Pomoc v rodine

Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:

Každodenné povinnosti v domácnosti, deľba práce
Docenenie rodičov, úcta k ich práci
Láska a rešpekt voči jednotlivým členom rodiny
Vzťah k starým rodičom – čo všetko pre nás urobili a čo môžeme urobiť my pre nich
Pocit zmysluplnosti našich skutkov voči najbližším
Spoluzodpovednosť a spolupatričnosť v rodine
Schopnosť a ochota zastúpiť dospelých členov rodiny v krízových situáciách
Lenivosť – schopnosť ju prekonávať
Dobrý skutok – čo je samozrejmosť a čo hodné ocenenia

V kategórii: List A - Natálka pomáha so starostlivosťou o bračeka

Natálka je obyčajné, veselé a bezstarostné dievčatko ako väčšina iných detí. Situácia v rodine sa však zmenila pár dní pred jej 6. narodeninami v marci 2023. Jej 3-ročný braček Danielko začal mávať zvláštne záchvaty a lekári mu diagnostikovali fokálnu štrukturálnu epilepsiu. Približne mesiac Danielko strávil so svojou mamičkou v nemocnici v Bratislave a v Prahe. Natálka skoro každý deň cestovala s ockom za nimi na návštevu. Namiesto hrania sa na detskom ihrisku, trávila čas na nemocničných chodbách so svojím bračekom. Lieky však Danielkovi vôbec nezaberali, záchvaty sa zhoršovali a pribúdali. V lete už Danielko mával 10-15 záchvatov denne, pri ktorých odpadol a musel byť neustále pod dohľadom, držať sa s niekým silnejším za ruku, aby si pri nekontrolovateľnom páde neublížil. Natálka bola veľkou pomocou. Ak rodičia práve nemohli držať a sledovať Danielka, Natálka ich vedela zastúpiť. Veľakrát sa jej aj podarilo zabrániť samotnému pádu. Ak nie, okamžite Danielkovi po páde zabezpečila hlavu, aby nedošlo k poraneniu, uložila ho do stabilizovanej polohy, zavolala rodičov, počítala nahlas sekundy (aby rodičia vedeli určiť trvanie záchvatu a prípadne podať potrebné lieky). Po odznení záchvatu začala hneď Danielka rozosmievať a vymýšľať rôzne hry, aby rýchlo zabudol na záchvat a aby mu vyčarovala úsmev na tvári. Danielko mal šťastie, že to, čo mu záchvaty spôsobovalo, sa dalo chirurgicky odstrániť a na jeseň podstúpil úspešnú operáciu v Prahe, od ktorej je bez záchvatu. Jeho prvý úsmev po 8-hodinovej operácii vyčaril práve pri pohľade na svoju najlepšiu sestričku Natálku cez videohovor.

List napísala Miroslava Kvasničková, matka, skutok vykonala Natália Kvasničková, v šk. roku 2023/2024, žiačka 1. triedy, 7. ZŠ Hodžova 37, Trenčín

V kategórii: List B - Nikola pomáha dedkovi

Pokúsim sa vám opísať, ako som pomáhala a stále pomáham môjmu dedkovi. Moja babka pred dvoma mesiacmi zomrela. Bola štyri roky ležiaca a sedem rokov mala demenciu. Dedko sa za tie štyri roky na lôžku o babku sám staral, iba na víkendy sme za ním s mamkou jazdili. Pomáhali sme mu s babkou, upratovali, varili atď. V januári dedka veľmi bolela ruka a nemohol ju zdvihnúť, tak šli s mamkou k lekárovi. Povedali mu, že má preťaženú ruku a natrhnutý sval a začal s rehabilitáciou. Rehabilitácia mu pomohla, ale úplne nevyliečila. Na konci februára babka dostala tretiu mozgovú mŕtvicu, zostala v bdelej kóme a dedko babku nechcel dať do nemocnice, tak zostala doma. Bolo to obdobie mojich prázdnin. Vtedy mala aj mamka dovolenku a začali sme sa starať o babku. Bolo to veľmi náročne fyzicky, ale aj psychicky. Dlho do noci som nespala, museli sme jej odsávať hlieny, pravidelne merať teplotu, ak ju mala, dávať obklady, merať saturáciu kyslíka... Jej stav sa každým dňom zhoršoval, nevedeli sme, že či vôbec pôjdem do školy a mamka do práce, no nakoniec sme sa v nedeľu rozhodli, že v tom dedka a susedy nemôžeme nechať, keďže mamka je zdravotná sestra. Zavolala do práce, aby za ňu niekto prevzal služby a mňa ospravedlnila v škole. Nemohla som ostať sama doma, lebo ocka už, žiaľ, tiež nemám a moja pomoc sa pri babke zišla. No v pondelok večer nás babka opustila. V súčasnosti dedkovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Začal k nám chodievať na víkendy, aby sme to mali jednoduchšie a nemuseli za ním jazdiť a aby som nebola sama doma, keď má mamka dennú službu. Trávime spolu čo najviac času, pozeráme staré české klasiky, jeme zmrzlinu, pozeráme staré fotky, pri ktorých sa dedko stále rozpamätá, a spomíname. Ak dedko potrebuje pomoc so zdvihnutím z gauča alebo stoličky, alebo keď chce podať vodu, vždy mu pomôžem – som ako jeho pravá ruka. Dedko má 80 rokov a veľmi ho ľúbim. V mojich očiach je hrdina po tom, čím si všetkým prešiel, a dúfam, že sa dožije mojej svadby.

