za darovanie kostnej drene sestre chorej na leukémiu

KATEGÓRIA: Príbehy 2004

„Leukémia. Už samotné slovo vzbudzuje v ľuďoch hrôzu. A takáto hrozba visela nad našou rodinou pred niekoľkými rokmi. Bol som dieťa. Nevedel som pochopiť smútok mojich rodičov. Prekvapilo ma, keď som ich pristihol plakať. Vtedy mi prezradili to, čo predo mnou už dlhšie tajili: moja sestra je veľmi chorá. Umiera na leukémiu. Už prešla celou liečbou, nepomohla. Ťažko vedel môj detský mozog pochopiť veľkosť tejto tragédie... Bola tu však ešte jedna nádej! Lekári konštatovali, že by pomohla transplantácia kostnej drene. Je však nutné, aby darcom bol najbližší pokrvný príbuzný. Rodičia neváhali. Na ďalší deň sme šli všetci traja na vyšetrenia. Ako vždy, aj teraz som sa bál lekárov. Lenže sú pri mne mamka a ocko, takže aké strachy? Prišli netrpezlivo očakávané výsledky. Mamkine a ockove sa nezhodovali... Ale moje? Boli skoro totožné so sestrinými. Nedokážem opísať svoj detský strach, keď mi páni v bielom povedali, že ma budú operovať.! „Ale ty si statočný, pomôžeš sestričke“, chlácholili moje ubolené srdiečko. A pomohli mi strach prekonať. No najviac sa na tom podieľali moji rodičia, ktorí boli stále pri mne. Neopustili ma ani na chvíľku. Prekonal som strach i bolesť, ale čo je najdôležitejšie, transplantácia sa podarila!!! Moja sestra je dnes živá a zdravá. Je z nej dobrá čertica! Neviem si bez nej život predstaviť, aj keď mi väčšinou lezie na nervy a často ma dokáže poriadne nahnevať. Jedno však viem: Som rád, že som jej mohol pomôcť. A keby nedajbože bolo treba niekomu znova pomôcť, neváhal by som. Veril som vtedy bezhranične mojim rodičom i lekárom. A nakoniec – vlastne som prekonal i sám seba...“

List napísal a skutok vykonal Jaroslav , 9. tr.,  Košice