Pomoc ľuďom

V kategórii: List A - Hrdinka Julka pomáha a povzbudzuje iné choré deti

Julke našli nádor na nadobličke, keď bola len štvrtáčka. S chorobou bojovala statočne. Premáhala strach pri jednotlivých vyšetreniach, ktoré boli bolestivé, ale pre dieťa aj stresujúce. Ochorenie i liečbu sprevádzali bolesti, chýbali jej kamarátky zo školy, väčšinu času strávila v nemocnici. Veľkou oporou jej boli milujúci rodičia, ktorí s ňou strávili toľko času, koľko len mohli. Sprevádzali ju na všetkých vyšetreniach. Keď prežívala strach, držali ju za ruku či niekedy iba za nohu, lebo inak sa nedalo. Chorobu sa podarilo nakoniec poraziť a Julka sa zdravá a šťastná vrátila do školy medzi spolužiačky a spolužiakov. Čakali by ste koniec príbehu, no sme len v polovici. Nasledovali ešte kontrolné vyšetrenia, ktoré musela absolvovať. Opäť bojovala so strachom, bolesťou, únavou a občas aj dopravnou situáciou, keďže na vyšetrenia museli cestovať do iných miest. Jej boj sa stal bojom celej triedy a neskôr aj celej školy. Sprevádzali sme ju modlitbou, podporou a všetkým, čím sme len mohli. A ona sprevádzala ostatné deti. Keď ich čakalo vyšetrenie u lekára, ktorého sa báli, alebo ich niečo bolelo, či niečo ťažké prežívali, tak sme z ich úst počuli: „Julka zvládla aj horšie, dokážem to aj ja.“ Julka takto motivovala a povzbudzovala žiakov celej školy. Keď prišli dobré správy z kontrolných vyšetrení, rodičia sa celej škole poďakovali milým slovom v školskom rozhlase a upečenými „vianočnými“ trubičkami. Julka sa stala aj inou hrdinkou. O tom už informoval lekár. Vďaka jej statočnosti a odvahe sa podarilo zistiť, že liek, ktorý doteraz dávali iba niektorým deťom, môžu poskytnúť aj deťom s kardiovaskulárnym ochorením. Toto zistenie pomôže pri liečbe iných detí, ktoré budú s touto zákernou chorobou bojovať. Julka sa stala malým anjelom strážnym pre iné choré deti a povzbudením pre deti, ktoré sa vyšetrení a choroby boja. V priestoroch školy ju nestretnete inak, iba s úsmevom na tvári. Je naozaj takým krásnym anjelikom, ktorého príbeh chytil za srdcia aj starších žiakov. Mnohí pri prvom počutí o jej boji s chorobou otvárali uznanlivo ústa v nemom úžase, čo dokáže zvládnuť také malé dievčatko. Ostáva nám len dúfať, že toto je už naozaj šťastný koniec príbehu.

Z listu Radoslavy Brunckovej, Julkinej mamy:

Ďakujem všetkým členom pedagogického zboru, a hlavne všetkým žiakom minuloročnej 5.A triedy, ktorí sa zapojili do rôznych kreatívnych činností, keď vytvárali pre Julku rôzne zábavky, krížovky, písali jej neskutočné množstvo odkazov, ktoré sme my rodičia nosili pravidelne do nemocnice. Doteraz to máme všetko odložené ako spomienku na obdobie veľmi silnej podpory nielen našej dcéry, ale aj nás, celej našej rodiny. Vďaka tomu bola Julka prítomná v triede aj na diaľku a ona takto spojená s celou triedou. Chceme preto poďakovať všetkým žiakom, ktorí ukázali svoje dobré a láskavosťou a empatiou naplnené srdcia, lebo aj vďaka tomu Júlia mohla zvládnuť túto ťažkú skúšku.

