List C - Naďka a Daška pripravili zbierku pre psíkov z útulku

KATEGÓRIA: Dobrý nápad
Víťazný príbeh vybraný detskou porotou

Vianoce by mali byť o láske, spolupatričnosti a dobrote a dvom žiačkam Naďke a Dáške z našej školy sa podarilo pripomenúť, o čom naozaj sú pravé Vianoce. V ich triede je každoročne zaužívaný milý zvyk – deti si losujú mená a navzájom si darujú drobnosti na triednej besiedke. Tento rok však prišla zmena. Dve dievčatá, ešte len piatačky, ale s veľkým a citlivým srdcom, si položili otázku, ktorú sa mnohí dospelí ani neodvážia vysloviť: Naozaj potrebujeme ďalšie darčeky? Povedali NIE. Nie darčekom, ktoré rýchlo skončia zabudnuté na poličke. Nie zbytočnému nakupovaniu. Nie preto, že by nechceli dávať – práve naopak. Chceli dať viac. Chceli dať zmysel. A tak vznikol ich nápad – zbierka pre psíkov z útulku. Tiché gesto, ktoré však skrývalo nesmierne veľké srdce. Vyrobili si vlastnú krabičku, oslovili spolužiakov, trpezlivo vysvetľovali, prečo sa rozhodli inak. A keď nastal deň triednej besiedky, nesedeli pod stromčekom s balíčkom v ruke. Sedeli ticho, bez darčeka – ale so srdcom plným radosti, že pomáhajú tam, kde je to naozaj potrebné. Za vyzbierané peniaze nakúpili granuly, maškrty a spolu ich zaniesli do útulku. Nešli tam len „odovzdať veci“ – išli tam darovať aj seba. Svoj čas, svoju energiu, svoj súcit. Venčili psíkov, hladkali ich, hrali sa s nimi. Pre jednu z dievčat to bola prvá skúsenosť – a hoci sa najprv bála, odhodlala sa. Urobila krok do neznáma – pre niekoho iného. Druhá z nich už útulok poznala, navštevuje ho s rodičmi. A tak sa stali tímom – jemným, ale silným. A potom prišiel nezabudnuteľný okamih – psík Puding, malý neposedník, sa zamotal do vôdzok a utekal, čo mu labky stačili. Dievčatá sa nezľakli. Bežali za ním rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, smiali sa aj báli zároveň – no Pudinga nakoniec s úsmevom chytili. A keď sa upokojil, len tak ho hladkali v tichu. V tom tichu, ktoré má väčšiu hodnotu ako stovky slov. Ich príbeh nie je o tom, že niečo „urobili správne“. Je o tom, že cítili. Že videli potrebu tam, kde sa iní nepozerali. Že vo svete, kde deti túžia po najnovšom mobile či slúchadlách, ony túžili po jedinom – urobiť niekomu radosť, kto im to možno nikdy neopätuje. Ich skutok bol tichý, nenápadný, ale nesmierne veľký. Dobrý čin nie je o veku ani veľkosti – je o odvahe cítiť a konať. 

List napísala Mgr. Svetlana Sarvašová, pedagogička; skutok vykonali Naďka Csabová a Daška Kováčová, v šk. roku 2024/2025, žiačky 5. triedy, ZŠ Haličská cesta 1493/7, Lučenec