo, s radosťou pomáha svojim rodičom s bratmi, najmä s Matúškom, ktorého starostlivosť si vyžaduje naozaj trpezlivosť a obrovskú lásku. Avšak to ráno to bolo celkom iné, pretože už dlhšie u nich býval aj ich dedo, ktorého si vzali na nejaký čas k nim pre zdravotné komplikácie spojené s cukrovkou. Ranné prípravy pokračovali ako vždy bez problémov. Matúška zaviezol Lukášov ocino do škôlky, Lukášova mamina odišla skoro ráno do práce a Lukáš s bratom dokončovali posledné prípravy pred odchodom do školy. Dedo spal vo vedľajšej izbe a ich mačka Mimi tiež dopíjala ranné mliečko. Obidvaja sa obuli a vyštartovali z dverí smerom do školy, avšak ako otvárali dvere, Mimi vybehla znepokojene na chodbu a Lukáš s Tomášom utekali za ňou, aby im neušla. No vtom sa dvere zabuchli. Vzali Mimi do rúk a hľadali kľúče od bytu. Lukáš si spomenul, že ich nechal na skrinke a rýchlo išli klopať a zvoniť dedovi. Dedo však neotváral. Klopali, zvonili niekoľkokrát a stále neotváral. Mal akýsi zvláštny pocit. Veď deda vždy zobudí aj zvuk akejkoľvek muchy či komára, ktorých vždy v noci naháňa po izbe, nešlo mu do hlavy, prečo taký buchot do dverí nepočuje. Tomáš držal s plačom mačku v rukách a Lukáš sa snažil zachovať pokoj a rozmýšľať, čo robiť. Spomenul si, že kľúče od nich majú ešte ich skvelí susedia, tak utekal zvoniť im. Mal šťastie, kľúče si vypýtal a trielil s bratom otvárať dvere. Ako otvoril dvere a vbehol dedovi do izby, videl deda v kŕčoch v posteli, ktorého neskutočne triaslo. Lukáš zachoval pokoj a letel po telefón, ktorý si nechal na skrinke, a pritom stopol jeho brata Tomáša na chodbe a poslal ho do školy s tým, že je všetko v poriadku. Nechcel, aby videl deda v takom stave, v akom ho videl on. Držal sa, aby na ňom nebolo vidieť ani trochu zdesenia či neuveriteľného strachu, ktorý ho opájal. Tomáš odišiel do školy a Lukáš volal okamžite záchranku, ktorá prišla rýchlosťou blesku. Keď videl, že záchranka prišla, Lukáš rýchlo letel do školy skontrolovať, či Tomáš prišiel do školy v poriadku. V tom čase po ceste zmobilizoval rodičov a povedal im, čo sa všetko udialo. Záchranári mali naozaj náročnú prácu, pretože prebrať deda bolo podľa ich slov skoro nemožné, cukor mal nemerateľný, avšak o pár minút sa im to predsa len podarilo. Skonštatovali, že keby ho Lukáš ráno nenájde alebo nájde o pár minút neskôr, dopadlo by to celkom iste tragicky. Príbeh, na základe ktorého si čím ďalej tým viac môžeme uvedomiť, že zázraky naozaj existujú, keď máme naše srdcia otvorené. 

List napísala Mgr. Lucia Faltejsková – pedagogička, skutok vykonal Lukáš Bubenko, v šk. roku 2022/2023, žiak 5. triedy, ZŠ s MŠ Pavla Demitru, Centrum II 87, Dubnica nad Váhom

V kategórii: List E - Marek pomohol otcovi, ktorému kosačka odrezala prsty

Hrdinský čin sa týka môjho žiaka a jeho otca. Marek má 9 rokov, jeho triednou učiteľkou som od tohto školského roka, prestúpil k nám z Považskej Bystrice do hokejovej triedy. Je to veľmi múdry, svedomitý a šikovný štvrták a hokejista, ktorý si ma hneď získal svojou skromnosťou, šikovnosťou a dobrou výchovou. Popoludní, keď bol sám doma, len s otcom, sa otec rozhodol pokosiť ešte trávnik pred prichádzajúcou zimou. Kosačka mu „nebrala“, tak chcel otec skontrolovať problém a vložil ruku medzi nože, pričom ju zabudol odpojiť z elektriny. Kosačka mu odrezala prsty, ktoré boli rozhádzané po dvore. Marek nestratil duchaprítomnosť a snažil sa otcovi (ktorý bol v šoku) privolať pomoc, ešte pred tým zvonil na susedov, aby im pomohli... zarážajúce a nepochopiteľné je, ako reagovali susedia (bez ohľadu na ich susedské vzťahy), ktorí 9- ročnému chlapcovi a ťažko zranenému otcovi odmietli pomôcť a povedali vetu: „tak Vám treba!“ Za moju pedagogickú prax som sa ešte nestretla s takou veľkou odvahou takého malého chlapca, ktorý napriek obrovskému strachu a bezohľadnosti ľudí, dokázal otcovi pomôcť a zachrániť mu život. Pre mňa je to môj malý-veľký HRDINA a som na neho pyšná. Verím, že jeho príbeh bude motiváciou aj príkladom aj pre iných a jeho pochvala mu pomôže zabudnúť na toto nešťastie a najmä na ľudskú bezcharakternosť. 

List napísala Mgr. Monika Kuchtová – pedagogička, skutok vykonal Marek Belás, v šk. roku 2022/2023, žiak 4. triedy, ZŠ Jana Amosa Komenského, Púchovská 50, Púchov