Malí Veľkí hrdinovia: Detský čin roka 2013

Rekordný počet 118 490 detí z celého Slovenska hlasovalo v detskej porote a vybralo sedem silných a mimoriadne ľudských príbehov na ocenenie Detský čin roka 2013. Detské príbehy ukrývajú v sebe výnimočnú výpoveď o svete detí, o konaní dobrého, reprezentujú túžbu všetkých zapojených detí, aby bolo viac dobra, pochopenia a spolupatričnosti okolo nás.
Listy detí a ich učiteľov k Detskému činu roka sú pre mňa zdrojom úžasu nad tým, že deti sú často zrelšie a zodpovednejšie ako dospelí ľudia. Fascinuje ma, ako prirodzene sa stavajú k veciam, ktoré my, dospelí, problematizujeme.“ Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., ústav humanitných štúdií a člen výberovej komisie Detského činu roka 2013.
V dnešnej dobe plnej neistoty, intolerancie a násilia získava táto iniciatíva ešte väčšiu váhu a zmysel, pretože dnešné deti budú v budúcnosti ako dospelí rozhodovať o svete.
Od roku 1999 sa viac ako milión dvestotisíc detí zapojilo do projektu a konalo či podporilo dobro.
Po prvý krát sa projekt Detský čin roka otvoril smerom k dospelým. V spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk sa mohla široká verejnosť oboznámiť s detskými skutkami a hlasovať v online ankete pre verejnosť. Detské skutky touto cestou získali 62 616 hlasov a tak sa myšlienka dobra a spolupatričnosti rozšírila ďalej.
Projekt prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V tomto roku napísalo o svojich dobrých skutkoch 8186 detí a detských kolektívov. Výberová komisia z nich vybrala 35 nominácií a zaslala do škôl s výzvou, aby deti podporili v detskej porote tie dobré skutky, ktoré považujú zo svojho pohľadu za najcennejšie. V detskej porote hlasovalo 118 490 detí. Z ich hlasovania vzišli ocenenia v 7. kategóriách, vrátane novej kategórie Cena Sašky Fischerovej- Malý Veľký čin.

OCENENIA DETSKÝ ČIN ROKA 2013

KATEGÓRIA ZÁCHRANA ŽIVOTA

Jakub Vizičkanič
ZŠ Tríbečská 1653/22, Topoľčany
za duchaprítomnú pomoc malému dieťaťu

Jakub bol zdravý chlapec, ale mal smolu, pretože ho po vyučovaní sotil spolužiak zo schodov. Spadol na betón a udrel si hlavu tak nešťastne, že upadol na dva mesiace do kómy a celý ochrnul. Nik z lekárov mu nedával šancu, že prežije. Prežil. A keď sa prebral z kómy, mamička ho kŕmila výživou na posteli. Zrazu odmietol ďalej jesť a pozeral sa uprene na dieťatko za sebou. Mamička nereagovala a keďže nevedel rozprávať, začal silno plakať. Mamina sa otočila a zbadala, že dieťatko v nemocničnej izbe je celé modré a nedýcha. Sestrička nedopatrením zabudla zapnúť podložku, ktorá monitorovala dýchanie dieťatka. Nasledovalo pol hodinové oživovanie a boj za záchranu života spojený s prevozom na ÁRO. Jakub svojou pozornosťou a vnímaním zachránil bábätku život, hoci sám bol vtedy ochrnutý. V súčasnosti sa Jakubov stav tak zlepšil že chodí, rozpráva a navštevuje dva krát do týždňa základnú školu.“

KATEGÓRIA POMOC V RODINE

Viktória Tóthová
ZŠ Jánošovka, Školská 511/2 Čierny Balog
za duchaprítomnú pomoc malému dieťaťu

