Pomoc v rodine

V kategórii: List A - Matejko sa snaží uľahčiť život svojej sestre Márii

V našej triede máme milého spolužiaka Matejka. Matejko má staršiu sestričku Máriu. Keď mala Mária 1 a pol roka, zistili jej zriedkavé nervovo svalové ochorenie, charakterizované neschopnosťou sedieť, stáť a chodiť. Život s týmto ochorením veru nie je jednoduchý. Absolvovala už mnoho náročných operácií a ďalšie ju čakajú. Okrem toho musí veľa cvičiť a rehabilitovať. Máriin mladší braček Matejko jej veľmi ochotne pomáha zvládnuť nespočetné množstvo prekážok. Snaží sa jej uľahčiť život na vozíčku, pomáha rodičom, aby mohla Mária aspoň trošku napredovať. Je veľmi šikovný, skromný, nikdy som ho nepočula, aby sa na niečo sťažoval, frflal. Namiesto hrania sa so svojimi kamarátmi, trávi veľa voľného času so svojou sestrou, rozosmieva ju, hrá s ňou spoločenské hry, a to aspoň trochu odpútava Máriu nemyslieť na to, čo má. Matejko je zároveň vzorný žiak. Učí sa na samé jednotky, ochotne pomáha spolužiakom, rád sa so všetkým podelí, je trpezlivý, hrá na gitaru. Keď rozpráva o Márii, v očiach mu vidno veľkú lásku. Mohla by som uviesť veľa príkladov, ako jej pomáha. Vyberám aspoň jeden. V obci sme mali nedávno akciu Čisté Vikartovce, do ktorej sa zapojila aj naša trieda. Zúčastnila sa na nej aj Matejkova rodina. Bolo obdivuhodné, ako Matej tlačil Máriu na vozíčku. Keď bolo potrebné pozbierať odpadky, „zaparkoval vozík“, potom ho starostlivo zabrzdil, pozbieral odpadky do svojho vreca a nezabudol časť podať aj Márii, ktorá držala svoje vrece. Tu bolo neskutočne vidno, aký má s ňou výborný vzťah. Veľmi si zaslúži zapojenie do detského činu roka.

List napísala Mgr. Viera Lajošová, triedna učiteľka; skutok vykonal Matej Kubov, v šk. roku 2024/2025, žiak 3. triedy, ZŠ s MŠ Vikartovce, Školská 138

V kategórii: List B - Kristínka obetavo pomáhala mame s ojedinelým ochorením

Píšem o svojej dcére, ktorej som neskutočne vďačná a zároveň ju obdivujem, ako úžasne zvládla situáciu, ktorá nastala po tom, ako som si v práci zobrala týždeň dovolenky na to, aby som sa preliečila zo zápalu sedacieho nervu. Bolo to práve v strede leta a už chvíľu som mala bolesť v pravej nohe, takže som zašla k lekárovi. Z bolesti nervu sa do troch týždňov stali bolesti také, že bez dcérinej pomoci som neurobila prakticky ani krok, pomáhala mi so všetkým v domácnosti, od varenia, žehlenia, upratovania, prania, prezliekania obliečok, a čo bolo hlavné, starala sa kompletne o všetky moje potreby, ako obliekanie, vyzliekanie, pomoc s hygienou, podávanie liekov, volanie o pomoc susedov a záchranného zboru. Celé toto trvalo do januára, keď ma zobrali na liečenie do nemocnice, keďže mi za toho pol roka zistili ojedinelé nevyliečiteľné ochorenie, postihujúce maximálne 2 ľudí z milióna. Našťastie, choroba sa dá držať v určitej miere pod kontrolou, takže dcéra môže mať znovu svoj život, aj keď v rámci možností, keďže aj pri každodennom cvičení dokážem zvládnuť akurát uvariť a nakúpiť. Chcela by som sa preto aj takto verejne poďakovať Kristínke za všetko, čo pre mňa urobila a ešte stále robí, pretože viem, že nie každé 11-ročné dieťa by zvládlo to, čo zvládla ona pri takých stavoch, aké som mala.

List napísala Ľudmila Kováčiková, matka; skutok vykonala Kristína Kováčiková, v šk. roku 2024/2025, žiačka 6. triedy, ZŠ Horný Vadičov

V kategórii: List C - Eliška sa stala darcom kostnej drene svojmu bratovi

Blížil sa koniec školského roka 2023/2024. Všetci sme sa tešili na prázdniny na zaslúžený odpočinok. Tešili sa aj Sebastián a Eliška. Mali už naplánovanú dovolenku. Sebimu ale často a nevysvetliteľne začala tiecť krv z nosa. Navštívili lekára a ten vyriekol diagnózu – ochorenie kostnej drene. Všetky plány na leto museli ísť bokom. Hotelové izby sa museli vymeniť za tie nemocničné. Eliška zo všetkých svojich snov a plánov mala len jeden. Ako pomôcť a potešiť Sebiho. V hračkárstve strávila veľa času a hľadala tú najlepšiu a najmilšiu hračku, len aby potešila brata. Po všetkých vyšetreniach sa zistilo, že Sebi potrebuje kostnú dreň. Eliška bola vhodným darcom. Nemocničné prostredie nie je pre nikoho príjemné a už vôbec nie pre 10-ročné dievča. No Eliška veľmi ochotne podstúpila všetky nepríjemné vyšetrenia a nakoniec sa stala darcom kostnej drene pre svojho brata. Pre nás všetkých je to veľmi pekný príklad súrodeneckej lásky. Eliška a Sebi sú pre nás malí-veľkí hrdinovia. Eliška svojou obetavosťou a odvahou a Sebi svojou bojovnosťou. Pre Sebiho neboli najkrajším darčekom hračky, ale obeta, odvaha, láskavosť jeho sestry Elišky. A to sa v žiadnom hračkárstve nedá kúpiť.

