Záchrana ľudského života

V kategórii: List A - Tobias zachránil brata pred rozzúreným psom

Tobias je veselý piatak, ktorý miluje pohyb. Najväčšiu radosť mu prináša futbal a atletika, a preto každú voľnú chvíľu trávi vonku so svojím bratom a kamarátmi.

Jedného septembrového popoludnia sa spolu dohodli, že si na ihrisku zahrajú futbal. Vzali loptu a plní nadšenia sa pustili do hry. Slnko ešte príjemne hrialo a z ihriska sa ozýval smiech a povzbudzovanie. Nič však nenaznačovalo, že sa tento obyčajný deň v okamihu zmení na boj o bezpečie. Keď bola hra v plnom prúde, na ihrisko nečakane vbehol cudzí staford. Rozbehol sa priamo k Tobiasovmu bratovi Tonymu, začal ho naháňať a napokon ho pohrýzol. Chlapcov zachvátil strach a všetci sa rozutekali do bezpečia. Iba Tobias našiel v sebe odvahu postaviť sa nebezpečenstvu.

Bez rozmýšľania sa rozbehol k bratovi. Snažil sa psa odohnať a ochrániť Tonyho pred ďalším útokom. Keď si však pes všimol jeho, obrátil svoju pozornosť naňho. Začal ho prenasledovať a aj jeho bolestivo pohrýzol. Napriek zraneniu Tobias nestratil duchaprítomnosť. S poranenou nohou sa rozbehol domov privolať pomoc. Počas behu si opakoval jediné: „Musím ísť po pomoc.“

Keď sme videli rozsah zranení, okamžite sme zavolali záchrannú zdravotnú službu. Hryzné poranenia oboch chlapcov boli hlboké a vážne. Kým Tony od bolesti plakal a čakal na príchod záchranárov, Tobias sedel pokojne a statočne znášal bolesť.

„Mami, ja to vydržím. Ja to dám,“ povedal. V tej chvíli som si naplno uvedomila, aký silný je môj syn. V nemocnici lekári Tonyho ošetrili a rany mu zašili. Tobiasovo zranenie však bolo natoľko vážne, že musel podstúpiť operáciu nohy. S mamkou zostal hospitalizovaný a ešte počas noci absolvoval náročný zákrok.

Keď sa po operácii prebral z anestézy, povedal vetu, na ktorú nikdy nezabudnem:

„Mami, vieš, prečo som tam išiel? Lebo som sa o Tonyho bál. A keby som tam nešiel, možno by si už nikdy nezahral futbal.“

V tých slovách sa ukrývala láska, odvaha a obetavosť, aké dokáže prejaviť len človek s naozaj veľkým srdcom. Našťastie, vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti a veľkej sile oboch chlapcov nemá ani jeden z nich trvalé následky. Dnes sa opäť môžu spolu smiať, behať za loptou a venovať sa tomu, čo majú najradšej – futbalu.

Som na Tobiasa nesmierne hrdá. V rozhodujúcej chvíli sa nezachoval ako dieťa, ale ako skutočný ochranca svojho brata. Možno je za tým aj ich výnimočné puto. Sú totiž z trojičiek a odjakživa držia spolu. A práve v ten deň Tobias ukázal, že súrodenecká láska dokáže byť silnejšia než strach.

List napísala Erika Gumaňová - matka a triedna učiteľka PhDr. Iveta Klajberová, skutok vykonal Tobias , v šk. roku 2025/2026, žiak 5.C triedy, ZŠ Československej armády 15, Moldava nad Bodvou

V kategórii: List B - Marek pomohol maminmu priateľovi pri epileptickom záchvate

Marek je obyčajný 10-ročný chlapec, ktorý sa vybral na chatu s mamkiným priateľom. Užívali si spoločne pekný večer s pizzou a hrami. Potom si ľahli spať a aj keď veľa nenaspal, ráno ho zobudil priateľov výkrik, aby zavolal rýchlu zdravotnú službu. Ďalej už nepočul nič, len buchot, keď priateľ spadol na zem v kúpeľni a dostal epileptický záchvat po jedenástich rokoch. Marek nestratil duchaprítomnosť, utekal k nemu, pobral vankúše, dal mu jeden pod hlavu a hneď volal 112-ku, vedel im všetko povedať, čo sa stalo, kde majú prísť. Záchranári boli do piatich minút pri nich. Potom zavolal mne, mamke, a ja som bola naňho veľmi hrdá. My sme sa s touto chorobou už v rodine stretli a veľa sme o tom rozprávali. Bola som rada, že sa nezľakol a vedel, čo je správne. Zvládol to úžasne a viem, že neskutočne pomohol. Je to skvelý, aj keď „obyčajný“ chlapec.