„...Píšem Vám o mojej dcére Viktórii, ktorej čin s veľkým Č sa začal v deň, keď moju sestru Mirku hospitalizovali s vážnou diagnózou „ kliešťová encefalitída“. Vtedy mala Viktorka 13 rokov. Sestrina choroba mala taký rýchly spád, že zostala pripútaná na lôžko neschopná sa o seba postarať. Ja som v tom čase pracovala a nemohla som s ňou byť 24 hodín denne. No moja Viktorka s ňou zostala sama a vlastne obetovala celé dva mesiace prázdnin. Dobrovoľne vymenila celé prázdniny, kamarátky, vodu, slnko a oddych za starostlivosť o moju sestru a zároveň svoju krstnú mamu, ktorú bolo treba dennodenne umyť, nachovať, masírovať a absolvovať s ňou každodenný rituál, ktorý musí každý absolvovať sám. V jej prípade pri nechodiacej podložiť misu na toaletu. V noci bolo treba k nej vstávať a meniť polohy ležania. Veľa nocí bolo bez spánku, keďže sestra mala bolesti a nevedela si rady. Viktorka pri nej stála a obetavo pomáhala. Vždy počas môjho voľna aj dovolenky som bola pri nej, ale Viktorka odmietla možnosť ísť domov a oddýchnuť si so slovami : „Ja od krstnej neodídem, ja ju samú nenechám.“ Za toto všetko jej chcem vzdať hold a úctu za to, čo dokázalo vtedy ešte 13 ročné dievča. Viktorka veľmi pomáha aj mne v domácnosti. A stále, každý víkend trávi pri svojej krstnej, kde varí, upratuje a všemožne pomáha. Som jej mama a som na ňu nesmierne hrdá!“

KATEGÓRIA POMOC ROVESNÍKOM

Kolektív žiakov 2. triedy
ZŠ Staničná 13, Košice
za priateľskú pomoc a podporu spolužiaka

„Pamätám si Lea v 1.triede... V lavici s Julkou. Chcel sedieť iba s ňou a Julka iba s ním. Prečo? Lebo Lea bol do Julky zamilovaný ( Julka do Lea tiež) už od škôlky. Ja som sa s ním rozprávala v jedálni na obede, keď nás pani vychovávateľka rozsadila chlapec – dievča. Vtedy sme spolu maskovali nezjedené fliačky s kapustou na tanieri tak, aby vyzerali, že sme ich zjedli veľa a mohli tak taniere rýchlo odniesť. Tiež si pamätám, ako nás, dievčatá naháňal Leo s chlapcami v družine na školskom dvore. Nám dievčatám, to akože vadilo. Zábava s Leom trvala 2 mesiace. Potom už do školy prestal chodiť. My sme si mysleli, že je nachladnutý a že sa k nám po pár dňoch vráti. Neprišiel dlho. Pani učiteľka nám povedala, že Leo je vážne chorý. Vrátil sa ku nám až na konci 1.ročníka na jeden jediný deň a my všetci sme sa na neho veľmi, veľmi tešili. Celý prvý ročník sme sa mu starali o skrinku, odkladali mu do nej sladkosti z narodeninových osláv. Tiež sme mu kreslili obrázky a posielali do nemocnice s pani učiteľkou. V druhom ročníku sa k nám nevrátil. Stále bol v nemocnici a pani učiteľka povedala, že potrebuje veľmi drahé lieky na vyliečenie. Chceli sme mu všetci pomôcť. S malou krabičkou sme chodili po triedach a zbierali peniažky na Leove lieky. Prvé peniažky v krabičke boli od nás, boli to naše úspory. Dávid doniesol 2 eurá od zúbkovej víly. Pani učiteľka nám vo všetkom pomáhala. Aj Leo myslel na nás. Vyrobil pre nás náramky a pre pani učiteľku šatku. Čakali sme na každú správu od Lea...Raz nám pani učiteľka povedala, že nás všetkých Leo pozdravuje a nechce, aby sme za ním plakali. Najprv som nepochopila, myslela som, že príde neskôr. Veď Leo príde za nami trochu neskôr? Mamka mi to potom vysvetlila, že Leo už nepríde, aj keď tu má svoju skrinku a v nej naše výkresy. “
Pani učiteľka píše : „...Veľmi sme dúfali, že všetky vyzbierané peniaze ( aj od zúbkovej víly) mu pomôžu. Mal z toho obrovskú radosť. Leov zdravotný stav sa ale začal zo dňa na deň zhoršovať a on to cítil a vedel, že je koniec. Julke, svojej prvej láske, poslal po svojom bratovi bábiku a prial si, aby po jeho smrti dostali deti jeho hračky, či bicykel. Veľmi si prial, aby sme za ním neplakali, že nás bude ochraňovať. Vyzbieranie peňazí pre Lea bol úžasný čin detí z 2.C, ktoré všemožne chceli pomôcť svojmu spolužiakovi, aby sa vyliečil a vrátil sa k nim...no nakoniec to dopadlo všetko inak.“

