Pomoc prírode

V kategórii: List A - Piataci a ich akcia: Vezmi stromček na prechádzku

Vedeli ste, že aj vianočný stromček môže dostať darček? Nie ponožky, čokoládu ani nový obal, ale... druhý život! V Bratislave totiž už tretí rok po sebe dostávajú živé stromčeky šancu nezačať rok na smetisku, ale ako hrdinovia pokračovať ďalej. Po Vianociach ich ľudia môžu odniesť do špeciálnych ohrádok. Tam si ich vyzdvihnú tí, ktorí im dajú nový zmysel – premenia ich na voňavý mulč pre mestské kríky, alebo z nich dokonca vytvoria knižničky pre starkých v domovoch dôchodcov. Áno, čítate správne. Z vianočných stromčekov sa stávajú pomocníci, ochrancovia aj darcovia radosti. Ale čo, keď stromček skončí pri kontajneri, len preto, že niekomu sa nechce urobiť pár krokov naviac? Nuž, vtedy sa jeho osud zmení – namiesto druhého života ho čaká spaľovňa alebo skládka. A to je teda smutný koniec pre strom, ktorý celé sviatky rozdával radosť, prevoniaval dom a robil z neho slávnostné miesto spoločného času. Našťastie, v našej škole máme triedu 5. B, ktorej osud stromčekov nebol ľahostajný. Raz ráno, cestou do školy, si pár detí všimlo, že po sídlisku sú stromčeky pohádzané pri kontajneroch namiesto toho, aby čakali v ohrádkach na svoj druhý život. A keďže sú naučení nielen vidieť, čo treba urobiť, ale aj konať, hneď im bolo jasné – títo zelení kamaráti potrebujú pomoc. „Samé do ohrádok neodkráčajú ani nepreletia, ale... My nohy máme a ruky, a odhodlanie tiež! Poďme ich zobrať na prechádzku!“ Celá trieda sa pustila do akcie. Vyrazili po okolí a stromček po stromčeku prenášali do najbližšej ohrádky. Niektoré boli ťažké, iné pichali, ale smiech a dobrá nálada im pomáhali viac ako svaly. Práve, keď ukladali posledný stromček, prišlo špeciálne auto. Vystúpili z neho pracovníci mesta, ktorí stromčekom pomáhajú začať nový život. A čo nasledovalo? Spoločná fotka, úsmevy a – pozor – roztomilý príspevok na sociálnych sieťach! „Vezmi stromček na prechádzku!“ – tak nazvali žiaci svoju akciu. Ľudia boli nadšení. Pod príspevkom začali pribúdať komentáre: „Aj my sme dnes zobrali stromček na prechádzku. Včera som ukazovala môjmu synovi vašu fotku a dnes, cestou zo škôlky, hádajte čo?“ Alebo: „Vďaka, nevedeli sme o tých ohrádkach!“ Niektorí dokonca posielali fotky a pridali, že teraz každé ranné aj večerné venčenie psíka robia okolo stojísk s odpadom, aby mohli okrem domáceho miláčika zobrať na prechádzku aj stromček, keď objavia taký, ktorý to potrebuje. A tak sa vďaka jednej triede spustila malá lavína dobrých skutkov a stromčeky dostali tiež darček od ľudí. Ak by niekedy vznikol les dobrých skutkov, tento by bol plný stromčekov, čo dostali druhý život.

List napísala Ľubica Noščáková, pedagogička; skutok vykonal kolektív triedy, v šk. roku 2024/2025, žiaci 5. triedy, CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava

V kategórii: List B - Mladí dobrovoľníci z Vinodolu pomáhajú s radosťou

Vo Vinodole sa história opakuje. Pred štyrmi rokmi prišli za mnou 5 rómski chlapci s ponukou pomôcť. Nakoniec pomáhali 3 roky a spolu sme zrevitalizovali zaniknutý židovský cintorín. A stalo sa nevídané, keď sa pri mne zastavili tentokrát štyria, ale čoskoro sa pridali ďalší a nakoniec ich bolo deväť, ktorí v sobotu, nedeľu, ale niekedy aj cez týždeň chodili dobrovoľne pracovať celý rok na obnove vinodolskej pamätihodnosti ľudovej stavby Zvonica z r. 1876. Od obíjania omietky až po maľovanie boli vždy po ruke, vždy ochotní. Je úžasné, že vydržali pomáhať jednému majstrovi pri všetkých prácach, ktoré si takáto rekonštrukcia vyžadovala. Kde nebolo treba majstra-odborníka, boli chalani vo veku od 11 do 14 rokov. Naviac sami upravili terén v okolí a stále udržujú okolie v dobrom stave. Po skončení prác na Zvonici sa zapojili do realizácie projektu Komunálny sad, výsledkom čoho je zrekultivovaný priestor v blízkosti Zvonice, kde vysadili 15 ovocných stromov a 20 kríkov drobného ovocia. Aj o tento priestor sa spolu so mnou starajú a učia sa všetkému, čo si ovocný sad vyžaduje, vrátane ošetrovania stromov. Je úžasné, že títo chlapci si vzali príklad od svojich predchodcov a zažívajú stále víkend čo víkend radosť z pomoci pre komunitu.

