Pomoc prírode

V kategórii: List A - Siedmaci zachraňujú oceán

Všetko sa to začalo jedným obyčajným školským dňom, ktorý však v žiakoch zo 7. B zanechal hlbokú stopu. Našu školu navštívili lektori s projektom NEPZ (Najbohatšie ekosystémy planéty Zem). Prednáška s diskusiou o úžasnom, no ohrozenom svete oceánov siedmakov doslova pripútala k stoličkám. Keď sledovali zábery majestátnych veľrýb a dozvedeli sa, akým vážnym hrozbám tieto mierumilovné giganty kvôli človeku čelia, v triede zostalo ticho. No nezostalo len pri ňom. Deti si uvedomili, že o problémoch nestačí len vedieť – treba konať. Keď sa blížil čas školských vianočných trhov, 7. B mala od začiatku jasný cieľ: neurobia stánok len pre zisk či zábavu, ale pre veľryby. Spojili svoje sily, kreativitu a voľný čas. Rozhodli sa predávať vianočné lízanky a čokoládové krúžky, no dali im hlbší zmysel. Vlastnoručne na ne vyrobili krásne obrázky s motívom veľrýb. V deň vianočných trhov bol stánok 7. B neprehliadnuteľný. Siedmaci s nadšením predávali sladkosti, no čo bolo najkrajšie, každému kupujúcemu – či už to bol žiak, alebo učiteľ – trpezlivo vysvetľovali, prečo to robia. Šírili posolstvo, ktoré načerpali z prednášky, ďalej do celého školského spoločenstva. Celý výťažok z predaja sa trieda rozhodla venovať na organizáciu, ktorá sa zaoberá ochranou veľrýb a čistotou oceánov. Žiaci zo 7. B dokázali, že prednáška v škole nemusí skončiť len zazvonením na prestávku. Ukázali, že aj deti zo základnej školy môžu pomôcť svetovému ekosystému.

List napísala Mgr. Zuzana Šintálová, pedagogička, skutok vykonal kolektív triedy 7.B, v šk. roku 2025/2026, žiaci 7. triedy, ZŠ Alexandra Dubčeka, Majerníkova 62, Bratislava

V kategórii: List B - Nicol s bratom Lukášom zachránili vtáčie mláďatá

Bývam v rodinnom dome a jeho súčasťou je aj malá záhradka, v ktorej máme nasadené stromy – tuje. Jedného dňa sme si s mojím bratom Lukášom všimli, že často prelietavajú cez našu záhradu dva vrabčeky (teda asi pár – samec a samička) a niečo nosia v zobáčikoch. Zistili sme, že si v jednom zo stromov robia hniezdo. Po niekoľkých dňoch už boli v hniezde nakladené vajíčka – 5 kusov. Netrpezlivo sme čakali, kedy sa vyliahnu malé vtáčiky. Každý deň sme sledovali, ako prilieta samička do hniezda. Keď na chvíľu odletela, rýchlo sme nakukli, či ešte nie sú vyliahnuté malé vtáčiky. V jeden deň to konečne prišlo a my sme mali šťastie, že sme videli päť vyliahnutých vtáčikov, ktoré otvárali svoje zobáčiky a čakali na potravu od svojej mamy. Dávali sme pozor, nedotýkali sme sa hniezda, aby to ich mama nevycítila. A tak sme len z diaľky sledovali, ako ich mamička chodí kŕmiť a občas sme nazreli do hniezda. Jeden podvečer bolo škaredšie počasie a začal fúkať silný vietor. Zbadali sme, ako vietor zhodil hniezdo na zem. Utekali sme von zachraňovať malé vtáčiky. Keďže sa hniezdo rozpadlo a vrabčeky boli na zemi len tak popadané, opatrne sme ich pochytali v rukaviciach (aby mama nevycítila náš pach) a uložili do debničky vyloženej teplými dečkami a vatou, aby im to pripomínalo hniezdo. S bratom sme ich malou injekčnou striekačkou kŕmili vodou. Na druhý deň sme ich dali na dvor a čakali sme, či ich bude hľadať ich mama. Stalo sa. Takto sme ich mali asi 2-3 dni, až sme spozorovali, že sa snažia vzlietnuť. Maličkými krídelkami trepotali a naskakovali v debničke, až kým nezosilneli natoľko, kým prvý vtáčik skúsil vzlietnuť na strom. Počuli sme, ako spieva, vypiskuje, ako keby volal na ostatných alebo na svojich rodičov. A naozaj to tak aj bolo. Priletela samička na plot a pískaním volala na svoje mláďatá. S údivom sme sledovali tieto maličké zvieratká a silu prírody. Postupne od nás odleteli všetky. Nám síce bolo za nimi smutno, ale tešili sme sa, že sme ich zachránili a prežili u nás pár dní. A ako prejav vďaky nám prišla párkrát preletieť cez našu záhradu celá rodinka. Posedeli na stromoch a zaspievali. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok, na ktorý spomínam dodnes. Pamiatka nám zostala, keďže sme si vtáčiky pofotili.