List napísala Jana Štrbová, pedagogička, skutok vykonala Julka, v šk. roku 2025/2026, žiačka 5. triedy, Spojená škola, Námestie A. Hlinku 22, Ružomberok

V kategórii: List B - Darko nezostal ľahostajný a pomohol staršej panej

Cestou zo školy domov si Darko všimol na ulici niečo, čo ho okamžite znepokojilo. Na zemi ležala staršia pani a vedľa nej jej pes a nákup. Bez váhania k nej pribehol. Pani bola dezorientovaná, mala monokel na oku a krvácala. Tvrdila, že sa potkla o svojho psa, no bolo zrejmé, že potrebuje pomoc. Darko zachoval pokoj a pohotovo zavolal záchrannú službu. Počas čakania pri panej zostal, snažil sa ju upokojiť a dohliadal na jej bezpečie. Aj napriek svojmu veku konal rozvážne a zodpovedne, akoby presne vedel, čo treba urobiť. Po príchode záchranárov sa ukázalo, že pani utrpela slabý otras mozgu a mala vysoký tlak. Hoci sa rozhodla nepokračovať v liečbe v nemocnici a podpísala reverz, Darko splnil to najdôležitejšie – nenechal ju bez pomoci v kritickej chvíli. Na druhý deň o svojom skutku skromne porozprával svojej učiteľke. Povedal len, že by ju tam nemohol nechať ležať. Práve tieto jednoduché slová vystihujú jeho charakter najlepšie. Darko je citlivý, empatický a vnímavý chlapec, ktorý neváha pomôcť druhému človeku. Jeho čin je dôkazom, že aj deti dokážu prejaviť veľkú odvahu a ľudskosť. Takéto správanie si zaslúži uznanie a je inšpiráciou pre nás všetkých.

List napísala Zuzana Dömötörová, pedagogička, skutok vykonal Darko, v šk. roku 2025/2026, žiak 4. triedy, ZŠ Železničná 14, Bratislava

V kategórii: List C - Dominika sa zastala panej a jej psíka v autobuse

Raz som šla z domu na tanečnú. Ako som nastupovala, tak pani s malým buldočkom bežala, aby stihla autobus, a veru, skoro ho nestihla. So psíkom nastúpili do autobusu udýchaní. Práve som si kupovala lístok, keď si pani kupovala ten svoj a špeciálny lístok pre psíka. Pani sa usadila na jedno voľné sedadlo hneď pri dverách, oproti miestu, kde som sedela aj ja. Autobus zastavil na Fakultnej Nemocničnej ulici. Nastúpila pani v čiernom saku, bielymi krátkymi šatami a botoxovými perami. Jej vlasy boli čierne a mala veľké čierne slnečné okuliare a veľkú kabelku. Pani v čiernom podišla ku čítačke kariet, aby si kúpila lístok. Vtom ale zastavila, pozrela sa na paniu so psíkom na rukách. Psík nehybne spal v jej lone a majiteľka psíka sa v tom momente na čiernovlásku pousmiala. Pani s čiernymi vlasmi sa trochu nahnevala a spustila: „Čo sa na mňa tak usmievate?“ povedala s nenávisťou v hlase. Majiteľka psíka bola zaskočená a rozpačito odpovedala: „L-len som chcela b-byť slušná.“ Koktajúc odpovedala so strachom v očiach. Čiernovlasá pani skríkla na tú druhú so psíkom a povedala: „No po prvé, tento pes sa nevie správať! Prečo beriete psa na verejné miesta?“ Majiteľka psíka na to reagovala: „Prepáčte, to nie je vaša vec, môj pes je úplne v poriadku. Nevidím dôvod, prečo by mal byť problém mať psa v autobuse. Má aj náhubok.“ Čiernovlasá pani sa nahnevala, schmatla malého buldočka a nechala ho visieť vo vzduchu. Pes skučal, pretože ho obojkom dusila. Vtedy som sa postavila, šla k čiernovlasej panej a povedala som nahnevaným tónom v hlase: „Prepáčte, ale toto je už moc. Mohli by ste s tým prestať?“ Snažila som sa dostať ku psíkovi, len pani bola moc vysoká, so škodoradostným úsmevom. Toto ma už naozaj nahnevalo a dala som jej varovný pohľad. V tom pani pustila psíka, ktorý skoro spadol na zem. Našťastie som ho stihla zachytiť. Šťastím v nešťastí bolo, že prišla zastávka a čiernovlasá pani konečne vystúpila.

Majiteľka psíka mi poďakovala a zoznámili sme sa. Dozvedela som sa, že pani sa volá Kamila a jej psík Mandarinka. Meno psíka je odvodené od farby srsti, vďaka jej telovo hnedému kožúšku, lebo keď sa od neho odrazia lúče slnka, tak sa sfarbí na oranžovú. Ale aj vďaka tomu, že miluje jedenie mandarínok. A tak som vystúpila a usmiala na pani Kamilu.