KATEGÓRIA POMOC ĽUĎOM

Simona Ešeková
ZŠ s MŠ Školská 302, Trnovec nad Váhom
a nezištnú pomoc rodine s malými deťmi

„Som učiteľka ZŠ v Trnovci nad Váhom a chcem Vám napísať o tom, aký veľký čin robí Simonka – žiačka 9.triedy. Počas školskej dochádzky patrí medzi najlepších žiakov školy, reprezentuje školu a popri svojich školských povinnostiach sa stará a pomáha Dominike, ktorá nie je jej sestra, ani blízka rodina. Dominika je žiačka z mojej triedy, ktorú spolu so štyrmi súrodencami opustila matka, keď ju najviac potrebovali. Starostlivosť o päť maloletých detí ostáva na jej otcovi, čo je aj pri najlepšej vôli veľmi náročné. Vlani nastúpila Dominika do prvej triedy. Celý rok sa Simonka starala a pomáhala jej zvládať náročné školské povinnosti. Ráno ju vodievala pripravenú do školy, počas veľkej prestávky prišla Dominiku pozrieť a potešiť. Pre mňa, ako učiteľku, to bolo veľa potešenia, pričom som nevedela, že ju ešte po vyučovaní vyzdvihne z družiny a potom k Simonke domov, kde ju pripravila na budúci deň – čítali, písali, počítali denno-denne, ako je to potrebné u malých školáčikov. Dominika bola super prváčkou a dnes aj druháčkou a to vďaka Simonke a jej pomoci. Simonka, keď odprevádza Dominiku domov, často ešte rada pomôže Dominikinej staršej sestre s nákupmi a domácimi prácami. Zastupujú mamu, ktorá s deťmi vôbec nie je v kontakte a nezaujíma sa o svojich päť ratolestí. Simonkin detský čin je príkladom obetavosti a ochoty detí, ktoré pomáhajú nezištne bez nároku na odmenu. Ďakujeme Ti Simonka!“
List napísala Mgr. Mária Marčeková, pedagóg, skutok vykonala Simona Ešeková, v šk. roku 2012/2013 žiačka 9.triedy, ZŠ s MŠ Školská 302, Trnovec nad Váhom

KATEGÓRIA POMOC PRÍRODE

Rút Marcinčáková
ZŠ s MŠ Palín 104
za záchranu šteniatok a dlhodobú pomoc prírode

„Píšem vám ako učiteľka a zároveň suseda, v mene úžasnej piatačky Rút. Môžem byť na ňu právom pyšná spolu s jej rodičmi, pretože to nebol jej prvý dobrý skutok ako pomôcť prírode. Robí „malé“ a pritom veľké veci, pretože veľmi pomáha prírode. V škole navštevuje krúžok Malý prírodovedec, kde sa aktívne spolu so spolužiakmi učia nielen o prírode, ale aj o jej ochrane. Pre niektorých ľudí malé opustené zvieratko, odpad v prírode, či netriedenie odpadu neznamená nič. No pre Rút ochrana prírody znamená veľa. V jeden jesenný sychravý večer sa Rutkina mama vracala z práce domov, keď začula oproti ich domu kňučanie. Doma to povedala Rút. Tá neváhala, rýchlo zobrala košík ktorý bol pri krbe a spolu s mamkou sa išli pozrieť na miesto, odkiaľ sa ozývalo kňučanie. Pomohli si baterkou, pretože už bola tma. V priekope sa túlili štyri maličké šteniatka. Už ani nevládali kňučať od zimy a hladu. Je zaujímavé, že po tejto uličke prejde denne veľa ľudí, no nikto sa nad tým nepozastavil. Rút pozrela na mamku, mamka na ňu a bolo rozhodnuté. Šteniatka si zobrali k sebe. Starala sa o ne vzorne, no bohužiaľ s jedno nepodarilo zachrániť. Na jar dali dve šteniatka s ťažkým srdcom ujovi do susednej dediny, ktorý si ich nevie vynachváliť. A tak Riki ostal sám. Bolo mu smutno, no keď Rút hrá s kamarátkami vybíjanú, veselo pri nich poskakuje. Je úžasné od ľudí počuť, akú máme skvelú žiačku a ja aj susedu. Ako sa stará o zvieratká, ako chráni prírodu.“