List napísala a skutok vykonala Nicol s bratom Lukášom, v šk. roku 2025/2026, žiačka 4. triedy, ZŠ Kysucká 14, Senec

V kategórii: List C - Družina detí buduje liahniská pre žaby

Celý tento príbeh sa začal ešte v roku 2025, keď sa družina skautiek z Jablonového od miestnej ekologičky dozvedela, že pre čoraz menšie množstvo vody v krajine sa v Jablonovom prestáva dariť žabám privádzať svoje potomstvo na svet. Žaby, konkrétne skokany hnedé, ktoré tu žijú, totiž kladú svoje vajíčka do plochých jazierok, ktoré musia držať vodu aspoň do začiatku júla, keď sú už mladé žabky schopné opustiť vodné prostredie. Rozhodli sa preto vybudovať prvé jazierko v lese a dúfali, že žabky si ho obľúbia a nakladú do neho vajíčka. Keďže ale zakrátko nastal zákaz pohybu v lesoch na Záhorí, nemohli pozorovať, či sa žabky v jazierku rozmnožovali. Začiatkom marca 2026 by ste už do lesa v Jablonovom videli ísť väčšiu skupinku detí, nielen skautiek, ale aj ich súrodencov a kamarátov. Spolu 11 dievčat a chlapcov. K pôvodnému jazierku dobudovali 4 ďalšie jazierka a potom v najbližších týždňoch s nadšením pozorovali, ako do nich pribúdajú znášky žiab. Najviac znášok pribudlo v pôvodnom prvom jazierku, pretože žaby si ho už obľúbili z minulého roka. Keď nastali suchá, deti neváhali naplniť bandasky a vedrá a dopĺňať do jazierok vodu. A hádajte čo! Pred koncom školského roka, v obrovských horúčavách, keď už z potoka v lese ostala len kopa blata, v prvom jazierku sa stále drží voda. Maličké žabiatka v nej čakajú, kedy im odpadne posledný kúsok chvostíka, aby mohli následne prežiť svoj dospelý život v lese. Verím, že tento krásny, nezištný čin inšpiruje viac detí a v nasledujúcich rokoch vybudujú životaschopné jazierka aj vo svojom okolí. Žaby a iné obojživelníky nevedia rozprávať, nemôžu sa ozvať, a preto im musíme pomáhať prežiť. Majú v ekosystéme svoje nezastupiteľné miesto.

List napísala Margaréta Vrončová, vedúca 19. oddielu skautov Za Horami, skutok vykonali Milotka, Dorka, Anička, Alžbetka, Viki, Emka, Stelka, Maťko, Kubko, Peťko a Mirko, v šk. roku 2025/26, žiaci 2. až 5. triedy, ZŠ Jablonové, ZŠ Kuchyňa a ZŠ Lozorno, ZŠ Dubová

V kategórii: List D - Školský projekt „Naši okrídlení susedia“ motivoval mnoho detí i dospelých

