Pomoc rovesníkom

V kategórii: List A - Sophia pomáha so srdcom na dlani

Sophia je odmalička svojimi rodičmi vedená k dobrým a nezištným činom. Veľa rodičov vychováva deti týmto smerom, ale Sophia má dobro zvnútornené, má srdce na dlani. V triede máme žiaka s aspergerom, poruchami reči a poruchami učenia. Už v prvej triede sama iniciatívne navrhla, že s ním bude sedieť a pomáhať mu. Od prvej triedy už prešli 4 roky, od prvých písmen to je dnes práca s počítačom, násobilkou a vybranými slovami. Aj keď Maxim rozpráva málo, stále sa s ním rozpráva a pýta sa ho a tým ho vedie k reči. Aj pri strihaní na pracovnom vyučovaní, či pri tanci v dvojiciach sa môžem na ňu spoľahnúť. Vždy ochotne a milo priskočí k Maximovi a chytí ho za ruky. Láskavo sa správa ku každému. Je vzorom krásnej a dobrej princeznej z rozprávky. Okrem pomoci spolužiakom sama ponúka pomoc aj učiteľom. Zapája sa do charitatívnych činností rôznych organizácií a rozdáva svoje veci. Vie postrážiť menšie deti ako skutočná opatrovateľka, rada sa s nimi hrá a dokonca trénuje vo svojom tanečnom krúžku predškolákov. Želala by som si, aby v každej triede mohla byť jedna láskavá Sophia, ktorá spontánne a prirodzene pomáha slabším spolužiakom. 

List napísala Elena Bolfová, triedna učiteľka; skutok vykonala Sophia Solčianská, v šk. roku 2024/2025, žiačka 4. triedy, ZŠ Kysucká 14, Senec

V kategórii: List B - Ako Boris pomáha spolužiakovi rásť a ochraňuje ho

Druháci, taká bežná trieda. A predsa, nedá sa nevšimnúť si... Boris. Žiak 2. ročníka základnej školy. Na prvý pohľad obyčajný chlapec, trošku neporiadny, navonok silný, veľmi intelektovo nadaný a neskutočne empatický a ochranársky. Plače pre nespravodlivosť a veľa rozpráva. Miško. Borisov spolužiak. Neobyčajný chlapec s narušenou komunikačnou schopnosťou. Usmiaty, milý, veľmi trpezlivý, takmer nehovoriaci. Vie, že deťom môže aj ukázať. Minulý rok radšej sedel sám a nechodil na žiadne predstavenia. Nemá rád hluk, ale dnes si už nezapcháva ušká. Už sa nám nezdá zvláštne, že skacká po triede alebo píše niečo iné ako ostatní. Každé dieťa, ktoré s ním sedí, nabehne na systém „robím všetko dvojmo“ – pre seba a pomoc Miškovi. Celá naša trieda ho má rada, jeho inakosť vo vzdelávacom procese nevnímame a zapájame ho do všetkých aktivít, pokiaľ mu vyčaria úsmev na tvári. Napriek tomu je Borisov prístup ešte výnimočnejší. Zvykol vyrušovať, vďaka svojej šikovnosti sa často nudil a nestačil ani individuálny prístup k jeho potrebám. Pomohla až rola malého pána učiteľa a Miškovho ochrancu. Na plaveckom výcviku si Miška doberali žiaci z našej ďalšej druháckej triedy. Boris bol ako lev, nahnevaný a zároveň ho to bolelo za Miška. Vďaka Borisovi s nami Miško zvládol Školu v prírode a Noc s Andersenom. Neustále sa zaujíma, ako sa má, či mu niečo nechýba. Hráva sa s ním hru – drevený šach. Tento rok vďaka Borisovi napísal klasický diktovaný diktát. Miško nemal rád prítomnosť asistentky, tak si Boris sadol z druhej strany, a zrazu ju mali obaja. Miško sa teší do školy, čo je pre mňa i rodičov najväčšia radosť. Boris si za svoje činy nepýta pozornosť, ani sa necíti byť hrdinom. 

List napísala Mgr. Lucia Fukasová, triedna učiteľka; skutok vykonal Boris, v šk. roku 2024/2025, žiak 2. triedy, Základná škola Sama Cambela, Slovenská Ľupča