KATEGÓRIA DOBRÝ NÁPAD

Kolektív školského parlamentu a žiaci školy
ZŠ Sibírska 42, Prešov
za zorganizovanie zbierky hračiek na pomoc hendikepovaným deťom

„Bola jeseň, keď sme sa my, žiaci školského parlamentu spolu s pani učiteľkou vracali z exkurzie a rozprávali sme sa aj o tom, čo budeme ako parlament robiť, aké akcie im pripraviť. A tak nám v hlave skrsol nápad, že nie všetky deti sa majú tak dobre ako my, ktorí máme všetko, čo potrebujeme, zdravie, rodičov, hračky... Pani učiteľka nám povedala o svojej susede p. Šarossyovej, ktorá má dve postihnuté deti a to ju podnietilo k založeniu detského centra pre hendikepované deti Slniečko v Prešove. Slovo dalo slovo a podarilo sa nám vymyslieť akciu s názvom PODARUJ SVOJU HRAČKU A PODEĽ SA S ŇOU S INÝMI DEŤMI. Pomocou školského rozhlasu a príspevku na internetovej stránke našej školy sme s týmto nápadom oboznámili všetkých žiakov a rodičov. Nestačili sme sa čudovať, koľko našich spolužiakov a rodičov má dobré srdce a je ochotných priniesť do školy hračky, spoločenské hry, farbičky. Milým prekvapením bol pre nás neznámy ocko, ktorý do školy na vrátnicu priniesol 4 vrecia úplne nových hračiek. Zber mal pôvodne trvať 2 dni, ale hračiek stále pribúdalo viac a viac. Niektoré boli úplne nové a iné zas málo používané. Akcia trvala celý týždeň a oslovila aj žiakov z inej školy. Nakoľko sme nepočítali s takým obrovským množstvom hračiek, dali sme hlavy dokopy a rozhodovali, kam naše hračky poputujú. Pôvodný zámer, dať hračky len detskému centru Slniečko, sa zmenil. Po dlhom uvažovaní sme sa rozhodli podeliť ich a potešiť aj iné deti. Navštívili sme Domov sociálnych služieb na Volgogradskej ulici v Prešove a náš dar sme odovzdali hendikepovaným deťom v dennom stacionári.
Druhou návštevou sme potešili rodinu Nálepovcov. Z prešovského Večerníka sme sa dozvedeli o ťažkom osude chorého otca, ktorý sám vychováva chorého syna a malú dcérku. Ich zlú finančnú situáciu sme im aspoň takýmto skutkom spríjemnili/ hračkami i finančným darom/. Tretia cesta viedla do rodiny pani Šarossyovej, kde sme jej odovzdali obrovskú hŕbu hračiek nielen pre jej deti doma, ale aj pre ostatné deti v detskom centre. Štvrtá hŕba hračiek poputovala naším malým spolužiakom do Školského klubu. S výsledkom tejto akcie sme boli nad mieru spokojní všetci zúčastnení. Nebola to naša posledná forma pomoci. Máme množstvo nápadov a chuť ich realizovať.“

