Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne.

Tel.: +421 907 797 236

Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin


Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin

Ocenenie je venované malým každodenným skutkom, ktoré tiež robia náš život krajším a lepším. Nominované skutky pre túto kategóriu vyberá Občianske združenie Detský čin roka a cenu sme nazvali Cena Sašky Fischerovej ako poďakovanie Saške, ktorá stála pri zrode projektu a jedenásť rokov s veľkým nasadením i láskou pomáhala dobru rásť. Saškina výnimočná a charizmatická osobnosť zanechala v projekte Detský čin roka svoju nezameniteľnú stopu.


V kategórii: List A - Simon nazbieral púpavu pre mamu, alergickú na peľ

Každú sobotu sa ja a moja rodina presúvame na našu chatu. Tento deň bol ako každý iný, až kým môj otec nezahlásil, že dnes budeme celý deň iba kosiť. V tom momente som vedel, že o „zábavu“ mám postarané. S veľkou námahou som pomohol otcovi zo záhradného domčeka vybrať všetko náradie na kosenie. Vlastne aj to, čo nebolo treba. Keď sme sa už chystali zahájiť náš „veľkolepý projekt“ celodenného kosenia, objavila sa moja mama a zahlásila, že či jej chceme pokosiť všetky púpavy! Ona ich totiž potrebuje na výrobu domáceho medu. Pomyslel som si, snáď nechce zbierať púpavu, keď je alergická na peľ! Vtom som sa rozhodol, že sa pre ňu stanem „hrdinom“. V sekunde som jej navrhol: „Mami, veď ja ti ju predsa pozbieram rád.“ Oči jej zažiarili ako svetielka na vianočnom stromčeku. Ibaže otec tú iskru v oku nemal, že zdržujem jeho denný plán. No nakoniec všetko dobre dopadlo, bolo pokosené aj púpava pozbieraná a ostal mi aj čas na hranie. Zachránil som maminu od zdravotných problémov z alergie. 

List napísal a skutok vykonal Simon Viola, v šk. roku 2023/2024, žiak 6. triedy, ZŠ Školská 9, Tlmače




V kategórii: List B - Malá škola s veľkým srdcom

Život sa ukrýva v maličkostiach. Maličkosť je ako kúsok puzzle, každá skladačka má svoje miesto a nakoniec vytvorí nádherný celistvý obraz plný farieb. Som nesmierne rada, že tieto farby mám možnosť vidieť každý deň v našej malej škole. Našu školu navštevujú všelijakí žiaci. Žiaci z majority i minority, zdraví žiaci i hendikepovaní; ale u nás sa rozdiely nerobia. Všetci vieme, že svet je farebné miesto plné rôznorodosti, a tak je to v poriadku. Každý deň vidím vzácne okamihy – maličkosti, ktoré mi dávajú nádej v lepšie zajtrajšky. Malé rómske dievčatko beží do školy s obrovským úsmevom na tvári, pretože sa nevie dočkať, kedy sa podelí s balíčkom chrumiek so svojou novou spolužiačkou. Spoločne sedia a maškrtia, až kým nemajú plné ústa. V balíčku sa predbiehajú malé rúčky – jedna biela, druhá tmavá... U druhákov sa objednávajú rozprávkové knihy. Rómsky chlapček veľmi túži po svojej vlastnej knižke, po svete plnom fantázie, ale vie, že mamka mu 10 € na knihu nedá. A vie to aj jeho spolužiak Alex, ktorý bez zaváhania vytiahne svoje našetrené peniažky a chce Martinovi knihu kúpiť. Len tak, lebo mu chce urobiť radosť, lebo si uvedomuje hodnotu priateľstva už v takom mladom veku. V treťom ročníku sa stala nešťastná nehoda. Chlapček Tomáško si doma zlomil rúčku, a tak teraz chodí do školy so sadrou. Ale keď sa pozriete lepšie, vidíte, že s tou zlomenou rúčkou hrdo nesie školskú tašku. A keď sa pozriete ešte lepšie, vidíte, že tá taška nie je jeho, ale jeho spolužiaka, ktorý má zdravotné problémy. Zloží tašku, a napriek tomu, že by sám potreboval pomoc, pomáha kamarátovi zaviazať šnúrky na topánkach. O poschodie nižšie sa malí škôlkari vyberajú na prechádzku. Je zima. Adamko tvorí dvojicu s rómskym chlapčekom, ktorý mu nechce podať rúčku. Adamko nerozumie, prečo ho jeho kamarát nechce držať za ruku. Hľadá odpoveď, ktorá je však jednoduchá – je zima a chlapček nemá rukavice. No riešenie je pre Adamka ešte jednoduchšie. Na druhý deň mu prinesie svoje vlastné rukavice, teraz sa môžu spoločne prechádzať... Toto sú moji malí – veľkí hrdinovia, vďaka ktorým sa až tak o budúcnosť tohto sveta nebojím. Nie sme obyčajná škola, u nás sa násobí láska, delí žiaľ a počíta sa každý dobrý skutok. Je to škola života, v ktorej sa veľakrát učíme aj my, dospelí, od tých najmenších, pretože deti sú čisté duše, vidia svet srdcom, a na to sa v dospelosti často zabúda. Čistota detských sŕdc a mysle je tým správnym životným kompasom, ktorým by sme sa mali riadiť, pretože, keď zlepšíme ten svoj malý svet, nakoniec ho zmeníme celý. 