List napísala a skutok vykonala Dominika, v šk. roku 2025/2026, žiačka 8. triedy, ZŠ s MŠ Ulica sv. Gorazda 1, Žilina

V kategórii: List D - Sára pomáha na fare

Som piatačka a nerada len tak sedím. Preto sa snažím byť užitočná, kde sa dá. Do našej farnosti sa asi pred 4 rokmi prisťahoval kaplán. Má ženu a tri deti. Jedno má rok, ďalšie tri a najstaršie päť. Rozhodla som sa, že jeho manželke budem pomáhať pri opatere detí. Trávim s nimi veľa času. Po škole sa už teším, keď tam pôjdem a čo zase vymyslíme, koľko smiechu a zábavy si užijeme. Hráme schovávačky, hráme deň a noc, hráme sa na predavačov, maľujeme, potom sa ideme najesť... Keď majú ísť domov, plačú, nechce sa im, chcú sa hrať, smiať a najradšej aj spať u nás. Ale spolu s ich mamkou vždy vymyslíme nejakú fintu a napokon ich odnesieme na faru, o malú chvíľu neskôr idem na liturgiu a aj tam jej pomáham. Kočíkujem, ak treba idem s nimi aj na vécko, beriem ich na prijímanie, strážim ich, hrám sa s nimi a po liturgii sa rozlúčime a idem domov. Veľmi ma to teší, pretože ja som vo svojom živle a kaplánovi a jeho žene to trochu uľahčím. Majú ich radi, ale niekedy si aj oni potrebujú oddýchnuť a ja som rada, že pomôžem vlastne celej ich úžasnej rodine a aj ja stále odchádzam s dobrým pocitom v srdci. Veď každému dobre padne, ak mu niekto pomôže. Či nie?

List napísala a skutok vykonala Sára, v šk. roku 2025/2026, žiačka 5. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa

V kategórii: List E - Žiaci dlhodobo navštevujú denný stacionár a spriatelili sa so staršími ľuďmi

Sme žiačky Spojenej školy v Nemeckej. Už tretí rok navštevujeme denný stacionár, ktorý je súčasťou našej školy. Pani učiteľka nás k tomu povzbudzuje, aby sme pomáhali druhým. Podporuje nás aj vedenie školy. Do stacionára prichádzame s úsmevom a radosťou. S tetami sme sa spriatelili a vždy sa na seba tešíme. Stretávame sa aj na obede v jedálni alebo v altánku. Pri obede vidíme, že sú zdvorilé, trpezlivé a navzájom si pomáhajú. Sú pre nás vzorom. Aj my im rady pomôžeme, napríklad keď idú na dvor. Na krúžku Dúha priateľstva si pripravujeme program, darčeky a prekvapenia. Počas Mesiaca úcty k starším sme vytvorili strom vďaky. Písali sme, za čo sme komu vďační. Keď sme si to čítali, niektoré tety si aj poplakali. Jedna nás chytila za ruku a povedala: „Ďakujem, že ste prišli.“ Vtedy sme pochopili, že aj malé slová dokážu veľa. V marci sme spolu čítali knihy z detstva a vyrobili sme spoločnú záložku. Počas Fašiangov sme spievali piesne a rozprávali sa o zvykoch. Tety nám ukázali, ako si kedysi vyrábali masky. Dnes si ich často kupujeme, ale ony si vedeli všetko urobiť samy. Napríklad Červenú čiapočku – sukňa z červeného krepového papiera, biela zástera a šatka na hlavu. A maska bola hotová. My im prinášame smiech, radosť a energiu. Ony nám dávajú múdrosť, pokoj a láskavosť. Učíme sa jeden od druhého a zistili sme, že si rozumieme, aj keď sme malí a ony staršie. Pani učiteľka nám hovorí, že to, čo teraz dávame druhým, sa nám raz vráti. A my tomu už trochu rozumieme. Tety nám často hovoria, že máme skvelé pani učiteľky, lebo nie každý chce byť medzi staršími ľuďmi. My sme však zistili, že je to krásne. Snažíme sa hovoriť ďakujem za spoločné chvíle, stretnutia aj pohladenia. Stačí úsmev, milé slovo a trochu času – a vznikne veľké priateľstvo.

List napísali a skutok vykonali v šk. roku 2025/2026, žiačky 3. triedy, Spojená základná škola, Školská 279/35, Nemecká