Chlapci pomáhali robiť protipovodňové zátarasy

KATEGÓRIA: Pomoc ľuďom

Už niekoľko dní sme boli vyplašení správami z Česka a potom aj z nášho Dunaja. Doma aj v škole boli témy: „ Nevytopí nás? „Chodili sme sa pozerať na stále vyššiu hladinu rieky. A v našom meste sa vlieva Váh do Dunaja a my máme bývanie neďaleko Dunaja. Tak nám nebolo všetko jedno. V piatok som sa vrátil zo školy a okolo piatej počujem . „ Šave aven žutinen! Šave aven žutinen!“ Čože? Poďte pomáhať! Stál som s kamarátmi, ale nezaváhali sme ani sekundu. Išli sme. My Rómovia prežívame všetko búrlivo – najprv koniec sveta, veď viete, že už mal byť, už sme sa aj všetci chystali a teraz toto. V takýchto situáciách sme akční. Utvorili sme dlhý pás a podávali si vrecia s pieskom – nakladali ich na autá. Cigáň, necigáň všetci sme robili. „Biris – vládzeš?“, pýtam sa toho vedľa mňa. „Jo – áno“ O jedenástej večer doma som bol, povedali by Slováci, ako „cepami domlátený“. Na druhý deň sa všetko zopakovalo. Teraz sme však piesok do vriec nahadzovali lopatami. Chalan biely vedľa mňa naťahoval lopatu o sto dvesto, ale rúčky tenké, telo dengľavé, tak som robil aj za neho. Piesok šup do vreca predo mnou i pred ním. Niekto zakričal . „ Bieli, čierni, fialoví, robme, lebo nás vytopí ako myši!“ A veru sme robili do piatej. Postarané bolo o nás, dobre sme sa najedli, ja aj moji kamaráti. A že cigáni nevedia pracovať! Veď aj vďaka nám a vreciam s pieskom voda nepretiekla. Teraz je už všetko zažehnané, voda je tam, kde má byť, je 32 stupňov a my máme dobré spomienky na robotu a pomoc. A viete čo nám povedali? Na to nikdy nezabudnem : „ Laše san!“ – ste šikovní.“

Z listu pani riaditeľky : „ Zdvíham telefón, do ktorého mi sociálna pracovníčka pre rómsku komunitu hovorí: „ Pochváľte, prosím svojich žiakov“, nasleduje vymenovanie troch žiakov, „ že obetavo pomáhali plniť vrecia pieskom a tak zabránili pretrhnutiu hrádze na Váhu pri Kameničnej.“ Neverím vlastným ušiam a chcem aby mi svoju požiadavku zopakovala, veď sa mi ešte nestalo, aby zo sociálneho oddelenia chcel niekto našich rómskych chlapcov pochváliť... Keď hrozilo pretrhnutie hrádze, tak v televízii aj v miestnom rozhlase hľadali dobrovoľníkov na plnenie vriec pieskom. Naši žiaci sa ihneď obetavo zapojili a možno svojim činom zachránili i ľudské životy.c

List napísala Mgr. Oľga Tóth Kuruczová, riaditeľka školy, list napísal a skutok vykonal Dávid Rafael, v šk. roku 2012/2013 žiak 7.triedy,skutok vykonali Mikuláš Lakatoš, v šk. roku 2012/2013 žiak 9.triedy,Erik Lakatoš, v šk. roku 2012/2013 žiak 8.triedy,Spojená škola – Špeciálna základná škola, Hradná 7, Komárno