List napísala a skutok vykonala Nikola Petriľáková, v šk. roku 2023/2024, žiačka 7. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa

V kategórii: List C - Druháčka Darinka pomáha starej mame s čítaním a písaním

Do Detského činu roka sa naša základná škola zapája opakovane, no tento rok je pre nás výnimočný. Nominantkou je totiž žiačka len 2. ročníka, ktorá napriek nízkemu veku a neľahkému osudu je v rodine pre svoju (starú) mamu veľkou oporou. Konkrétne ide o žiačku Darinku Mihokovú z rómskej komunity, ktorá, nebyť jej starej mamy, vyrastá v detskom domove. Matka ju opustila ešte vo veľmi útlom veku, uprednostnila Darinkinho brata a sestru. Od osudného dňa biologická matka nejaví o Darinku záujem, nenavštevuje ju. Rodičovskú lásku Darinka dostáva denne od svojich starých rodičov, na ktorých je veľmi citovo naviazaná. Starú mamu dokonca volá – mamina. Biologického otca má Darinka vo väzení, a preto je komunikácia aj v tomto smere obmedzená. Darinkinej starej mame, aj pre pokročilý vek, robí čoraz väčší problém čítanie a písanie, zamieňajú sa jej tlačené písmená, a preto každodenné vybavovanie vecí, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, sú pre Darinkinu starú mamu veľký problém. Veľkou oporou a pomocou je v tomto smere práve Darinka, ktorá starej mame píše nákupný zoznam, číta a píše listy otcovi do väzenia, no funguje aj ako opora v dňoch, keď život viac bolí ako teší. Spoluobčania totiž starej mame neraz uštedria nepeknú nadávku či dokonca sa vysmievajú z jej neľahkého osudu. Darinka je naše usmievavé slniečko s veľkým srdiečkom, ktorá sa napriek obmedzeným a skromným podmienkam, v ktorých žije, snaží byť veľkou oporou pre svoju druhú mamu. Dokáže sa veľmi úprimne radovať aj nákupom v obchode s obnosenými odevmi. Nedávno ju stará mama obdarovala oranžovým kocúrikom Félixom za dobré známky v anglickom jazyku, podporuje ju tiež v doučovaní v slovenskom jazyku a matematike, keďže správne chápe, že vzdelanie je pre Darinku prioritou, a to sa jej v potrebnej miere nedostalo.

List napísala Mgr. Monika Lovášová, pedagogička, skutok vykonala Darinka Mihoková, v šk. roku 2023/2024, žiačka 2. triedy, ZŠ s MŠ Orešie 3, Pezinok

V kategórii: List D - Tamarka je ako „babka Milka“

Tamarka je ešte malé dievčatko, ale počas svojho prvého školského roka zažila toľko náročných emočných situácií, čo by sa ledva zmestilo aj do dospelého človeka. Ocko sa konečne rozišiel s matkou Tamarky, ktorá denne pila, a doma bol neustály krik. Bez mihnutia oka opustila matka tri malé deti. Po jej odchode z rodiny sa z malej prváčky stala veľká slečna. Ockovi, ktorého veľmi ľúbi, pomáha, čo jej sily stačia. Pripraví ráno oblečenie pre mladšiu sestričku Elišku. Ustelie postieľku sebe, Eliške aj o rok staršiemu bratovi Boriskovi. Po raňajkách umyje riad a keď Borisko ochorie, odprevadí Elišku do škôlky. Ocko sa zatiaľ postará o Boriska, ktorý má vysoké teploty. Našťastie je škôlka blízko školy, kde Tamarka chodí do prvej triedy. Popoludní sa spolu s Boriskom pripravujú do školy. Okrem svojich úloh skontroluje aj Boriskove. To, že nie sú vždy bezchybné, prvácke oči ešte nevidia Do školy prídu obaja vždy čisto oblečení a s prichystanou desiatou od ocka. Ocko Tamarke často povie: „Ty si moja babka Milka.“ Babku Milku deti milovali. Počas života babka svojmu synovi s deťmi veľmi pomáhala. Ostali im na ňu už len pekné spomienky. Ako povie Tamarka: „Učíme sa doma potichu. Je to lepšie, ako mať pri sebe krik. Mama odišla. A ja sa o svojho ocka postarám. Som ako jeho babka Milka.“

List napísala Mgr. Andrea Ujčeková, pedagogička, skutok vykonala Tamarka Guštafíková, v šk. roku 2023/2024, žiačka 1. triedy, ZŠ Školská 526/53, Handlová

V kategórii: List E - Laura, superhrdinka

Laura je na prvý pohľad obyčajné dievča, ktoré chodí do piateho ročníka. Aspoň v škole tak pôsobí. Doteraz som však netušila, že po príchode domov sa zmení na superhrdinku. Laura má o rok staršieho brata, ktorému rada pomáha a maličkú dvojročnú sestru Emmku. Práve od jej narodenia sa im život obrátil hore nohami. Emmka trpí viacerými diagnózami, je 24 hodín napojená na pľúcnu ventiláciu, trpí ochorením DMO, je to ležiaci pacient a sama nedokáže prakticky nič- nechodí, nerozpráva, stále je plienkovaná a potravu prijíma pomocou peg hadičky cez bruško. Laura je mamke vždy nápomocná. Sama si vie poradiť s odsávaním hlienov z pľúc, polohovaním či kŕmením, pomáha pri kontrolách u doktora, kedy treba Emmku prekladať z auta do kočiara a naopak. Okrem starostlivosti o sestričku pomáha s domácimi prácami a prácami v záhrade. Laura to všetko zvláda výborne a v škole sa učí na samé jednotky.

List napísala Mgr. Simona Kováčová, pedagogička, skutok vykonala Laura Egryová, žiačka 5. triedy, v šk. roku 2023/2024, ZŠ s MŠ Štefana Ďurovčíka Palín 104