Žiaci pomáhajú Tomášovi, ktorý je pripútaný na invalidný vozík

KATEGÓRIA: Dobrý nápad

„Naša škola je ako každá iná, ničím zvláštna. Jeden by povedal, že obyčajná. Ale tí, čo si to myslia, sa mýlia. Vidia len povrch a málokto sa pozrie dnu. Ja som po čase prišla na to, že každý žiak má srdce. Otvoriť naše srdcia dokázal jeden chlapec. Na prvý pohľad obyčajný, avšak pre nás výnimočný, ktorému pomáhame už niekoľko rokov a ktorý nám môže byť vzorom, chlapec plný života a elánu, napriek tomu, že je pripútaný na vozík. A zato mu môžeme len ďakovať. Ten chalan sa volá Tomáš. Aj tento rok sme sa dozvedeli, že potrebuje pomoc na zakúpenie rehabilitačnej pomôcky. Chceli sme mu pomôcť, ale nechceli sme pýtať peniaze od našich rodičov. Tie peniaze sme chceli zarobiť vlastnou prácou. Vtedy prišiel návrh na zbieranie šrotu. Nikto neváhal a všetci sa chceli zúčastniť tejto pomoci, veď to bolo len minimum toho, čo pre neho môžeme spraviť. On nám dal oveľa viac. V ten deň sme sa zišli pred školou asi tridsiati. Dostali sme inštrukcie. Mnohí vozili šrot od svojich rodín a iní sa rozbehli do mesta, kde prispelo veľa ľudí, ktorí otvorili svoje srdcia. Veď málokto dokáže pomôcť človeku, ktorého nepoznajú a nikdy ho nevideli. Všetok tento šrot sme zhromaždili pred školou, odkiaľ bol následne odvezený. Vďaka našim milým pani učiteľkám sa vyzbierala pekná čiastka peňazí. No rok plynul ďalej. Na hodinách sme sa o Tomášovi mnohokrát rozprávali a udivovalo ma, že sa všetci dokázali zapáliť a vymýšľať návrhy ako mu pomôcť. Jedného dňa prišla pani učiteľka s výborným nápadom – zberaním mobilov. Žiaci mali priniesť do školy čo najviac starých alebo už nepoužívaných mobilov. Motiváciou okrem pomoci Tomášovi, bola aj cena za najviac mobilov – nový mobil za starý. Nečakali sme takú veľkú účasť, zapojila sa celá škola. Zvládli sme vyzbierať 500 mobilov a traja najlepší dostali aj ceny – novučičký mobil. Rok opäť plynul a znova prišiel vynikajúci nápad. Rozhodli sme sa čistiť od listov záhrady jedného závodu. 40 žiakov bolo zmotivovaných a pustilo sa do práce. Po dvoch hodinách ťažkej driny sa celí spotení a udychčaní vrátili do školy. No nikto sa nesťažoval naopak, všetci boli šťastní, že mohli priložiť ruku k dielu. Všetky peniaze za tieto činnosti, boli odovzdané Tomášovi. Nám to ale nestačí. Snažíme sa aj naďalej vymýšľať nejakú pomoc na budúci rok. Veď ako som už spomínala, to je to najmenej, čo môžeme pre neho urobiť. On nás však naučil oveľa viac. Naučil nás užívať si život a vážiť si to, čo máme. On bol ten, čo otvoril aj tie najchladnejšie srdcia. Môžeme si z neho brať príklad. Ja som rada, že som mala možnosť pomôcť takémuto úžasnému chalanovi.“

List napísala Simona Parížeková, v šk. roku 2012/2013 žiačka 8.triedy, skutok vykonali žiaci ZŠ Slnečná 168/28, Námestovo