List napísala Dana Nemcová, mama, skutok vykonal Marek, v šk. roku 2025/2026, žiak 5. triedy, ZŠ Obchodná 5, Sečovce

V kategórii: List C - Danielka zachránila život svojej mame

Volám sa Danielka a minulý rok som zažila deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Mala som osem rokov a veľmi som sa tešila na letné prázdniny. Skončila som 3. ročník a s maminkou sme si užili krásny deň. Po vysvedčení sme boli na zmrzline, popoludní sme vybavili servis auta a potom sme sa vybrali do Eurovey. Prechádzali sme sa pri Dunaji, dali si večeru, stretli známych a ja som si v kníhkupectve vybrala knihy ako odmenu za školský rok. Večer sme nastúpili do auta v podzemnej garáži. Maminka naštartovala auto a chystali sme sa odísť domov. Zrazu sa však prestala hýbať a nereagovala. Nevedela som, čo sa deje, ale videla som, že potrebuje pomoc. Najskôr som sa odopla z autosedačky a snažila som sa ju zobudiť sama. Volala som na ňu, skúšala som ju prebrať a dávala som jej umelé dýchanie tak, ako som si pamätala z rozprávania o prvej pomoci. Keď sa mi ju nepodarilo prebrať, našla som jej mobilný telefón. Zavolala som ockovi a potom som vytočila tiesňovú linku 155. Bála som sa, ale vedela som, že musím pomôcť. Operátorom som povedala, kde presne sa nachádzame – v ktorej garáži, na ktorom poschodí aj číslo parkovacieho miesta. Odpovedala som na ich otázky a riadila som sa všetkými pokynmi. Rozprávala som im, čo sa s maminkou deje, či dýcha a ako vyzerá. O chvíľu prišli pracovníci SBS, policajti, záchranári. Postarali sa o maminku a pokračovali v jej záchrane. Keď ju odvážali do nemocnice, veľmi som sa bála, ale verila som, že to zvládne. Neskôr som sa dozvedela, že maminka mala prasknutú cievu v mozgu a jej stav bol veľmi vážny. Lekári dokonca nevedeli povedať, či prežije. Po niekoľkých dňoch sa však prebudila z umelého spánku. To bol najšťastnejší okamih môjho života. Dnes viem, že rozhodujúce boli prvé minúty. Som rada, že som nezostala stáť bezmocne a že som dokázala zavolať pomoc. Najdôležitejšie pre mňa je, že mám svoju maminku späť.

Skutok vykonala Danielka, v posledný deň šk. roku 2024/2025 žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ J.A.Komenského, Hubeného 25, Bratislava v spolupráci s triednou pani učiteľkou Mgr. Monikou Máťušovou list napísala a poslala v šk. roku 2025/2026

