List D - Lukáš zachránil život dedovi, ktorý upadol do diabetickej kómy

KATEGÓRIA: Záchrana ľudského života

Keby som mala Lukáša charakterizovať jedným slovom, bola by to rozhodne dobrosrdečnosť. Rozdáva ju všade naokolo, každé ráno ma víta v škole pred vyučovaním s veľkým úsmevom či objatím, ktoré mi dodá takú neskutočnú energiu a výnimočnú silu, akú neviem ani opísať. Bol utorok. Ako každý všedný deň sa Lukáš s bratmi chystal do školy. Mladší brat Tomáško chodí do druhej triedy a najmladší Matúško chodí do špeciálnej škôlky pre autistov. Každé ráno má Lukáš ako najstarší súrodenec veľa povinností, avšak nikdy mu to neprekážalo, s radosťou pomáha svojim rodičom s bratmi, najmä s Matúškom, ktorého starostlivosť si vyžaduje naozaj trpezlivosť a obrovskú lásku. Avšak to ráno to bolo celkom iné, pretože už dlhšie u nich býval aj ich dedo, ktorého si vzali na nejaký čas k nim pre zdravotné komplikácie spojené s cukrovkou. Ranné prípravy pokračovali ako vždy bez problémov. Matúška zaviezol Lukášov ocino do škôlky, Lukášova mamina odišla skoro ráno do práce a Lukáš s bratom dokončovali posledné prípravy pred odchodom do školy. Dedo spal vo vedľajšej izbe a ich mačka Mimi tiež dopíjala ranné mliečko. Obidvaja sa obuli a vyštartovali z dverí smerom do školy, avšak ako otvárali dvere, Mimi vybehla znepokojene na chodbu a Lukáš s Tomášom utekali za ňou, aby im neušla. No vtom sa dvere zabuchli. Vzali Mimi do rúk a hľadali kľúče od bytu. Lukáš si spomenul, že ich nechal na skrinke a rýchlo išli klopať a zvoniť dedovi. Dedo však neotváral. Klopali, zvonili niekoľkokrát a stále neotváral. Mal akýsi zvláštny pocit. Veď deda vždy zobudí aj zvuk akejkoľvek muchy či komára, ktorých vždy v noci naháňa po izbe, nešlo mu do hlavy, prečo taký buchot do dverí nepočuje. Tomáš držal s plačom mačku v rukách a Lukáš sa snažil zachovať pokoj a rozmýšľať, čo robiť. Spomenul si, že kľúče od nich majú ešte ich skvelí susedia, tak utekal zvoniť im. Mal šťastie, kľúče si vypýtal a trielil s bratom otvárať dvere. Ako otvoril dvere a vbehol dedovi do izby, videl deda v kŕčoch v posteli, ktorého neskutočne triaslo. Lukáš zachoval pokoj a letel po telefón, ktorý si nechal na skrinke, a pritom stopol jeho brata Tomáša na chodbe a poslal ho do školy s tým, že je všetko v poriadku. Nechcel, aby videl deda v takom stave, v akom ho videl on. Držal sa, aby na ňom nebolo vidieť ani trochu zdesenia či neuveriteľného strachu, ktorý ho opájal. Tomáš odišiel do školy a Lukáš volal okamžite záchranku, ktorá prišla rýchlosťou blesku. Keď videl, že záchranka prišla, Lukáš rýchlo letel do školy skontrolovať, či Tomáš prišiel do školy v poriadku. V tom čase po ceste zmobilizoval rodičov a povedal im, čo sa všetko udialo. Záchranári mali naozaj náročnú prácu, pretože prebrať deda bolo podľa ich slov skoro nemožné, cukor mal nemerateľný, avšak o pár minút sa im to predsa len podarilo. Skonštatovali, že keby ho Lukáš ráno nenájde alebo nájde o pár minút neskôr, dopadlo by to celkom iste tragicky. Príbeh, na základe ktorého si čím ďalej tým viac môžeme uvedomiť, že zázraky naozaj existujú, keď máme naše srdcia otvorené. 

List napísala Mgr. Lucia Faltejsková – pedagogička, skutok vykonal Lukáš Bubenko, v šk. roku 2022/2023, žiak 5. triedy, ZŠ s MŠ Pavla Demitru, Centrum II 87, Dubnica nad Váhom