Ľubka, Nelka, Ninka, Daren, Oli, Šimi a Tomi navštevujú triedu pre deti so všeobecným intelektovým nadaním. Ako druháci sa rozhodli spracovať namiesto „bežných“ individuálnych projektov spoločnú ročníkovú prácu, ktorej témou boli „Naši okrídlení susedia“ – teda najmä vtáky. Každé dieťa zaujala iná skupina vtákov, ktorej sa v práci bližšie venovalo. Kľúčové však boli spoločné aktivity, ktorých veru nebolo málo, a ktoré neboli prospešné len pre nich, ale aj pre ich rodičov, iných žiakov školy a, samozrejme, pre vtáčiky a ich ochranu. Vo všetkom im bola nápomocná ich pani učiteľka Katka. Na začiatku napísali list, ktorý poslali firmám. Tie im venovali materiál, z ktorého potom v školskej dielni spolu s tatinami „zmajstrovali“ kŕmidlá pre vtáčiky. Tieto potom umiestnili na jednom mieste v areáli školy. V školskej kuchynke s maminami „uvarili“ lojové gule, ktoré rozvešali na stromy a do ich kŕmidiel v areáli školy. Vtáčiky celú zimu pravidelne prikrmovali. Aby bolo potravy dosť, vyrobili plagátik o tom, čím vtáčiky cez zimu prikrmovať, a prečo je to dôležité. Tak sa do prikrmovania vtáčikov zapojili okrem nich aj iní žiaci školy. Na školských vianočných trhoch im škola vytvorila samostatné stanovište, kde mali pripravené viaceré aktivity s témou vtáčikov – napr. zdobenie medovníkov v tvare vtáčikov alebo kvíz o vtáčikoch. Predávali lojové gule a slnečnicové semienka, vykrajovačky na medovníčky, obrazy, ozdoby a svietniky, ktoré každý z nich vyrobil doma, a vyzbierané peniaze venovali Záchrannej stanici pre zranené živočíchy v Zázrivej. Kŕmidlo pre vtáčiky mali viacerí z nich celú zimu aj doma. Preto sa mohli zapojiť aj do akcie sčítania vtáctva na zimných kŕmidlách „Vtáčia hodinka“. Téma ich natoľko zaujala, že spolu navštívili aj arborétum či múzeum, zúčastnili sa viacero prednášok a individuálne absolvovali aj ďalšie zaujímavé aktivity a pozorovania. Po odprezentovaní ročníkových prác sa Olimu podarilo zachrániť mláďa straky, po ktoré si prišli ochranári zo ŠOP SR. Okolo malej straky prešlo v priebehu dňa veľa dospelých, no mláďa si vôbec nevšímali. No všimlo si ho dieťa, ktoré neváhalo, pretože vedelo, čo je potrebné spraviť. Mnohým vtákom dnes hrozí vyhynutie. Sú ohrozené, pretože im ničíme životné prostredie, a to sa obracia aj proti nám. Stále však existuje nádej na zmenu, aj keď malými krôčikmi. Ľubka, Nelka, Ninka, Daren, Oli, Šimi a Tomi pomohli prírode a zaslúžili sa o záchranu vtáčikov. A pritom ani netušili, že sa tak individuálny záujem každého z nich povýšil na spoločný – spoločenský, taký, ktorý má dosah na celé ich okolie.

List napísala Jana Očenášová, mama, skutok vykonali Ľuboslava, Nela, Nina, Daren, Oliver, Šimon Ján a Tomáš v šk. roku 2025/2026 – žiaci 2.A triedy pod vedením Mgr.Kataríny Striešovej zo ZŠ Ďumbierska 17 v Banskej Bystrici

V kategórii: List E - Deti postavili ježovníky na sídlisku

Na jeseň sme sa rozprávali o tom, ako môžeme pomáhať prírode. Najviac nás zaujali ježkovia. Dozvedeli sme sa, že keď sa ochladí, hľadajú si miesto, kde môžu bezpečne prespať celú zimu. Na sídliskách je to však pre ne čoraz ťažšie, pretože sa odstraňuje lístie a ubúda prirodzených úkrytov. Nechceli sme zostať len pri rozprávaní. Premýšľali sme, čo môžeme urobiť my, deti. Dostali sme nápad postaviť ježovník, aby mali ježkovia na sídlisku v Pezinku bezpečné miesto na zimovanie. Vedeli sme však, že ježovník nemôžeme postaviť len tak. Spoločne sme preto napísali žiadosť na Mestský úrad v Pezinku. Boli sme veľmi šťastní, keď nám mesto stavbu schválilo. Potom sme sa pustili do práce a ježovník sme postavili. Veríme, že sa stane bezpečným domovom pre ježkov počas zimy. Pri pomoci prírode sme však neskončili. Zistili sme, že ubúda starých stromov s prirodzenými dutinami, v ktorých hniezdia mnohé vtáky. Rozhodli sme sa preto vyrobiť aj dve búdky pre dutinové hniezdiče. Zavesili sme ich na vhodné miesto a s veľkou radosťou sme pozorovali, že si ich sýkorky naozaj vybrali za svoj domov. Dokonca v nich úspešne opakovane zahniezdili. Bol to pre nás dôkaz, že naša práca mala zmysel. Tieto skúsenosti nás naučili, že na pomoc prírode netreba byť dospelý. Stačí mať otvorené oči, všímať si, čo zvieratá potrebujú, a nebáť sa konať. My sme postavili jeden ježovník a dve vtáčie búdky. Možno to niekomu pripadá ako maličkosť, ale pre ježkov a sýkorky to môže znamenať bezpečný domov. Veríme, že každý dobrý skutok pre prírodu má význam. A možno náš príbeh povzbudí aj ďalšie deti, aby sa nebáli pomáhať. Pretože aj malé ruky dokážu urobiť veľké veci.

List napísala Zuzana Bobišová, sprievodkyňa, skutok vykonali sprievodkyňa Zuzana a Stanislava a žiaci Juli, Johanka, Hugo, Boni, Timo, Jurko, Teo, Simon, Kubko, Barko, Branko, Johanka, Naďka, Beli, Amálka, Dominik, Maťko, Lenka, Jasko, v šk. roku 2025/2026, zmiešaná skupina žiakov 1. – 5. triedy, domškolácka vzdelávacia skupina Jurtadom, Limbach