List napísala Mgr. Michaela Hric, pedagogička, skutok vykonali v šk. roku 2023/2024 žiaci ZŠ s MŠ Sedliská 93




V kategórii: List C - Zuzka je super kamoška

Volám sa Dominika a chcela som napísať o mojej kamarátke Zuzke ako mi vždy pomáha a stojí pri mne aj v ťažkých situáciách. Ja a Zuzka sme normálne baby, ale ja mám rezistentnú rachitídu, a preto sa mi veľa detí smeje alebo o mne hovorí. Nie je mi to príjemne a veľakrát sa pre to doma rozplačem. Raz, keď sme išli so Zuzkou zo školy, chlapci začali o mne hovoriť, aké mam nohy, a smiali sa. Bola som veľmi smutná a chcela som ísť rýchlo domov, ale Zuzka zastavila a povedala, že to tak nenechá. Išla za chalanmi, ktorí boli od nej o 2 hlavy vyšší, a povedala: „Prestaňte ju urážať, ona za to nemôže. Je pekná, aká je!“ Chlapci sa zasmiali a odišli, ale aj tak si stále vážim, ako si ma zastala a aj veľakrát. Veľmi ju mám rada a dúfam, že to v nej aj navždy zostane.

List napísala Dominika Placeková v šk. roku 2023/2024, žiačka 6. triedy, skutok vykonala Zuzana Knapcová v šk. roku 2023/2024, žiačka 6. triedy ZŠ V. Javorku 32, Žilina