V kategórii: List C - Príbeh Sofie, ktorá podporuje spolužiaka z Ukrajiny

Naša spolužiačka Sofia je výnimočné dievča. Už dlhšie si všímame, že jej na druhých záleží. Rada pomáha nielen doma, ale aj v škole – a to nielen učiteľom, ale aj spolužiakom. Keď na konci hodiny zhodnocujeme, čo sme sa naučili, často úprimne povie: „Bola by som rada, keby všetci rozumeli učivu a vedeli to.“ Tieto slová by mohol povedať hocikto, ale Sofia ich aj žije. Naozaj sa snaží, aby sa nikto necítil pozadu. Pomáha spolužiakom, keď niečo nechápu, vysvetlí, ukáže, počká. Nie je hlučná, ani výrazne nápadná, ale všimnúť si ju, sa oplatí – všíma si totiž iných. Najviac to vidno po vyučovaní. Keď čaká v škole na svoju sestru alebo na krúžok, neoddychuje len tak. Práve vtedy trávi čas so svojím spolužiakom z Ukrajiny. On tiež čaká, kým po neho príde brat. Sofia si všimla, že sa často cíti osamelo, niekedy nerozumie úlohám, a v triede veľa nerozpráva. Ale keď sú spolu, akoby mu odľahlo. Spolu robia domáce úlohy. Sofia mu trpezlivo vysvetľuje zadania, pomáha mu čítať texty, precvičujú spolu slovenský jazyk aj angličtinu. Niekedy si dokonca vyrábajú vlastné cvičenia na papier, aby si Timko mohol lepšie precvičiť, čo potrebuje. Dokončujú aj veci, ktoré nestihol, keď chýbal v škole. Sofia mu nikdy nedáva pocítiť, že niečo nevie, nepozerá sa na neho zhora, práve naopak – povzbudzuje ho, chváli, keď sa mu niečo podarí. Aj keď Timko doma nemá veľkú pomoc so slovenčinou, so Sofiou robí pokroky. Aj vďaka nej sa viac zapája do hodín a zlepšuje sa. Sofia to všetko robí prirodzene, bez potreby uznania. Nepotrebuje potlesk. Robí to preto, lebo vie, aké je dôležité, aby sa nik necítil sám, aby mal každý šancu pochopiť učivo a cítiť sa v triede prijatý. Jej tiché skutky majú veľký význam.

List napísala Monika Hanka Piecková, pedagogička; skutok vykonala Sofia Žigová, v šk. roku 2024/2025, žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ Hurbanova 27, Martin

V kategórii: List D - Kristínka, Viktória a Eliáš dlhodobo pomáhajú s doučovaním mladších spolužiakov

Radi by sme nominovali žiakov Kristínku, Viktóriu a Eliáša za ich výnimočný prístup, ochotu a obetavosť počas celého školského roka. Každý týždeň si našli čas a energiu, aby pomáhali pani učiteľke s doučovaním detí zo 4. ročníka. Ich podpora nebola jednorazová, ale pravidelná a spoľahlivá. Trpezlivo vysvetľovali učivo, povzbudzovali mladších a boli im oporou nielen pri učení, ale aj v budovaní sebadôvery. Vďaka ich nasadeniu sa viacerí štvrtáci zlepšili v škole a našli radosť z učenia. Kristínka, Viktória a Eliáš dokázali, že aj deti môžu byť veľkými osobnosťami. Svojím činom inšpirovali nielen spolužiakov, ale aj učiteľov a rodičov. Ich skutok je krásnym príkladom solidarity, empatie a zodpovednosti. Pomáhali dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy, a tým ukázali, akú silu má nezištná pomoc.

List napísala Monika Cunová, pedagogička; skutok vykonali Kristínka Hrnčiarová, Viktória Dérerová a Eliáš Šelmek, v šk. roku 2024/2025, žiaci 8. triedy, ZŠ s MŠ Hurbanova 27, Martin

V kategórii: List E - Maroško sa ujal nového spolužiaka

Do našej triedy pribudol nový žiak. Prijali sme ho s obavami, či bude chodiť do školy a spolupracovať. Trieda už bola zabehnutá, kamarátstvo vybudované a zrazu nový žiak rómskeho pôvodu s množstvom vymeškaných hodín. Prišiel drobný chlapček s krásnymi tmavými očami, plnými strachu. V pôvodnej škole totiž zažíval nie zrovna príjemné chvíle. Prvá hodina bola telesná výchova. A tu nastal prvý pozitívny zážitok pre Peťka. Hojdanie na kruhoch bolo pre neho niečo nové a vzrušujúce – smial sa a prvá nervozita bola preč. Po ceste z telocvične zrazu prišiel k Peťovi Maroško a objal ho okolo pliec so slovami: „Poď a ničoho sa neboj, ja ťa ochránim!“ Ujal sa ho aj v triede. Pripravil mu miesto vedľa seba. A napriek tomu, že Maroško má sám veľký hendikep, pomáha Peťovi na vyučovacích hodinách, a ukázal všetkým príklad, ako prijať nového kamaráta bez predsudkov. Celá trieda má Peťka rada a pomáhame mu zabudnúť na zlé zážitky z predchádzajúcej školy. Do školy chodí Peťko pravidelne a rád. Trieda 2. A je plná kamarátov, ktorí si vedia pomáhať.

List napísala Mgr. Lenka Kaffelová, pedagogička; skutok vykonal Maroš Schnierer, v šk. roku 2024/2025, žiak 2. triedy, ZŠ Mojmírova 98, Piešťany