V kategórii: List D - Alexej zachránil zranenú prababku

Koncom januára 2025 potrápila celé Slovensko nebezpečná poľadovica. V ten deň bol vtedy len 5 a pol ročný Alexej chorý, a tak ho doma strážila jeho 76-ročná prababka, ktorú s láskou volá babka Janka. Nikto netušil, že bežný deň sa v priebehu sekundy zmení na boj o život. Kým Alexej ležal v teple izby, babka Janka vyšla na dvor. Na zradnom ľade sa nešťastne pošmykla a nasledoval tvrdý pád. Zranenia boli vážne – rozbitá hlava a komplikovaná zlomenina nohy. Zostala bezvládne ležať v časti dvora, kde ju nebolo vidno z ulice a pre hluk okolia nikto nepočul ani jej zúfalé volanie o pomoc. Okrem veľkých bolestí a strachu začal okamžite útočiť ďalší nepriateľ – mrazivé počasie a riziko podchladenia. Keď Alexej uvidel, že sa babka dlho nevracia, intuícia mu našepkala, že niečo nie je v poriadku. Vyšiel von a naskytol sa mu pohľad, ktorý by vydesil aj dospelého. On však nezaváhal ani sekundu. Schmatol telefón, deku, vankúš a utekal k nej na mráz. Hoci bol sám dieťaťom, okamžite začal konať ako rodený záchranár. Keď videl, že babka komunikuje, podal jej mobil so slovami: „Zavolaj mojej maminke." Starostlivo ju zakryl dekou, pod zadok sa jej snažil podložiť vankúš a poobzeral sa okolo, aby jej našiel okuliare, ktoré jej pri páde odleteli. Chcel ju dokonca sám postaviť – priniesol metlu, aby sa o ňu oprela, no zranenie nohy bolo príliš vážne. Babka Janka zatiaľ zatelefonovala rodine do práce. Všetci príbuzní sme však boli ďaleko a najbližší z nás by sa k nej vedel dostať najskôr za 45 minút – čo bolo v tom mraze pridlho. Našťastie nás v panike napadlo zalarmovať suseda. Ten bol našťastie doma, preskočil plot a na zrkadlovo hladkom ľade pomohol babku dostať do tepla domu. Alexejov záchranársky inštinkt však nepoľavil ani vnútri. Hneď ako babku uložili, utekal do mrazničky, vzal chladiaci vankúšik a priložil jej ho na zranenú nohu, aby jej zmiernil opuch a bolesť. V extrémne komplikovanej situácii, kedy išlo o minúty, si tento malý chlapec dokázal zachovať chladnejšiu hlavu než väčšina dospelých. Bez jeho pohotovej reakcie, rýchleho zabezpečenia mobilu a ochrany pred podchladením by tu dnes naša babka Janka už nemusela byť. Pre našu rodinu je Alexej skutočným hrdinom.

List napísala Alexandra Bobríková, mama, skutok vykonal Alexej v šk. roku 2025/2026 žiak 1.triedy, ZŠ Dolinského 1, Bratislava

V kategórii: List E - Simonovo rýchle rozhodovanie zachránilo život spolužiačke

Môj spolužiak Simon sa zachoval mimoriadne statočne a pohotovo. Počas jazdy na bicykli našiel na cyklistickom chodníku našu spolužiačku Zaru, ktorá spadla z elektrickej kolobežky. Pri páde utrpela veľmi vážne zranenia hlavy a zostala v bezvedomí. Keďže nemala prilbu, následky nehody boli veľmi vážne. Simon ani na chvíľu nezaváhal. Podarilo sa mu Zaru prebudiť a skontrolovať jej stav. Keď zistil, že má silno krvácajúce poranenie hlavy, pohotovo jej vyviazal vlasy šnúrkou z topánky, aby mohol ranu lepšie ošetriť. Následne si vyzliekol tričko a priložil ho na ranu, aby zastavil krvácanie. Okamžite zavolal záchrannú službu a zostal pri nej až do jej príchodu. Keď zdravotníci začali Zaru ošetrovať, Simon sa rozbehol do susednej dediny po jej mamu. Vďaka tomu sa jej mama stihla so Zariným stavom oboznámiť a prišla práve vo chvíli, keď sanitka odchádzala do nemocnice. Zara je dodnes hospitalizovaná s viacerými vážnymi poraneniami lebky. Nehoda sa stala na málo frekventovanom mieste, kde by ju pravdepodobne dlho nikto nenašiel. Som presvedčená, že Simonova odvaha, rýchle rozhodovanie a ochota pomôcť mohli Zare zachrániť život. Preto si myslím, že si Simon za svoj hrdinský skutok zaslúži ocenenie. Jeho konanie bolo príkladom skutočnej odvahy, obetavosti a ľudskosti.

List napísala Tamara M. – spolužiačka, skutok vykonal Simon, v šk. roku 2025/2026, žiak 7. triedy, ZŠ Mierova 67, Želiezovce