V kategórii: List D - Všímavé deti odprevadili zraneného psíka za „dúhový most“

Nie všetkým psíkom je dopriate prežiť svoj život v milujúcej rodine. Niektorí odídu za dúhový most bez toho, aby našli „svojho“ človeka. Aj ten, o ktorom je tento príbeh, našiel toho svojho (tých svojich) až v posledné hodiny svojho života. Ten deň začínal pre 3 deti z našej školy ako každý iný. Raňajším autobusom cestovali do školy, rozprávali sa. S prekvapením však zistili, že autobus omylom zabočil do ulice, ktorou bežne nechodieva. A ako sa hovorí, že nič nie je náhoda, práve na tej ulici HO zbadali! Na kraji cesty ležal bez povšimnutia zrazený psík. Všetkým miestnym bol známy, každý deň sa potuloval po ulici a hľadal niečo lepšie, ako mal doma. Koľko ľudí, áut, prešlo okolo neho bez povšimnutia? Koľkí sa tak veľmi ponáhľali? Naši žiaci, len čo vystúpili z autobusu pred školou, utekali späť na ulicu, na ktorej psík ležal. Videli, že je zle! Snažili sa ho hladkať, prikryť a tíšiť. Tušili, že je zle, lebo psíkovi tiekla krv z ňufáčika. Po tvárach sa im kotúľali veľké slzy. Vtom pri nich zastalo auto, v ktorom sedela mamička jedného žiaka našej školy. Opýtala sa, čo sa stalo, a snažila sa im pomôcť. Spoločne volali veterinárovi, psíka naložili do auta a odviezli ho do veterinárnej ambulancie. Žiaľ, neskoro! Psík počas vyšetrenia „odišiel“. Bol v tak zúboženom stave, vychudnutý, začervený a doráňaný, že nemal žiadnu šancu prežiť. Deti ronili slzy ako hrachy a rozhodli sa psíka aspoň pochovať. Teta Janka (pani z auta) im pomohla, spoločne sa za psíka pomodlili a ešte v ten istý týždeň mu na hrob priniesli kvietky. Toľko odhodlania, úsilia a lásky mali v ten deň v sebe tieto 3 deti ! Riskovali problém v škole aj doma. Návrat na vyučovanie v ten deň bol veľmi ťažký, nevládali na nič iné myslieť a sústrediť sa. Našťastie sa v škole stretli s veľkou podporou. Aj zo strany pani riaditeľky, učiteľov a zo strany spolužiakov sa im dostalo veľa obdivu a pochvaly. A čo psík? V posledných chvíľach svojho života pocítil to, čo celý život nemal. Nehu, lásku, záujem, starostlivosť, pocit, že aj na ňom niekomu záleží.

List napísala Mgr. Denisa Mojžišová, pedagogička, skutok vykonali Vanesa Pondušová, Lucia Výbošťoková, Patrik Kido, v šk. r. 2023/2024, žiaci 5. a 6. ročníka ZŠ A. Ostrolúckej, Školská 341/28, Budča




V kategórii: List E - Malý darček pre chorých ľudí z nemocnice

Volám sa Radka a mám 10 rokov. Jedného dňa v pondelok som pri večeri povedala rodičom, že v škole máme písať detský čin roka. Môj ocko mi poradil, aby som urobila náramky pre choré deti a dospelých. Náramky som začala robiť už od druhého dňa. Pomohli mi kamarátky Kika a Lili. Na každom náramku bol lístoček a na ňom napísané, aký je ten náramok. Sú to vymyslené názvy. Dúfam, že ľudia sa v nemocnici potešili  tomuto malému darčeku. Mamka jeden dala slečne, dospelej, ale mentálne ako dieťa. Náramku sa veľmi potešila a poprosila ma ešte o jeden. Ostatné náramky nechal ocko na oddelení, kde ich dostanú deti, ktoré tam budú ležať s niečím zlomeným. Verím, že ich potešia.

List napísala a skutok vykonala Radka Sokolová s kamarátkami Lilien Ľochovou a Kristínou Machovou, v šk. roku 2023/2024 žiačky 4. triedy, ZŠ Staničná 13, Košice




Partneri projektu

Strategický partner:
Nadácia Orange
Hlavný partner:
ARICOMA
Mediálny partner:
nadaciaorange
Copyright © 2025. Občianske združenie Detský čin roka
Partner webstránky: AlejTech – tvorba webstránok

Pomôžte projektu Detský čin roka, aby mohol pokračovať aj v roku 2025

Občianske združenie Detský čin nemá zamestnancov, projekt realizujeme popri práci, pripravujeme a tlačíme pedagogické materiály, ktoré školy zdarma využívajú na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky, a každý rok bojujeme o finančnú udržateľnosť.
PODPORTE Detský čin roka