List napísala Anna Oľhová, skutok vykonala Eliška Mlatičeková, v šk. roku 2024/2025, žiačka 5. triedy, ZŠ Kežmarská 28, Košice

V kategórii: List D - Zuzka pomáha bratovi s učením

Volám sa Zuzka a mám troch súrodencov. Všetci štyria sa venujeme hudbe a láka nás čaro pódia. Napriek tomu, že môj brat je veľmi talentovaný, má to z nás určite najťažšie. Brat Tomáš má 19 rokov. Keď bol malý, diagnostikovali mu autizmus. Neskôr k tomu pribudla aj dyslexia a epilepsia. Preto moja pomoc nie je jednorazová, ale trvá už niekoľko rokov. Určite však viem, že vlastne pomáham dvom ľuďom: sebe a môjmu bratovi. Tomáš študuje na konzervatóriu v Prešove hru na saxofóne a popritom má ďalší odbor – hru na klarinete. Okrem všetkých povinností, ktoré má v škole, hrá aj v jazzovej kapele, čo ho veľmi baví. Má veľmi rád svojich spolužiakov a učiteľov, pretože sa mu snažia pomôcť, aby mohol rozvíjať svoje nadanie. No učenie je preňho veľmi náročné. Preto sa mu všetci snažíme pomáhať. Ako každý, aj on sa musí učiť všetky predmety, ktoré v škole majú. Aj keď má isté úľavy, zvládnuť musí toho dosť veľa. Tomáš najviac nezvláda angličtinu. Keďže tento jazyk neovláda ani moja mamka, ktorá sa s  ním učí a chodí s ním do školy, snažím sa mu v tomto pomôcť čo najviac ja. Vysvetľujem mu úlohy, opakujem s ním učivo, ktoré preberali v škole. Je to veľmi ťažké vysvetliť mu niektoré veci, ale chce to len trpezlivosť. Veľmi mi pomáha aj moja pani učiteľka angličtiny, ktorá mi vždy dáva testy, ktoré píšeme v škole, aby som s Tomášom mohla stále precvičovať. Tento školský rok bol veľmi náročný – Tomáša sme pripravovali na maturitné skúšky. Doma sme si všetci rozdelili“ úlohy. Veľakrát sme „bojovali“, lebo bol zo seba zúfalý. Na jednej strane veľmi chcel, na druhej strane sa nedokázal sústrediť. Kým sme prišli na nejaký systém učenia, trvalo to dlho. Viete, Tomáš si čoraz viac uvedomuje, že akosi „nezapadá“ do skupiny spolužiakov, že je v mnohom iný a že často nerozumie ich vtipom... Veľmi sa snaží, aby si ho ľudia vážili pre niečo, v čom je dobrý. A on je naozaj skvelý muzikant. Maturita bola len jednou z možností, aby to mal, ako sa povie, aj na papieri... Takto sa snažím pomáhať svojmu staršiemu bratovi už niekoľko rokov. Ale všetka tá snaha stojí za to. Naučila som sa oveľa viac, ako dieťa na základnej škole potrebuje. Keď sme spolu na pódiu a hráme, vidím, že je naozaj skvelý hudobník a má veľký potlesk a uznanie od všetkých divákov, vtedy cítim hrdosť. A ja mu vždy rada so všetkým pomôžem, ako len budem môcť. Je to predsa môj brat a mám ho rada napriek jeho „inakosti“.

List napísala a skutok vykonala Zuzana Jurčová, v šk. roku 2024/2025, žiačka 8. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov

V kategórii: List E - Eliška s láskou pomáhala babke v náročnej domácej liečbe

Eliška sa stala neskutočnou oporou a pomocníčkou v čase najťažšom pre rodinu, keď babke Lenke bola zo dňa na deň diagnostikovaná forma akútnej leukémie. Mesiac po absolvovaní prvej chemoterapie sa vrátila domov v terminálnom štádiu ochorenia. Je neuveriteľné, že len 10-ročné dievčatko dokázalo v sebe nájsť toľko vnútornej sily a pomáhať so starostlivosťou v takom rozsahu, že svojej babke každý deň domácej liečby pichala injekcie (ja – matka Eli – som to nedokázala...), vozila ju na vozíčku na záchod a pomáhala s plienkami. V čase, keď mala veľké bolesti, ju držala za ruku, kým bolesť neustúpila a babka zaspala, a stále ju držala za ruku. Bola jej spoločníčkou v čase, keď boli doma samé, dávala na ňu pozor – aby sama nechodila a neohrozila sa tak na živote, všade ju sprevádzala. Počúvala jej príbehy a snažila sa, aby sa spolu smiali. Toto náročné obdobie trvalo rok, s malými prestávkami (keď bola babka hospitalizovaná). Eliška je neobyčajné dievča s ohromnou vnútornou silou a krásnou dušou. Som nesmierne hrdá, že som jej mamina.  

List napísala Lenka Weissová, matka; skutok vykonala Eliška Weissová, v šk. roku 2024/2025, žiačka 7. triedy, ZŠ, Dostojevského ulica 2616/25, Poprad