CENA SAŠKY FISCHEROVEJ – MALÝ VEĽKÝ ČIN

žiaci ZŠ Tbiliská 4

Špeciálne poďakovanie patrí ZŠ Tbiliská 4, Bratislava, ktorej žiaci zaslali množstvo krásnych detských skutkov. Bolo veľmi ťažké vyberať a tak ako reprezentatívny skutok v nominácii sme vybrali skutok Jakuba Križana z 5.A z ktorého citujeme: “Som veľmi smutný, keď počujem ľudí nadávať. V mojej triede veľa spolužiakov a dokonca i spolužiačok neslušne nadáva. Sme ešte deti a je to veľmi škaredé používať vulgárne slova. Som presvedčený, že ani do úst dospelých nepatria takéto vyjadrenia. Často sa zamýšľam, prečo existujú nadávky a kto ich vymyslel. Veľmi by som si želal, aby v triede spolužiaci nenadávali a aby bol svet lepší. Stretol som sa s tým - aj v našej triede, že ak niekto nenadáva je odstrkovaný a veľmi málinko detí sa s ním kamaráti. Nikdy by som nechcel nadávať, lebo sa mi to nepáči. Ak nebudem nadávať, som si vedomý, že budem odstrkovaný. Radšej budem odstrkovaný a so snahou o dobro, ako byť vulgárny a zlý.”

1. miesto v online Ankete pre verejnosť Cena ĽudiaĽuďom

Vlasta Jendroľová,
ZŠ s MŠ Klin

„Volám sa Lucia a chcem napísať o svojej výnimočnej spolužiačke a kamarátke Vlaste. Vlasta je v rodine najmladšia, má jednu sestru a jedného brata. Hneď po jej narodení maminke diagnostikovali, chorobu, ktorá ju pripútala na invalidný vozík a ochromila mozog. Funkciu živiteľa rodiny zobral na svoje plecia jej otec, ktorý je neustále v práci. Od malička deti vychovávali starí rodičia, ktorí sú im v podstate rodičmi. Jeden čas im hrozil aj pobyt v detskom domove. Deti vyrástli na tínedžerov a babke s dedkom ubudlo síl... Starší súrodenci študujú na strednej škole mimo rodnej obce. A tak sa novou „hlavou rodiny“ stala Vlasta. Jej denný režim vyzerá úplne inak ako náš – ostatných bezstarostných deviatačiek. Nemôže ísť von, kedy sa jej zachce. Najskôr si musí urobiť svoje povinnosti a to hneď ako príde zo školy. Musí sa rýchlo najesť, potom nachystať jedlo pre mamu, nakŕmiť ju a prebaliť. Na dvore ju už čakajú hladné domáce zvieratá a na lúke krava, ktorú treba podojiť a odviesť do maštale. Potom si sadá k domácim úlohám ( v škole patrí k usilovným žiačkam) a so sestrou ešte absolvujú večerné upratovanie. A takto sa to opakuje deň čo deň, v piatok i sviatok. Vlasta je vo veku, kedy sa potrebuje vyrozprávať, mamička však problémy nevníma a babka má kopec iných starostí. Preto som rada, že tou bútľavou vŕbou som pre ňu práve ja. Verím, že zostaneme aj naďalej dobrými kamarátkami a so srdca jej prajem, aby jej život pripravil ešte veľa šťastných a bezstarostných dní... Neobyčajne obyčajná Vlasta si to určite zaslúži!“

Detský čin roka 2013: Výberová komisia

• PaeDr. Mária Tekelová, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
• Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., ústav humanitných štúdií
• Mgr. Halka Marčeková, scenáristka programov pre deti
• Patrícia Jarjabková, moderátorka
• Ľubica Zelizňáková, psychológ – LVS Bratislava
• Saša Broadhurst Petrovická, výkonná riaditeľka OZ Detský čin roka

Viac informácií o projekte nájdete na www.detskycin.sk

Partneri projektu:

• Bratislava – Staré mesto
• Jemné melódie
• Liga za duševné zdravie
• ĽudiaĽuďom.sk
• Nadácia Orange
• NAY Elektrodom
• Slovart
• Slovenská pošta

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie kontaktujte, prosím:
Magdaléna Fábryová – koordinátor projektu, tel: 0907 797 236
Saša Broadhurst Petrovická – výkonná riaditeľka OZ Detský čin roka
Detský čin roka, Ševčenkova 21, 851 05 Bratislava