List E - Každé dieťa by si zaslúžilo mať svoju Viki

KATEGÓRIA: Pomoc rovesníkom
Víťazný príbeh

V pohľadnici stálo najkrajšie prianie na svete. 

Všetko najlepšie k tvojim narodeninám! Mám Ťa veľmi rada a vždy tu budem pre teba! 

TVOJA VIKI. A za textom srdce.

Toto prianie k 9. narodeninám dostal Ivko od svojej spolužiačky VIKI. Ivko je neobyčajný chlapec, ktorý má detskú mozgovú obrnu, a aj napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu ho Viki a aj jeho spolužiaci prijali medzi seba. S Viki chodia spolu do triedy už od škôlky. V tom čase Ivko nevedel behať, len s pomocou špeciálneho chodítka, jeho reč bola nezrozumiteľná a ruky ho vôbec neposlúchali, ale deti sa mu nikdy nesmiali. Pýtali sa, kedy bude behať, ale nie s posmechom, skôr zo zvedavosti.

Ivko navštevuje bežnú základnú školu tak ako zdravé deti. Jeho nohy sú stále slabšie ako nohy jeho spolužiakov, preto nikdy na telesnej necvičí. Ruky nevedia tak pracovať s perom, aby mohol písať ako jeho spolužiaci, preto píše na počítači. Na čítaní mu to ide pomalšie a často mu nerozumie celá trieda. Na dlhšie prechádzky, do divadla a na výlety chodí vo vozíku, alebo v špeciálne upravenom kočíku pre nechodiace deti. Je celkom iný ako obyčajné deti, ale nikdy sa mu nikto nesmial, nenadával mu, naopak, má okolo seba len deti s obrovským srdcom, ako je VIKI. Deti, ktoré by mohli byť inšpiráciou aj pre dospelákov, pretože hľadajú spôsob, ako sa to dá, a nie výhovorky, prečo to nejde. 

Na Deň detí Viki spolu s kamarátkami vymysleli, že Ivka dostanú na skákací hrad a chceli, aby sa šmykol na veľkej šmýkačke spolu s ním a zažil tak rovnakú zábavu, akú môžu prežívať ony. Ivko je menší ako dievčatá a váži asi tak ako baby. Bolo to milé prianie dostať ho hore, ale vôbec nie jednoduché. Ivko sám nevedel zdolať prekážky a dostať sa tak do výšky. Spoločne to skúšali z jednej strany, potom z druhej strany a stále to nešlo, ale Viki bola vytrvalá a nevzdávala sa. Vyšplhala hore ako prvá a ťahala Ivka za obe ruky, no stále to nedokázala. Zavolala si na pomoc spolužiačku a rozdelili si ťahanie. Jedna sa snažila vytiahnuť Ivka za ľavú ruku, druhá za pravú ruku, dole bola tretia spolužiačka, ktorá tlačila nohy hore, ale opäť bez úspechu. 

Vrátili sa na pravú stranu skákacieho hradu a skúsili to tretíkrát, prišla im na pomoc Ema. Viki stála v strede prekážky a ťahala Ivka za trup. On sa oprel do kolien, Emka ho istila zdola a spoločne to konečne dokázali. Ivko sa mohol šmyknúť tak ako zdravé deti a vychutnať si to rovnako ako všetci, nie len dole skákať na kolenách. Spoločne s Viki sa šmykli v objatí a ich úsmev a radosť v tvárach bol svedectvom ozajstného šťastia, priateľstva a dôkazom, že ten text v prianí neboli len prázdne slová. 

Dnes po troch rokoch integrácie je Ivko súčasťou veľkého kolektívu, kde je spolu s ním 26 detí. Vie, že je iný, ale nemusí každý deň vysvetľovať a dokazovať, že aj on si zaslúži mať obyčajný život. A to práve vďaka deťom, ako je VIKI. Každé dieťa by si zaslúžilo mať svoju Viki. Osobu, o ktorú sa vieme v ťažkých časoch oprieť. Kamaráta, čo tu bude vždy pre nás.

List napísala Ľubica Porubcová, Ivankova matka, skutok vykonala Viktória Trubanová a kolektív detí v šk. roku 2023/2024, žiaci 2. A triedy, Základná škola s materskou školou, Malonecpalská ulica 206/37, Prievidza, 971 01

CENA ĽUDIA ĽUĎOM
1.miesto