List napísal Vladimír Špánik - predseda OZ Zoulus a skutok vykonali Tomáš, Boris, Sebastián, Frederik, Matúš, Lacko, Simon, Mário, v šk. roku 2024/2025, žiaci 5., 6. a 8. triedy ZŠ Školská, Vinodol, a Patrik, žiak 7. triedy ŠZŠ vo Vinodole

V kategórii: List C - Nella a Richard zachránili šteniatka a ich mamu

V septembri som sa dozvedela o peknom, hrdinskom skutku súrodencov Nelly a Richarda, ktorí sú žiakmi našej školy. Prázdniny trávia na chalupe v dedine, ktorá je obkolesená krásnou prírodou, v ktorej často trávia voľný čas. Jeden slnečný deň, keď boli na prechádzke, všimli si vychudnutého psíka, ktorý bol plachý, nedôverčivý a zo začiatku sa zdal byt' aj nebezpečný. Títo dvaja odvážlivci si ho získali svojou desiatou. Psíka – sučku vyhodili bezcitní ľudia na okraji lesa. Deťom sučka nebola ľahostajná a deň čo deň ju chodili kŕmiť, pretože potravu v lese nemala, ako získať. Po niekoľkých dňoch, keď im sučka dôverovala, ukázala im svoje tajomstvo. V lístí pod stromami mala desať novonarodených šteniatok. Súrodenci im doma urobili provizórny prístrešok a nosili im vodu a jedlo. Ich záhadné odchody do lesa vyriešila mama a až vtedy sa veci pohli smerom k záchrane nevinných tvárí. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa našlo pre nich miesto v blízkom útulku. Tento pekný skutok našich dvoch žiakov – súrodencov neostal nepovšimnutý a ľahostajný. Psia rodinka bola zachránená vďaka deťom, ktoré namiesto hry na počítačoch pomohli nevinným stvoreniam.

List napísala Mgr. Anna Meľuchová, pedagogička; skutok vykonali Nelly a Richard, v šk. roku 2024/2025, žiaci 6. a 9. triedy, ZŠ Duchnovičova 480/29, Medzilaborce

V kategórii: List D - Martin navštevuje psíka, aby nebol stále sám

Bývame na dedine, v ktorej sa nachádza menšie družstvo, na ktorom sa chovajú ovečky. Tieto ovečky stráži psík, ktorý tam je cele dni sám, len občas mu príde niekto doliať vodu a nasypať granuly. Martin je môj syn a kým nebola epidémia (slintačka a krívačka), občas sa tadiaľ išiel s chlapcami previezť, a tak si tam všimol psíka v búde, ktorý sa už len pri pohľade, chudák, triasol. Martin už nejaký ten čas za ním chodí každý jeden deň, za svoje vreckové mu kúpi jedlo a nejakú maškrtu navyše, aby ho aspoň trošku potešil, keďže je tam stále sám. Psík bol predtým veľmi bojazlivý, nechcel ani len vyliezť z búdy, a teraz sa už veľmi teší. Ja ako rodič som na neho neskutočne hrdá, na to, že má len 11 rokov, toho času veľa nemá, keďže popri škole chodí pravidelne na futbalový krúžok a bývame cca 20 km od mesta, ale vždy, každý jeden deň, si na neho spomenie a niečo mu prinesie.

List napísala Renáta Petríková, matka; skutok vykonal Martin Petrík, v šk. roku 2024/2025, žiak 5. triedy, SZŠ Dráčik, Mládežnícka 51, Banská Bystrica

V kategórii: List E - Adriana a Martin zachránili morskú korytnačku

30. 10. 2024 Adriana spozorovala biele plastové vrece v mori na Cypre. Zavolala Martina a po lepšom pozretí videli morskú korytnačku, ktorá mala priškrtenú prednú plutvu vláknami z vreca. Martin správne vedel, že je to kareta, ohrozený druh a vedel, ako ďalej postupovať. Odhadol, že kareta má asi rok. Deti vytiahli karetu na breh, skoro vôbec sa nehýbala, ale stále žila. Ocko, chirurg, opatrne nožničkami odstránil vlákna z plutvy. Tá však už bola poranená. Do mora sme ju nemohli dať, lebo by ju odplavilo a neprežila by. Preto ocko zavolal záchranárov korytnačiek. Trvalo 4 hodiny, kým prišli, dovtedy sme ju oblievali morskou vodou, aby sa držala pri vedomí. Vonku už začínala byť zima. Záchranári prišli až za tmy, poďakovali deťom za záchranu a hneď v ten večer karetu odviezli do nemocnice pre korytnačky v Lamake. Tvrdili, že do mesiaca bude zdravá a dajú ju späť do mora. Deti mali hrejivý pocit pri srdci.

List napísala MUDr. Adriána Michalisková; skutok vykonali Adriana a Martin Michaliskovci, v šk. roku 2024/2025, žiaci 5. a 8. triedy, ZŠ Okružná 2, Banská Bystrica